Vedci simulovali pád asteroidu, ktorý môže zasiahnuť Zem. Zrážka by spôsobila globálnu zimu na 4 roky

Donedávna sme považovali asteroid Bennu za najnebezpečnejšie vesmírne teleso pre našu planétu. Situácia sa zmenila až s objavom asteroidu 2024 YR4, ktorý má približne 1,6-percentnú šancu, že zasiahne Zem v nasledujúcom desaťročí.

Bennu, na ktorom NASA objavila stavebné bloky života vďaka vzorkám z misie OSIRIS-REx, nám síce poskytol revolučné poznatky o ranej slnečnej sústave, no stále predstavuje potenciálne riziko.

Štúdia publikovaná v časopise Science Advances ukazuje, čo by sa stalo, keby tento stredne veľký asteroid naozaj narazil do našej planéty. O štúdii popisujúcej tieto zistenia informujú weby IFL Sscience a CNN. 

Šanca na zrážku existuje

Bennu má priemer približne 500 metrov. Pre porovnanie, asteroid, ktorý pred 66 miliónmi rokov vyhubil dinosaury, mal priemer okolo 10 kilometrov a bol posledným známym veľkým telesom, ktoré zasiahlo našu planétu. Stredne veľké asteroidy ako Bennu narážajú do Zeme približne každých 100 000 až 200 000 rokov.

Existuje šanca 1 ku 2 700, že v septembri 2182 zasiahne našu planétu. Hoci nejde o teleso porovnateľné s tým, ktoré vyhubilo dinosaury, nemôžeme ho považovať za malé. V závislosti od parametrov zrážky by mohlo spôsobiť škody od regionálnych až po rozsiahle.

Reťazec globálnych následkov

Výskumníci pomocou klimatických modelov a superpočítača Aleph simulovali rôzne scenáre zrážky s Bennu. Pri náraze by vznikol mohutný kráter a materiál by vystreľoval do vzduchu v okolí miesta dopadu. Zrážka by vyvolala silnú tlakovú vlnu a zemetrasenia.

Do atmosféry by sa dostalo veľké množstvo aerosólov a plynov, ktoré by dlhodobo menili klímu Zeme. Ak by Bennu zasiahol oceán, spôsobil by obrovské cunami a do vzduchu by sa dostalo veľké množstvo vodnej pary.

Tieto udalosti by mohli na roky spôsobiť globálne zníženie ozónovej vrstvy.

Dramatické následky pre život na Zemi

V najhoršom scenári by do atmosféry preniklo 400 miliónov ton prachu. To by vyvolalo dopadovú zimu. Globálne teploty by klesli o 4 stupne Celzia. Úroveň ozónu by sa znížila o tretinu. Množstvo dažďa a snehu by pokleslo o 15 percent. Prachové častice by pohlcovali a rozptyľovali slnečné žiarenie. Došlo by k dramatickému poklesu fotosyntézy. To by viedlo k hladomoru a úmrtiam naprieč celým potravinovým reťazcom.

Skleníkové plyny ako oxid uhličitý by mohli spôsobiť dlhodobé otepľovanie. Následky by mohli trvať až štyri roky po dopade. Suchozemská produktivita by klesla o 36 percent. Morská o 25 percent. V závislosti od miesta dopadu by niektoré regióny mohli pocítiť ešte závažnejšie následky.

Vedci prirovnávajú tieto účinky k veľkým sopečným erupciám, ako bola super-erupcia sopky Mount Toba pred 74 000 rokmi.

Prekvapivé zistenia o morskom živote

Najprekvapivejším výsledkom štúdie bolo nezvyčajné správanie morského planktónu. Vedci očakávali jeho rýchly úbytok a pomalú obnovu. Namiesto toho by sa planktón zotavil už do šiestich mesiacov a potom by sa jeho množstvo mohlo dokonca zvýšiť nad bežnú úroveň.

Príčinou by bol obsah železa v prachu z asteroidu. Železo je kľúčovou živinou pre riasy, ale v južnom oceáne a východnom tropickom Pacifiku ho nie je dostatok.

Ak by mal prach z Bennu vysoký obsah železa, mohol by spôsobiť nevídaný rozkvet rias, najmä rozsievok. To by pritiahlo aj zooplanktón, ktorý sa nimi živí. Rozsievky by získali konkurenčnú výhodu nad malým fytoplanktónom v podmienkach bohatých na železo v južnom oceáne.

Ich výrazný rozkvet by mohol zabrániť rastu malého fytoplanktónu. Tento jav by mohol zmierniť problémy s nedostatkom potravy na súši, ale zároveň by mohol narušiť biodiverzitu oceánov.

„Je dôležité si uvedomiť, že nárazy do Zeme sú nevyhnutné. Otázkou je len, kedy a aké veľké budú,“ uzatvára Nadja Drabon z Harvardskej univerzity.

Výskumníci teraz plánujú modelovať, ako by na podobné zrážky s asteroidmi reagovali prví ľudia. Podobné udalosti sa totiž mohli podpísať na našej evolúcii a genetickej výbave. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti