Arktická hmota čoskoro vtrhne na Slovensko. Meteorológ varuje pred „sibírskou zimou“

Tú bude najlepšie hľadať v nižších hladinách. 

„Pri posudzovaní vzduchových hmôt obvykle používame základnú hladinu 850 hPa, ktorá je vo výške 1 300 – 1 500 m n. m., no pri hmote je vhodnejšie sledovať napr. 950 hPa, ktorá je vo výške okolo 500 m n. m. (v iných prípadoch to môžu byť hladiny do výšky cca 1000 m n. m.),“ ozrejmuje Šinger s tým, že ak sa tieto hladiny porovnajú, je očividné, že nižšia hladina je chladnejšia. Zároveň sa však ukazuje už aj ako studená oblasť severnej Škandinávie.

Podľa odborníka je hmota plytko a silno stabilne zvrstvená už na úrovni niekoľko sto spodných metrov až 1 km, čo ovplyvní aj jej prúdenie do našej oblasti, ku ktorému dôjde na konci tohto týždňa. Ide o vlastnosti vzduchovej hmoty, ktoré sú v odborných kruhoch známe ako orografický efekt. Ten spočíva v tom, že prílev studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok budú blokovať pohoria. Bude to viesť k tomu, že vzduch sa bude udržiavať na ich návetrí a zároveň tam bude stúpať tlak.

„Studený vzduch by tak nemal dôvod prúdiť ďalej na juh, no cez južnú Európu sa bude zároveň presúvať rozsiahla tlaková níž ďalej na východ, ktorá ešte zvýrazní rozdiely v tlaku vzduchu a zosilnie prúdenie smerom do níže. A toto zosilnenie bude najvýraznejšie práve v lokálnych zníženinách medzi pohoriami, keďže zároveň pôjde o tok blokovaný pohoriami.“

Lokality, ktoré sú citlivé na severný a severovýchodný vietor, budú pôsobiť chladnejšie. Pripraviť by sa na to mali najmä obyvatelia Východoslovenskej nížiny, Košickej a Popradskej kotliny, horného Horehronia, ale aj oblastí na krajnom západe v údolí Váhu, prípadne na Záhorí. Ide totiž o miesta, kde bude pocitová teplota počas najbližších výrazne znížená.

Naopak, blokovanie prúdenia studeného vzduchu pocítia obyvatelia záveterných oblastí. Pôjde najmä o rozhranie Nitrianskeho a Banskobystrického kraja.