Archeológovia otvorili hrobku poľského kráľa, pár dní nato záhadne umreli. Z panovníka sa stala biologická zbraň

Po 500 rokoch, dňa 13. apríla 1973 archeológovia otvorili hrobku, kde našli zhnitú truhlicu a pozostatky kráľa. O čom vtedy netušili, bola skutočnosť, že v hrobke sa nachádzali aj smrtiace plesne. Ich vdýchnutie spôsobilo, že o pár dní až týždňov začali archeológovia pociťovať zdravotné problémy.

Prvé úmrtie archeológa Feliksa Dańczaka nastalo v apríli v roku 1974, o dva mesiace zomrel Stefan Walczy, ďalší, Kazimierz Hurlak, zomrel v auguste 1974 a Ján Myrlák v máji 1975. Ďalšie úmrtia mali nasledovať v nasledujúce roky, až napokon umrelo 10 z 12 archeológov na rôzne príčiny, ako sú infekcie, rakovina či porážka.

Dôvodom majú byť práve plesne, ktorých koncentráciu namerali v hrobke. Správna teplota a vlhkosť spôsobili, že plesne rástli a zmenili sa na biologickú zbraň.

zdroj: Wikimedia/Maksymilian Fajans

Mikrobiológ Bolesław Smyk vo vzorkách odobratých z hrobky identifikoval prítomnosť huby Aspergillus flavus. Tento typ huby produkuje toxické látky nazývané aflatoxíny, ktoré sú spojené s množstvom vážnych zdravotných stavov postihujúcich pečeň a sú vysoko karcinogénne.

Práve aflatoxíny pravdepodobne stoja za záhadnými úmrtiami výskumníkov. Potvrdzuje to aj poľský výskum z roku 2015, ktorý skúmal plesne v pohrebnej kaplnke rodiny Buchholtzovcov v poľskom Supraśli. Výskumníci v nej našli celkovo 10 druhov plesní, čo predstavuje smrtiacu kombináciu, uvádza IFL Science.  

„Hodnotenie húb vo vzorkách vzduchu a rôznych povrchoch krypty odhalilo veľmi vysoké hladiny plesní vo vzorkách vzduchu, ktoré môžu byť nebezpečné pre zdravie pracovníkov v hrobkách,“ píše sa vo výskume. Najviac zraniteľní sú ľudia s oslabenou imunitou.

Podobné výsledky zaznamenali výskumníci aj pri egyptských múmiách. Je teda možné, že známe kliatby faraónov taktiež neboli nič viac ako plesne.