Vedci: Určitá skupina populácie zvláda Covid lepšie. Na začiatku sa o nich všetci báli

Po začiatku pandémie koronavírusu sa vo vedeckej, ako aj v laickej komunite, objavili obavy ohľadom zraniteľnosti pacientov trpiacich astmou.

Opak sa však ukázal byť pravdou a astmatici sa s ochorením na prvý pohľad vyrovnávali lepšie. Vedci tvrdia, že konečne rozumieme, z akého dôvodu.

Slabina ako silná stránka

Prieskumy populácie Austrálie, Veľkej Británie a Európy naznačujú, že ľudia trpiaci astmou, ochorenie SARS-CoV-2 znášajú rovnako, v niektorých prípadoch dokonca lepšie ako ľudia bez tohto ochorenia.

Vo všeobecnosti, ľudia s inými pľúcnymi problémami, ako napríklad emfyzém, sú rizikovou skupinou pri nakazení Covidom a majú väčšiu šancu ťažkého priebehu. Čo teda astmatikov odlišuje od zvyšku?

Vedci z Univerzity Chapel Hill v Severnej Karolíne pravdepodobne prišli záhade na kĺb. Ich experiment podľa portálu ScienceAlert prebiehal nasledovne.

Najprv zobrali zopár vzoriek buniek z ľudskej dýchacej sústavy. Následne ich skombinovali s proteínom, ktorý nesie názov interleukín-13 (IL-13) a je viac obsiahnutý v telách ľudí, ktorí spomínaným respiračným ochorením trpia. Mimo iné spôsobuje aj nadmerné vylučovanie hlienu.

Ľudské bunky potom nakazili vírusom. Ten mal problém šíriť sa a rozmnožovať sa v bunkách, v ktorých bol prítomný aj proteín IL-13. „Vedeli sme, že musí existovať nejaká bio-mechanika, na základe ktorej sú ľudia trpiaci astmou viac chránení oproti ochoreniu,“ vyjadrila sa autorka štúdie Camille Ehreová, PhD., ktorú cituje portál TechWire.

zdroj: Pixabay/fernandozhiminaicela

Nový spôsob liečby?

„Náš tím objavil hneď niekoľko významných bunkových zmien, najmä kvôli IL-13, čo nás núti myslieť si, že tento proteín hrá unikátnu rolu v ochrane proti infekcii ochorením SARS-CoV-2, pri niektorých populačných skupinách,“ dodala.

Tieto nové zistenia určite v mnohých evokujú otázku, či by sa pomocou proteínu IL-13 nedalo nakazenie Covidom liečiť. Odpoveď je, bohužiaľ, nie. IL-13 a jemu podobné cytokíny (skupina proteínov, do ktorej zapadá aj IL-13) u ľudí spôsobujú zápaly, informuje Medical Press.

Každopádne, je stále dôležité rozumieť prirodzeným spôsobom, ktorými sa ľudské bunky bránia infekčným ochoreniam, akým je práve Covid. Štúdie ako táto majú potenciál odhaliť nové spôsoby liečby.

„Myslíme si, že tento výskum minimálne opätovne dokázal, aké dôležité je liečiť nakazenie sa Covidom čo najskôr,“ tvrdí Ehre. Pri pozorovaní buniek pod elektrónovým mikroskopom vedecký tím ďalej zistil, že IL-13, takpovediac, „nakopol“ gény, ktoré sú spájané s protivírusovými vlastnosťami, vysvetľuje ScienceAlert.

Zázračný proteín

Zaujímavým objavom bola aj dôležitosť vylučovaného hlienu, ktorý je spomenutý vyššie v článku, objasňuje MedicalExpress. Vo všeobecnosti platí, že ľudské telo tento hlien produkuje s cieľom zachytiť útočiaci vírus.

Pri bežnom človeku majú však bunky, ktoré majú za úlohu tvorbu tohto hlienu (konkrétne ide o hlien s označením MUC5AC), príliš veľkú presilu v podobe vírusu.

Astmatici majú však v mnohých prípadoch nadbytok MUC5AC a ich bunky sú teda efektívnejšie v boji s vírusom. Tento výsledok sa však v teórii dal očakávať, keďže vedcom je účinnosť hlienu dobre známa.

Šok nastal až v momente, keď univerzitný tím MUC5AC odstránil. Výsledky ich testov sa totižto nezmenili a bunky si udržali svoju schopnosť lepšie sa brániť infekcii, čo naznačuje, že IL-13 má aj iné prospešné účinky.

Záverom experimentu je mimo iného dôležitosť porozumenia interným pľúcnym procesom a podčiarknutie doposiaľ nepovšimnutých faktorov, ktoré môžu za ťažký priebeh tohto ochorenia.

Vedci dúfajú, že budúcnosť prinesie nové možnosti liečby, ktoré sa špecificky zamerajú na súčasti vírusu, ktoré sa zdajú byť zodpovedné za závažné symptómy.