Archeológovia otvorili hrobku poľského kráľa, pár dní nato záhadne umreli. Z panovníka sa stala biologická zbraň

S viacerými archeologickými objavmi sa spájajú záhadné úmrtia, ktoré médiá a verejnosť radi opisujú ako kliatby. Jedna z takých sa odohrala pred 50 rokmi v Poľsku.

Tím archeológov otvoril hrobku poľského a litovského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského. Ten nerušene odpočíval takmer 500 rokov. V nasledujúce dni však archeológov začal trápiť zhoršujúci zdravotný stav, vedúci k úmrtiu štyroch z nich. Neskôr záhadnej „chorobe“ podľahlo 10 z 12 expertov, ktorí hrobku otvárali.

Prípad si okamžite všimli médiá, ktoré hovorili o kliatbe. Situáciu zhoršovalo údajné žartovanie archeológov. Pred otvorením hrobky mali vtipkovať o možnosti, že ich v hrobke čaká smrteľná kliatba, uvádza Ancient Origins.

V skutočnosti na expertov nečakala kliatba, ale smrtiace plesne. Tie zmenili panovníkovo telo na časovanú biologickú bombu.

Kráľovo telo sa rýchlo rozkladalo 

Otváranie hrobky prebehlo v socialistickom Poľsku, kde sa podobné výskumy konali len ojedinele. Archeológom sa podarilo získať povolenie aj od poslednej inštancie, ktorou bol kardinál Karol Wojtyła, krakovský arcibiskup, neskorší pápež Ján Pavol II. Práve budúci pápež bol veľkým podporovateľom archeologického výskumu, ktorý mal renovovať hrobku.

Kazimír IV. bol pochovaný v kaplnke hradu Wawel v Krakove. Výskumníci dúfali, že jeho hrobka bude neporušená a že sa k nej nedostali vojaci Červenej armády, známi rabovaním aj na posvätných miestach.

Najsledovanejšia televízia zaplatí milióny. Dávala priestor Trumpovým klamstvám

Ukázalo sa, že hrobka nebola porušená, ale okrem panovníkovho tela tam našli nečakaného obyvateľa – smrtiace plesne, ktoré parazitovali na Kazimírovi IV celé storočia. Dôvodom mohli byť okolnosti počas kráľovho úmrtia a jeho následného pohrebu. Panovník umrel v roku 1492 vo veku 65 rokov pri pobyte v meste Hrodno (dnes súčasť Bieloruska).

Panovník skonal v mimoriadne horúci júlový deň, čo sa malo podpísať na rýchlom rozklade jeho pozostatkov. Rýchly rozklad šokoval jeho súčasníkov, ktorí jeho telo vyzliekli donaha, prikryli drahými textíliami a následne uložili do drevenej truhly. Truhlu zakryli textilom a živicou. Pochovaný bol až o mesiac neskôr v rodnom Krakove.

Kazimír IV. Jagelovský

Patrí k najznámejším poľským kráľom. Zaslúžil sa o rozvoj Poľska a Jagellonskej dynastie. Najskôr zasadol na litovský trón v roku 1440, v roku 1447 sa stal poľským kráľom. Litovské veľkokniežatstvo sa za jeho vlády rozprestieralo aj na dnešných územiach Ukrajiny a Bieloruska a dokonca aj časti Ruska. Poľské kráľovstvo taktiež siahalo od Ukrajiny po dnešný Gdansk a Kaliningrad.

zdroj: Wikimedia/Jan Matejko

Práve pripísanie Gdanska patrí k úspechom Kazimírovej vlády. Taktiež uzavretie mieru s Rádom nemeckých rytierov, čo mu vyslúžilo získanie území západného Pruska, vrátane mesta Malbork. Jeho manželka Alžbeta Habsburská sa považuje za „matku kráľov“. Jej štyria synovia ovládli kráľovské tróny v Uhorsku, Čechách, Poľsku a Litve.

Kazimír sa zapojil aj do opozície voči Matej Korvínovi a na územie Uhorska poslal menší vojenský oddiel. Ten bol na území Slovenska rozprášený.

V hrobke objavili hubu, ktorá produkuje toxické látky

Po 500 rokoch, dňa 13. apríla 1973 archeológovia otvorili hrobku, kde našli zhnitú truhlicu a pozostatky kráľa. O čom vtedy netušili, bola skutočnosť, že v hrobke sa nachádzali aj smrtiace plesne. Ich vdýchnutie spôsobilo, že o pár dní až týždňov začali archeológovia pociťovať zdravotné problémy.

Prvé úmrtie archeológa Feliksa Dańczaka nastalo v apríli v roku 1974, o dva mesiace zomrel Stefan Walczy, ďalší, Kazimierz Hurlak, zomrel v auguste 1974 a Ján Myrlák v máji 1975. Ďalšie úmrtia mali nasledovať v nasledujúce roky, až napokon umrelo 10 z 12 archeológov na rôzne príčiny, ako sú infekcie, rakovina či porážka.

Dôvodom majú byť práve plesne, ktorých koncentráciu namerali v hrobke. Správna teplota a vlhkosť spôsobili, že plesne rástli a zmenili sa na biologickú zbraň.

zdroj: Wikimedia/Maksymilian Fajans

Mikrobiológ Bolesław Smyk vo vzorkách odobratých z hrobky identifikoval prítomnosť huby Aspergillus flavus. Tento typ huby produkuje toxické látky nazývané aflatoxíny, ktoré sú spojené s množstvom vážnych zdravotných stavov postihujúcich pečeň a sú vysoko karcinogénne.

Práve aflatoxíny pravdepodobne stoja za záhadnými úmrtiami výskumníkov. Potvrdzuje to aj poľský výskum z roku 2015, ktorý skúmal plesne v pohrebnej kaplnke rodiny Buchholtzovcov v poľskom Supraśli. Výskumníci v nej našli celkovo 10 druhov plesní, čo predstavuje smrtiacu kombináciu, uvádza IFL Science.  

„Hodnotenie húb vo vzorkách vzduchu a rôznych povrchoch krypty odhalilo veľmi vysoké hladiny plesní vo vzorkách vzduchu, ktoré môžu byť nebezpečné pre zdravie pracovníkov v hrobkách,“ píše sa vo výskume. Najviac zraniteľní sú ľudia s oslabenou imunitou.

Podobné výsledky zaznamenali výskumníci aj pri egyptských múmiách. Je teda možné, že známe kliatby faraónov taktiež neboli nič viac ako plesne.  

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti