Až 300 radarov na Slovensku malo merať rýchlosť. Rezort vnútra ozrejmil, či k tomu dôjde

  • Hamran chcel zaplaviť krajinu stacionárnymi radarmi, k čomu bolo potrebné tieto zariadenia najprv nakúpiť
  • Ako vyzerá situácia po nástupe novej vlády?
Radar, meranie rýchlosti
Ilustračný obrázok TASR/František Iván
  • Hamran chcel zaplaviť krajinu stacionárnymi radarmi, k čomu bolo potrebné tieto zariadenia najprv nakúpiť
  • Ako vyzerá situácia po nástupe novej vlády?

S radarmi, ktoré merajú rýchlosť a následne zasielajú pokuty, sa vodiči stretávajú v európskych krajinách pomerne často. O týchto radaroch sa v dávnej minulosti hovorilo aj v súvislosti so Slovenskom, no strane SNS sa nepáčili, v dôsledku čoho k ich zavedeniu nedošlo. 

Portál Topspeed poukázal na to, že táto myšlienka sa však páčila aj predošlej vláde, no tiež policajnému exprezidentovi Štefanovi Hamranovi.

Hamran chcel zaplaviť krajinu stacionárnymi radarmi, k čomu bolo potrebné tieto zariadenia najprv nakúpiť. 

Obmedzený bol však výber lokalít, kam by sa mali tieto radary umiestňovať. Mnohé miesta totiž neboli miestami s vysokou nehodovosťou.

Vzhľadom na to, že nastúpila nová vláda, plány sa mohli zmeniť. Aktuálnu situáciu zisťoval portál Topspeed, pre ktorý rezort vnútra uviedol: „Projekt Automatizovaný systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky sa nachádza v štádiu interného posudzovania na Ministerstve vnútra SR s predpokladom jeho zrušenia a vypísania nanovo.“

Prečo došlo k tomuto rozhodnutiu, známe nie je. Rovnako nie je známa ani budúcnosť plánovaných radarov.

Takto vyzeral pôvodný plán

Z plánu obnovy chcel štát využiť peniaze na nákup 279 nových cestných rýchlomerov a radarov. Ich hodnota mala dosiahnuť 17,9 milióna eur, no okrem toho sa malo pôvodne investovať do kapacít na ukladanie záznamov o priestupkoch a prejazdoch, čo malo stáť ďalších 7,7 milióna eur. Ďalších 5,8 milióna eur malo putovať do vývoja informačného systému na automatizáciu konania.

Denník SME z oblasti MY Orava informoval o plánoch polície na umiestnenie stacionárnych radarov na meranie rýchlosti, monitorovanie dodržiavania dopravných značiek „Stoj, daj prednosť v jazde“ a dohľad nad dodržiavaním pravidiel pri semaforoch v niekoľkých dedinách a obciach.

„Hlavný cieľ je zautomatizovať odhaľovanie porušení pravidiel cestnej premávky na vybraných úsekoch. Ďalej má byť v projekte využitý inštitút objektívnej zodpovednosti na zautomatizované konania o správnom delikte, s možnosťou obcí používať tento systém najmä v kontexte vlastnej parkovacej politiky, a zjednotený zber štatistík,“ vyplýva to z hodnotenia ministerstva financií štúdie Ministerstva vnútra SR.

Miesta, na ktorých mali byť radary inštalované, mali pod palcom krajské a okresné riaditeľstvá dopravného inšpektorátu. Prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je hneď druhou najčastejšou príčinou ťažkých dopravných nehôd, a to až s 19-percentným podielom.

Riaditeľ odboru dopravnej polície v Dolnom Kubíne Peter Škulec pre denník SME upresnil miesta na Orave, kde by mali byť rozmiestnené radary. „Pýtali od nás zoznam miest, kde by radary mohli dať. Zaujímali ich aj nehodové miesta, ale také na Orave nemáme. Ďalšími podmienkami boli stĺp, elektrina a pripojenie na internet,“ povedal pre denník Škulec.

Slovensko výrazne zaostáva

Peter Škulec ďalej zdôraznil, že „tieto fotografií budú početné“. „Bude nutné ich vyhodnotiť, spracovať, identifikovať majiteľa alebo držiteľa vozidla, vystaviť pokutu, odoslať poštou, overiť doručenie, sledovať platbu a v prípade nezaplatenia, zaslať upomienku.“

Polícia za posledných päť rokov vyhodnotila 211 úsekov ako nebezpečné.

Z nich bude len 71 vybavených radarom. Z dostupných štatistík vyplýva, že v porovnaní s inými krajinami a ich početnými radarovými systémami, Slovensko výrazne zaostáva. Na Slovensku je 19 bodových radarov, zatiaľ čo Česká republika ich má až 223, Rakúsko 1 220 a Francúzsko dokonca 2 742.V rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti sa každý rok uskutoční 24-tisíc konaní.

Po implementácii uvedených opatrení by však tento počet mohol vzrásť až na pol milióna ročne, čo by prispelo sumou viac ako 14 miliónov eur do štátnej kasy.

Otázne však zostáva, či sa projekt skutočne zrealizuje a v akom rozsahu. Podľa informácií z denníka sa podobný projekt už ohlasoval v roku 2016, pričom jeho súčasťou malo byť viac ako 1 300 radarov a kamier. Bohužiaľ, tento zámery zostali len na papieri.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: Topspeed, SME

Najnovšie videá

Trendové videá