Až 10 percent Slovákov zarába vyše 2 900 eur. Rozdiely medzi krajmi šokujú (PREHĽAD)

Rok 2024 priniesol významné zmeny na trhu práce, pričom otázka platov zostáva hlavným faktorom ovplyvňujúcim životnú úroveň občanov. Analýza z portálu Platy.sk odhaľuje, kto zarobil menej ako 1 000 eur mesačne, koľko ľudí dosiahlo hranicu 3 000 eur a do akých skupín tieto príjmy patria.

Rozdiely v platoch na Slovensku

Ako uvádza portál Pravda, v uplynulom roku zarábalo desať percent zamestnancov menej ako 970 eur mesačne v hrubom, pričom štvrtina populácie dosahovala príjem pod 1 200 eur.

Ak sa pozrieme na opačný koniec príjmového spektra, 25 percent zamestnancov prekročilo hranicu 2 050 eur. Najlepšie zarábajúca desatina pritom dosahovala príjem viac ako 2 900 eur mesačne.

Rok 2024 priniesol výrazné regionálne rozdiely v mzdách. Medián hrubých základných platov na národnej úrovni predstavoval 1 500 eur. V Bratislavskom kraji dosahovala základná mzda najvyššiu úroveň 1 870 eur, zatiaľ čo v Prešovskom kraji najnižšiu, a to 1 275 eur. 

Celkové platy vrátane odmien a ďalších benefitov ponúkajú komplexnejší pohľad na príjmy. V Bratislavskom kraji dosahovali 2 000 eur mesačne, v Trnavskom a Košickom kraji 1 600 eur, a v Prešovskom kraji 1 400 eur.

Ako veľkosť firmy ovplyvňuje mzdu

Zamestnanci vo veľkých firmách získavajú výrazne vyššie platy. Stredná hodnota príjmov v podnikoch nad 1 000 zamestnancov dosahuje 1 777 eur mesačne. Najlepšie zarábajúci zamestnanci dostávajú viac ako 3 200 eur. Aj tí najmenej platení zamestnanci vo veľkých firmách zarábajú aspoň 1 070 eur mesačne.

Situácia v malých podnikoch ukazuje nižšie príjmy. Firmy s menej ako 10 zamestnancami vyplácajú najnižšie platy pod úrovňou 860 eur. Najlepšie platení zamestnanci v týchto firmách zarábajú maximálne 2 100 eur mesačne.

Rozdiel v príjmoch medzi veľkými a malými firmami je značný. Najvýraznejší rozdiel vidíme pri najlepšie platených pozíciách. Horná desatina zamestnancov vo veľkých firmách zarába o 1 100 eur viac ako rovnaká skupina v malých podnikoch. Tento trend potvrdzuje, že veľkosť firmy významne ovplyvňuje výšku platov.

Veľkosť podniku ovplyvňuje mzdy nielen kvôli rozdielom v ekonomickej sile, ale aj v možnostiach kariérneho rastu a prístupe k benefitom. Veľké korporácie majú často štruktúrované mzdové politiky, ktoré zohľadňujú rozsiahlejšie rozpočty na odmeňovanie a poskytujú lepšie benefity.

Na druhej strane, malé podniky často zápasia s obmedzenými finančnými zdrojmi a nižšou likviditou, čo ich núti ponúkať platy na spodnej hranici trhových možností.

Najvyššie a najnižšie platy

Krajiny s vysokými investíciami do vzdelania ponúkajú lepšie platové podmienky. Ich zamestnanci získavajú prístup k moderným technológiám a kvalitným pracovným nástrojom. Výskumné centrá a technologické parky vytvárajú nové pracovné miesta. Tieto krajiny priťahujú zahraničných investorov a kvalifikovaných odborníkov.

Nedostatok investícií do infraštruktúry brzdí ekonomický rozvoj mnohých krajín. Zamestnanci v týchto oblastiach majú obmedzený prístup k moderným technológiám. Nízka úroveň vzdelania a zastaraná infraštruktúra znižujú produktivitu práce. Mzdy v týchto krajinách zostávajú na nízkej úrovni.

Priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami sa neustále zväčšuje. Bohaté krajiny investujú do nových technológií a vzdelávania. Chudobné krajiny nemajú dostatok zdrojov na modernizáciu. Rozdiel v platoch medzi týmito krajinami sa preto každým rokom zvyšuje. Tento trend vytvára nerovnováhu na globálnom pracovnom trhu.

Medzi štáty s najvyššími platmi patria USA, Švajčiarsko a Dánsko, kde sa priemerné hrubé mzdy pohybujú od 6 219 eur do 7 568 eur.

Spojené štáty americké dominujú v technologickom priemysle a inováciách, Švajčiarsko exceluje v sektoroch financií, farmácie aj technológií a Dánsko vyniká v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a ekologických technológií.

Na druhej strane rebríčka sa nachádzajú krajiny s najnižšími priemernými platmi, ako sú Etiópia, Konžská demokratická republika a Surinam, kde sa hrubé mzdy pohybujú medzi 67 eur až 163 eur mesačne.

Tieto krajiny čelia mnohým výzvam, vrátane nízkej úrovne industrializácie, slabých ekonomických štruktúr a obmedzeného prístupu k vzdelaniu a technológiám. Napriek rastu globálnej ekonomiky zostávajú platy v týchto regiónoch výrazne pod úrovňou zabezpečenia dôstojného životného štandardu.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika