Arktická hmota čoskoro vtrhne na Slovensko. Meteorológ varuje pred „sibírskou zimou“

Záver prvého januárového týždňa so sebou prinesie výraznú zmenu počasia. V analýze pre SHMÚ na to poukazuje meteorológ Miroslav Šinger, ktorý uvádza, že práve počas posledných dní týždňa na Slovensko vtrhne studený arktický kontinentálny vzduch, alebo arktická hmota.

Dodáva, že s vysokou pravdepodobnosťou so sebou prinesie chladné počasie. V hre sú však aj arktické dni, ktoré by mohli nastať na severe.

V analýze odborník konštatuje, že kontinentálna arktická vzduchová hmota do našej oblasti vtrhne prvýkrát v tejto zime. 

„Má pôvod nad zamrznutým Severným ľadovým oceánom a severnou Sibírou. Z tejto oblasti sa najprv na prelome rokov dostala od východu cez oblasť Novej Zeme do severnej Európy,“ vysvetľuje meteorológ.

Za kľúčové označuje to, že táto hmota sa presúvala ponad pevninu a cez oblasť, v ktorej sa nachádza len veľmi málo slnečného žiarenia. V dôsledku toho hmota nestratila svoje pôvodné vlastnosti, no mohla sa radiačne vychladzovať. To viedlo k tomu, že v spodných hladinách hmoty mohlo dôjsť k miernemu poklesu teploty, no zároveň k zvýšeniu tlaku.

S týmto javom sa počas uplynulých dní stretli obyvatelia severnej a severovýchodnej Európy. V tejto oblasti v studenom vzduchu zmohutnela tlaková výš, po ktorej okraji sa najstudenší vzduch dostal až na návetrie Škandinávskych vrchov. Počas týchto dní v tejto oblasti teplota klesá na veľmi nízke úrovne – cez deň tu je ojedinele aj menej ako -40 stupňov Celzia.

Kde bude najchladnejšia hladina kontinentálnej arktickej vzduchovej hmoty >>>

Tú bude najlepšie hľadať v nižších hladinách. 

„Pri posudzovaní vzduchových hmôt obvykle používame základnú hladinu 850 hPa, ktorá je vo výške 1 300 – 1 500 m n. m., no pri hmote je vhodnejšie sledovať napr. 950 hPa, ktorá je vo výške okolo 500 m n. m. (v iných prípadoch to môžu byť hladiny do výšky cca 1000 m n. m.),“ ozrejmuje Šinger s tým, že ak sa tieto hladiny porovnajú, je očividné, že nižšia hladina je chladnejšia. Zároveň sa však ukazuje už aj ako studená oblasť severnej Škandinávie.

Podľa odborníka je hmota plytko a silno stabilne zvrstvená už na úrovni niekoľko sto spodných metrov až 1 km, čo ovplyvní aj jej prúdenie do našej oblasti, ku ktorému dôjde na konci tohto týždňa. Ide o vlastnosti vzduchovej hmoty, ktoré sú v odborných kruhoch známe ako orografický efekt. Ten spočíva v tom, že prílev studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok budú blokovať pohoria. Bude to viesť k tomu, že vzduch sa bude udržiavať na ich návetrí a zároveň tam bude stúpať tlak.

„Studený vzduch by tak nemal dôvod prúdiť ďalej na juh, no cez južnú Európu sa bude zároveň presúvať rozsiahla tlaková níž ďalej na východ, ktorá ešte zvýrazní rozdiely v tlaku vzduchu a zosilnie prúdenie smerom do níže. A toto zosilnenie bude najvýraznejšie práve v lokálnych zníženinách medzi pohoriami, keďže zároveň pôjde o tok blokovaný pohoriami.“

Lokality, ktoré sú citlivé na severný a severovýchodný vietor, budú pôsobiť chladnejšie. Pripraviť by sa na to mali najmä obyvatelia Východoslovenskej nížiny, Košickej a Popradskej kotliny, horného Horehronia, ale aj oblastí na krajnom západe v údolí Váhu, prípadne na Záhorí. Ide totiž o miesta, kde bude pocitová teplota počas najbližších výrazne znížená.

Naopak, blokovanie prúdenia studeného vzduchu pocítia obyvatelia záveterných oblastí. Pôjde najmä o rozhranie Nitrianskeho a Banskobystrického kraja.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality