Astrofotografa Ondreja ocenila NASA: Pre fotky vesmíru spadol zo skál a zastavili ho vojaci

Keď sa pozeráme na hviezdnu oblohu, cítime sa často naozaj maličkí. Milióny svetelných rokov vzdialené galaxie nám preblesnú hlavou a prichytíme sa pri rozjímaní o tom, či niekde existuje rovnaký život ako tu u nás, alebo nie.

Všetci sa milujeme nadchnúť nočnou oblohou – odmalička sa učíme, ktorá hviezda je Severka, kde je Veľký a Malý voz, a postupne objavujeme aj Mliečnu cestu. Niektorí však skončíme práve tu, pri obyčajnom pohľade nahor. Iní idú ďalej, za tieto bežné horizonty – skúmajú, fotia a prinášajú nám obrazy vesmíru, aké by sme voľným okom nikdy nevideli.

Jedným z nich je Ondrej Králik, vášnivý astrofotograf z Považskej Bystrice, ktorý sa už od roku 2014 venuje zachytávaniu nočnej oblohy a hlbokého vesmíru. Vo svojich snímkach prepája krásu hviezd s krajinou, ktorú poznáme, a zároveň upozorňuje na problém svetelného znečistenia.

Jeho talent si všimli aj vo vedeckých kruhoch a fotografie z jeho objektívov získali ocenenia od NASA v rámci prestížnych súťaží ako Astronomy Picture of the Day (APOD) či Earth Science Picture of the Day (EPOD). Okrem toho sa jeho diela objavili na výstavách doma i v zahraničí, kde inšpirujú ďalších nadšencov astronómie. V exkluzívnom rozhovore pre Startitup priblížil pozadie svojho hviezdneho koníčka, inšpirácie 

Hviezdy, čo zmenili život

Na prvé poriadne stretnutie pamätá dodnes: „Mali sme rodinnú chatu neďaleko Považskej Bystrice. Keď sme chodievali na noc, miloval som pohľad na nočnú oblohu, pretože tam bolo vidieť oveľa viac hviezd než v meste.“ 

Začal preto zisťovať, prečo to tak je. Keďže v tomto období nemal ďalšie záujmy, rozhodol sa kúpiť si prvý poľovnícky ďalekohľad. „Bol som fascinovaný, o koľko viac hviezd vidím. Prepadol som tomu a každú voľnú chvíľu som si o tom študoval,“ spomína na svoje prvé pozorovania hviezd.

zdroj: Súkromný archív/Ondrej Králik

Postupom času zistil, že ani táto obloha nie je na pozorovanie dokonalá, a začal vyhľadávať iné miesta. „Najprv to bolo okolie, potom Nízke Tatry, Poloniny aj Kanárske ostrovy, kde som prvýkrát videl skutočnú tmavú oblohu,“ spomína. „Od tej doby už aj rodinné dovolenky musia byť na mieste, kde sa dá fotiť,“ dopĺňa so smiechom.

Prvé fotky išli do koša

Začiatky ale neboli jednoduché. „Stovky prvých fotiek boli len pokus-omyl a išli rovno do koša,“ hovorí astrofotograf. Na svoju prvú dobrú fotku spomína dodnes s rešpektom. „Bola to fotka celkového zatmenia Mesiaca, no fotená bola v poriadnej divočine. Celú noc mi svoju prítomnosť dávali najavo jelene v ruji,“ dopĺňa príbeh za prvou fotkou.

Na fotenie sa snaží využiť každú jasnú noc a zaujímavosť na oblohe. Veľakrát tak namiesto tepla domova nasádza čelovku a vyráža do tmy, aby dychberúce zábery mohol zdieľať so svetom. „Kedysi som musel byť astronómom, aby som mal prehľad, čo sa bude diať na oblohe. Dnes stačí lajknúť facebookovú stránku Minútky z vesmíru či stiahnuť aplikáciu Stellarium,“ dopĺňa k moderným zjednodušeniam koníčka.

Ťažkým začiatkom sa ani nemôžeme diviť. Sám Ondrej hovorí, že ide o najzložitejší „žáner“ fotografie. „Astrofotografii sa venujem už 11 rokov a stále sa učím niečo nové,“ komentuje. Treba sa okrem fotenia a výberu objektívov naučiť fotky upravovať, ale aj sa orientovať na oblohe.

zdroj: Súkromný archív/Ondrej Králik

Pre astrofotografiu je podľa Ondreja najvhodnejší foťák s čo najnižším šumom. „Ja používam Canon 6D, ktorý je už starček medzi zrkadlovkami, ale stále jeden z najlepších foťákov na tento žáner,“ hovorí. Dopĺňa však, že je podstatné odlíšiť, či ide o hobby, alebo prácu. Dôležitejší ako foťák je často samotný objektív – ten sa vždy líši od toho, čo vo vesmíre chce človek zachytiť.

Fotí ďaleko od svetelného smogu

Kvôli stále väčšiemu svetelnému znečisteniu však už podľa jeho slov nestačí ísť pár kilometrov za mesto. Cestovať často treba aj dlhé hodiny. Fotiť chodí najradšej na Chopok, Podpoľanie či Gazdovský dvor pri Zbojskej. Vynikajúce na fotenie sú však podľa neho aj 4 „parky tmavej oblohy“, kde je minimum svetelného znečistenia.

Paradoxne, astrofotograf aj podľa Ondrejových vlastných skúseností trávi najviac času za počítačom: „Pozerám mapu svetelného znečistenia, hľadám správne miesta a sledujem aj počasie – niekedy ako prvú vec po prebudení.“  Fotky následne ešte v počítači musí spracovať. Jasná noc strávená v prírode je však preňho dodnes psychohygienou.

Zábery astrofotografa Ondreja Králika

GALÉRIA+ 11

Astrovýlety na nezaplatenie

Vďaka dobrej príprave sa mu ešte ani raz nestalo, že by nestihol odfotiť úkaz, ktorý sledoval. Jeho flexibilitu však teraz vie preveriť polárna žiara, ktorá je často vidieť aj na Slovensku. „Aktuálne sa Slnko nachádza v maxime 11-ročného cyklu, kedy na Slnku dochádza k častým erupciám. Tie majú za následok silnú polárnu žiaru, ktorá sa dá len ťažko presne predpovedať a je treba byť flexibilný.“ 

Aj keď je pre Ondreja fotenie jeho oázou pokoja, nezaobíde sa bez spoločných dovoleniek, kde fotenie spojí aj s časom s rodinou. Vznikajú však rôzne netradičné spomienky: „Na jednej dovolenke som mal sebou 20 kg ťažké zariadenie na sledovanie hviezd. Vyhlásili, že mám vystúpiť z lietadla, a piatim vojakom som musel vysvetľovať, čo to v mojej batožine je.“

Dnes už s úsmevom spomína aj na rôzne ďalšie potulky: „Uprostred zimy som na fotenie vzal vtedy ešte priateľku. Ja som si odniesol peknú fotku, no ona zápal priedušiek.“ Kamaráti, ktorí s ním boli na fotení, mu v roku 2021 dokonca aj zachránili život. „Nešťastne som padol z Puklej skaly na Maníne. Keby tam neboli so mnou, nedopadlo by to dobre,“ hovorí dodnes s rešpektom.

Róbert z vlastných úspor postavil slovenský unikát „Treedom“. Za prvý rok sa v ňom odohrali už štyri zásnuby

Ocenila ho aj NASA

Za svoj najvzácnejší úlovok považuje fotku červeného škriatka z roku 2017. Tento inak nazývaný „nadoblačný blesk“ vzniká, ak sa viac búrok spojí do jednej. Druhá najobľúbenejšia vznikla len v minulom roku, keď odfotil polárnu žiaru neďaleko Myjavy.

Vpred ho posúva každé ocenenie, výhra v súťaži či feedback. Jedno ocenenie však ostalo v jeho pamäti na stálo: „Bola to astronomická snímka dňa NASA. Keď som si našiel e-mail, že vybrali práve moju, nechcelo sa mi veriť.“ 

Poslať tam totižto fotku môže hocikto a z toho kvanta, čo im denne chodí, môžu vybrať akúkoľvek. Vtedy odfotil dva svetelné oblúky – tzv. zodiakálne svetlo a protisvit s celým oblúkom zimnej Mliečnej dráhy nad Nízkymi Tatrami.

Do výberu najlepších zaslaných fotiek na astronomickú snímku dňa NASA opätovne vybrala fotku aj v čase realizácie nášho rozhovoru. Bol vtedy (11. februára) fotiť špeciálne na našom Lomnickom štíte kde zachytil nádhernú lunárnu korunu.

So svojimi fotografiami sa zúčastnil už aj viacerých výstav. Započala to prednáška na festivale hôr a cestovanie – Horomil fest. Ďalší ročník už spojili s výstavou a od tej doby takýmto spôsobom približuje svoju prácu ľuďom, aby si uvedomili krásu nad svojimi hlavami. Aktuálne má do konca marca svoju druhú autorskú výstavu s názvom Čo na oblohe (ne)vidíme na Budatínskom hrade v Žiline.

Vesmírne sny budúcnosti

Najväčšie sny každého astrofotografa sú podľa Ondreja dosť podobné – dostať sa pod skutočne tmavú oblohu. Tú údajne ponúkajú napríklad púšť Atacama v Chille, sopečný ostrov Mauna kea na Havaji alebo nekonečné púšte v Afrike.

S veľkými snami prichádzali však časom aj sklamanie, ktoré ale každý astrofotograf musí zvládnuť. „Expedíciu do Namíbie nám napriek všetkým rezerváciám prerušil Covid a sledovanie zatmenia v USA sa zrušilo pre zamietnuté víza. Nepovolili ich kvôli tomu, že som rok predtým navštívil Irán,“ spomína spätne na ťažšie chvíle.

Na pláne má však už teraz množstvo výletov, na ktorých sa chystá poriadny lov na hviezdnu oblohu. Medzi prvými plánuje sledovať v roku 2026 úplné zatmenie Slnka zo severozápadu Španielska.

Ondrej vie, že aj on raz začínal a preto rád pomôže každému, kto ho kontaktuje s otázkami. Na úplný štart však odporúča jedno: „Navštívil by som lokálnu hvezdáreň či astronomický klub.“

„Zúčastniť sa však dnes vďaka facebookovým skupinám dá aj rôznych workshopov a prednášok. Navyše si nadšenci aj radi poradia a vysvetlia, ako boli fotky fotené,“ motivuje na záver.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír