ATACMS je škriatok oproti RS-26 ruskej rakete použitej na Ukrajine. Čo je medzikontinentálna balistická raketa?

Nie je balistická raketa, ako raketa. Z médií sa na nás často valia názvy ako taktická balistická raketa či medzikontinentálna balistická raketa. Mnoho ľudí môže byť z týchto označení zmätených, a jednotná nie je ani odborná verejnosť.

To ukazuje aj prípad rakety RS-26 Rubež, ktorou mali údajne Rusi zasiahnuť Ukrajinu. Experti sa nevedia zhodnúť či ide o medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM) alebo balistickú raketu stredného dosahu.

Isté je, že zo svojim deklarovaným doletom 5 700 kilometrov, sa taktická balistická raketa ATACMS  s doletom 300 kilometrov javí ako škriatok.

To čo sa v médiách označovalo ako rakety dlhého doletu ATACMS a Storm Shadow (500 kilometrov)  v skutočnosti dosahujú zlomok doletu ICBM.

Čo však sú balistické rakety, ktoré z nich sa používajú vo vojne na Ukrajine a ako sa jednotlivé druhy navzájom líšia?  

Existuje viacero druhov balistických rakiet 

Balistické rakety sa už vo vojne na Ukrajine používajú prakticky od začiatku konfliktu. Ruská armáda používa taktické balistické rakety Iskander, s ktorými útočí na prominentné ciele ako je salvový raketomet HIMARS či batérie protivzdušnej obrany Patriot. Rusi ich používajú od začiatku nevyprovokovanej invázie na Ukrajinu, pričom dolet tejto rakety je 400 – 500 kilometrov.

Ukrajinci naopak vlastnia americké taktické balistické rakety ATACMS, ktoré prvýkrát použili v októbri 2023. Povolenie používať ich na ciele v Rusku je však nové a má len niekoľko dní.

Taktické balistické rakety sa zvyknú prezývať aj ako balistické strely krátkeho doletu (do 1 000 kilometrov), uvádza Centrum pre kontrolu a nešírenie zbraní.

Kyjev tvrdí, že Rusi použili medzikontinentálnu balistickú raketu. Experti o tom pochybujú

Nasledujú balistické rakety stredného doletu známe aj pod skratkami (MRBM a IRBM), ktoré sú schopné zasiahnuť ciele od 1 000 až do 5 550 kilometrov. Presnejšie MRBM označuje rakety s doletom 1 000 až 2 500 kilometrov. Strely IRBM majú väčší dolet od 2 500 do 5 500 kilometrov.

Ešte väčšie vzdialenosti vedia prekonať medzikontinentálne balistické rakety (ICBM), ktoré, už ako názov napovedá vedia prekonať vzdialenosť medzi kontinentami. Ich dolet sa pohybuje od 5 550 kilometrov až po 12 000 kilometrov. ICBM tak vedia prekonať vzdialenosť medzi Ruskom a Spojenými štátmi, či medzi USA a Čínou.

Ťažko zostreliteľné 

Všetky balistické rakety spája skutočnosť, že používajú silné raketové motory, ktoré môžu byť poháňané tuhými pohonnými látkami či kvapalnými pohonnými látkami. Balistické rakety sú známe aj tým, že počas letu opúšťajú atmosféru. To sa ale týka hlavne rakiet stredného doletu a medzikontinentálnych rakiet. Rakety krátkeho doletu väčšinou ostávajú v zemskej atmosfére.

Všetky balistické rakety sú veľmi ťažko zničiteľné protivzdušnou obranou, i keď pri niektorých typoch to je možné. Ukrajinci tvrdia, že sa im podarilo zostreliť rakety Iskander. Izraelu a jeho spojencom sa zas podarilo zničiť iránske balistické rakety stredného doletu  Qadr 110 a Emad.

zdroj: TASR/AP, Ruské ministerstvo obrany

Balistické rakety môžu niesť hlavice naplnené konvenčnými výbušninami, termonukleárnou hlavicou, jadrovou hlavicou či dokonca kazetovou muníciou. Niektoré rakety môžu niesť aj viacero hlavíc.

V závislosti od toho o aký typ balistickej rakety ide tak sa líši aj presnosť strely. Najvyššiu presnosť dosahujú rakety schopné prekonať, čo najmenšiu vzdialenosť.

Dôležitý nie je dolet, ale skutočnosť, že niesla viac hlavíc, tvrdí expert 

Samotná strela RS-26 Rubež, ktorá bola použitá k útoku na Ukrajinu rozhádala odbornú verejnosť. Spadá totiž do šedej zóny medzi silnou raketou stredného doletu a slabou medzikontinentálnou raketou.

Fabian Hoffmann, ktorý pôsobí na Univerzite v Osle ale na ľudí na sociálnej sieti apeloval, že dôležitý nie je dolet ale skutočnosť, že Rusi si vybrali verziu s viacerými hlavicami, čo sa spája s jadrovou náložou. Ukazovať to má videozáznam z Dniproa.

„Určite to nemalo žiadnu vojenskú hodnotu. Ak by išlo o zasiahnutie určitých cieľov, existuje oveľa viac a schopnejších raketových systémov,“ vysvetlil Hoffmann pre Financial Times. Použitie takejto strely je veľmi nákladné a ich presnosť je pomerne nízka.

V skutočnosti si Kremeľ vybral túto strelu na politický signál.

 „Signál tu je: ‚Dnes bol útok s nejadrovou hlavicou, zajtra by to mohol byť jadrový‘,“ dodal.

Útok prichádza v čase, keď Spojené štáty povolili Ukrajincom používať rakety ATACMS na ciele v Rusku.

Kremeľ následne reagoval aktualizáciou jadrovej doktríny, ktorá znižuje limity použitia jadrových zbraní. Aktualizovaná doktrína umožňuje Moskve použiť jadrové zbrane aj pri útoku nepriateľa s konvenčnými zbraňami, ak ho bude podporovať jadrová veľmoc.

Ak Rusi naozaj použili ICBM museli takýto útok nahlásiť Spojeným štátom, pretože Washington by si mohol myslieť, že ide o jadrový útok na NATO.