Astmou trpí 1 z 10 Slovákov. Štúdia prišla s prelomovým zistením, ktoré si vedci doteraz nevšimli
- Na astmu ročne zomrie viac ako 300 miliónov ľudí po celom svete
- Nejakou formou alergie trpia 3 z 10 Slovákov
- Vedci prišli na to, čo spúšťa zápaly
- Na astmu ročne zomrie viac ako 300 miliónov ľudí po celom svete
- Nejakou formou alergie trpia 3 z 10 Slovákov
- Vedci prišli na to, čo spúšťa zápaly
Nenápadné ochorenie, ktoré sa ti nemusí zdať na prvý pohľad až také nebezpečné, postihuje aj obyvateľov našej krajiny. Chorobu však netreba nijako podceňovať.
Podľa profesora Miloša Jeseňáka na Slovensku trpia na nejakú formu alergie približne 3 z 10 Slovákov, astmu má 1 z 10. Výskyt astmy stúpa vo všetkých vekových kategóriách.
Nemenej dôležité je, že sa značne podceňuje správna liečba alergickej nádchy, ktorá je hlavným rizikovým faktorom rozvoja astmy v neskoršom živote, uviedol pre Slovenskú asociáciu alergologických a astmatických pacientov (SAAAP).
Nové riziká
Odborníci volajú po tom, aby sa začala opäť väčšia pozornosť venovať aj tomuto, dnes dobre liečiteľnému, ochoreniu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má astmu celosvetovo viac ako 339 miliónov ľudí, informovali v roku 2021 SAAAP.
Astma je stav, ktorý obmedzuje dýchacie cesty a bráni dostatočnému kyslíku dostať sa tam, kde je to potrebné. Okrem stiahnutia kanálov do pľúc pri astmatickom záchvate, zápal výstelky a zvýšená produkcia hlienu zhoršujú problém na celé týždne alebo mesiace, čím sú ľudia vystavení riziku, píše Science Alert.
Vedci teraz prvýkrát ukázali, ako mechanické zúženie dýchacích ciest počas astmatického záchvatu prepĺňa bunky vo výstelke. Tieto bunky sú vytlačené a usmrtené, čo spúšťa zápal, sekréciu hlienu a poškodenie bariéry dýchacích ciest. Citujú štúdiu, ktorá bola uverejnená v časopise Science.
„Bez tejto bariéry je u astmatikov oveľa pravdepodobnejšie, že dostanú dlhodobý zápal a infekcie, ktoré spôsobujú viac záchvatov,“ hovorí bunková biologička Jody Rosenblatt z King’s College London, hlavná autorka novej štúdie. „Pochopením tohto základného mechanizmu sme teraz v lepšej pozícii, aby sme všetkým týmto udalostiam zabránili. Náš objav je vyvrcholením viac ako desaťročnej práce,“ ozrejmila.
Majú riešenie?
Vedci sa však výskumom nezaoberali len tak. Našli aj riešenie probléme. Ide o zlúčeninu, ktorá blokuje toto vytláčanie preplnených buniek – nazývané extrúzia epitelu – vo výstelke dýchacích ciest myší. Hoci ešte nebola testovaná na ľuďoch, Rosenblatt a jej kolegovia z USA, Veľkej Británie a Španielska si myslia, že by to mohlo viesť k úplne novým prístupom k prevencii astmatických záchvatov, nielen k liečbe zápalu.
Astma postihuje približne 300 miliónov ľudí na celom svete. Väčšina pociťuje sipot, kašeľ, dýchavičnosť a tlak na hrudníku. Všetko od peľu a roztočov cez srsť domácich zvierat a dym až po cvičenie a dokonca aj studený vzduch môže spustiť príznaky. V závažnosti sa liečia.
Neexistuje síce žiadny liek, ale niektoré liečby, najmä tie, ktoré sú zamerané na zápal dýchacích ciest, môžu kontrolovať príznaky astmy. Často sa používajú inhalačné bronchodilatanciá na otvorenie dýchacích ciest a kortikosteroidy na zmiernenie zápalu. Vyhýbanie sa spúšťačom môže tiež pomôcť, aj keď ani kombinovaný prístup nie je vždy účinný.
„Vieme, že približne 31 percent ľudí s astmou nemá možnosti liečby, ktoré by im vyhovovali. To ich vystavuje riziku, potenciálne život ohrozujúcich, astmatických záchvatov,“ hovorí Samantha Walker, riaditeľka výskumu a inovácií v Asthma + Lung UK.
Testovali len myši
Tím študoval bronchokonstrikciu, čo je sťahovanie a stláčanie hladkého svalstva okolo dýchacích ciest počas záchvatu. Zúženie dýchacích ciest u myší spôsobilo poškodenie výstelky pľúc a zápal, ako je to pri astme. „Toto zúženie a zničenie dýchacích ciest spôsobuje zápal po záchvate a nadmerné vylučovanie hlienu, čo sťažuje dýchanie ľuďom s astmou,“ hovorí doktorka Rosenblatt.
Albuterol je považovaný za najlepší bronchodilatačný prostriedok. Pri analýze tkaniva myší a ľudských dýchacích ciest vedci zistili, že uvoľňuje okolité hladké svaly. Nezastaví však poškodenie epitelových buniek dýchacích ciest ani zápal, ktorý prichádza po astmatickom záchvate.
„Našťastie sme zistili, že môžeme použiť lacnú zlúčeninu, gadolínium, ktoré sa často používa na zobrazovanie magnetickou rezonanciou, na zastavenie poškodenia dýchacích ciest u myších modelov, ako aj následného zápalu a sekrécie hlienu,“ vysvetľuje odborníčka.
„Predchádzanie tomuto poškodeniu by potom mohlo zabrániť nahromadeniu svalov, ktoré spôsobujú budúce zápaly,“ dodala.
Zdroje: Science alert, SAAAP, Science, Nature