Armagedon k nám príde z Antarktídy. Vedci varujú pred obrovskou vlnou cunami, ktorú spôsobuje otepľovanie

Klimatická zmena predstavuje celú radu hrozieb. Vyhynutie niektorých živočíšnych druhov, problémy s dopestovaním plodov a potopenie celých miest či ostrovov sú len niektoré body dlhého listu negatívnych dopadov zmeny globálnej klímy. Nová štúdia však odhaduje ďalší, omnoho ničivejší a strašidelnejší následok.

Hrozba z Antarktídy

Keď sa začne hovoriť o globálnej klimatickej zmene, často je spomenutý aj zamrznutý kontinent Antarktídy. Monumentálne ľadové plochy sa v dôsledku otepľovania rozpúšťajú a zdvíhajú morské hladiny všade na svete. Práve rozpúšťanie Antarktídy skúmali vedci v novej štúdii zverejnenej v odbornom časopise Nature Communications.

Počas výskumov v Antarktíde vedci vŕtali hlboko pod morské dno, v snahe dozvedieť sa viac o dávnej histórii kontinentu prostredníctvom sedimentových vrstiev. Zistili pri tom, že počas predchádzajúcich období globálneho otepľovania, pred 3 miliónmi a 15 miliónmi rokov, sa vytvorili voľné sedimentové vrstvy, ktoré sa zošmykli a vytvorili obrovské podvodné zosuvy pôdy.

Tie následne spôsobili mohutné vlny cunami v Južnom oceáne okolo Antarktídy, ktoré dokázali zasiahnuť pobrežné oblasti Južnej Ameriky, Nového Zélandu či juhovýchodnej Ázie.

História sa možno zopakuje

Výskumníci si myslia, že podobný scenár by sa mohol v dôsledku globálnych klimatických zmien zopakovať. „Podmorské zosuvy pôdy predstavujú veľké geologické nebezpečenstvo s potenciálom vyvolať vlny tsunami, ktoré môžu viesť k obrovským stratám na životoch,“ povedala Jenny Galesová, jedna z autoriek štúdie a lektorka hydrografie a oceánskeho prieskumu, ktorú cituje portál Live Science.

Slovensko čakajú extrémne zmeny: Do roku 2050 nás čakajú extrémne búrky, bežné budú aj tornáda

Ako ďalej vysvetľuje štúdia, otepľovanie klímy a tým aj oceánov, spôsobuje vyšší výskyt rias. Tie svojou prítomnosťou upravujú morské dno, keďže po tom, ako zahynú, klesnú na dno a vytvárajú mäkké a nestabilné sedimenty, ktoré sú náchylné na zosuvy.

Antarktída sa otepľovala ako pred 3, tak aj 15 miliónmi rokov. V týchto obdobiach teplota vody dosahovala až 3 °C, čo je viac, ako má v súčasnosti. Globálne otepľovanie však postupne vodu ohrieva.

zdroj: Unsplash/Cassie Matias

Rozsah a veľkosť prastarých cunami nie sú známe, ale vedci zaznamenali dva relatívne nedávne zosuvy podmorskej pôdy, ktoré vyvolali obrovské cunami a spôsobili značné straty na životoch.

Sú nimi cunami v Grand Banks v roku 1929, ktorého vlny dosahovali výšku 13 metrov a zabili okolo 28 ľudí pri pobreží kanadského Newfoundlandu, a taktiež cunami na Papue-Novej Guinei v roku 1998, kedy si 15 metrov vysoké vlny vyžiadali až 2200 obetí.

„Naše zistenia zdôrazňujú, ako naliehavo potrebujeme zlepšiť naše chápanie toho, ako môže globálna zmena klímy ovplyvniť stabilitu týchto regiónov a potenciál pre budúce cunami,“ myslí si Galesová.

Máme len zopár rokov

V súčasnosti vlny cunami spôsobené otepľovaním oceánu v okolí Antarktídy nehrozia, no nemuselo by trvať príliš dlho, kým bude táto hrozba reálna. Vedci totiž predpokladajú, že naša prehrievajúca sa planéta pravdepodobne v priebehu niekoľkých rokov po prvý raz prekoná kľúčový teplotný limit, informovala agentúra SITA na základe správy portálu BBC.

Podľa odborníkov je v súčasnosti 66-percentná šanca, že do roku 2027 prekročíme jedenapolstupňovú hranicu globálneho otepľovania. Táto pravdepodobnosť sa zvyšuje v dôsledku emisií z ľudských aktivít a zmien počasia očakávaných počas tohto leta.

Rúti sa na nás El Niño, tvrdia zdesení meteorológovia. Čaká nás leto, aké sme roky nezažili

Ak však svet túto hranicu prekročí, vedci zdôrazňujú, že toto narušenie bude síce znepokojujúce, ale pravdepodobne dočasné.

Dosiahnutie tejto hranice by znamenalo, že svet je o 1,5 stupňa Celzia teplejší, ako bol v druhej polovici 19. storočia, teda predtým, ako sa začali zvyšovať emisie z fosílnych palív v dôsledku industrializácie. A jej prekročenie, hoci na jediný rok, je znepokojujúcim znakom toho, že otepľovanie sa zrýchľuje a nespomaľuje.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti