Až 600-tisíc ruských vojakov bez práce. Pobaltie sa bojí, že bude ďalším cieľom Kremľa

Pobaltské krajiny sú v pozore pred agresiou z Kremľa. Dôvodom je paradoxne možnosť prímeria na Ukrajine. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur sa obáva, že práve prípadný pokoj zbraní by znamenal oslabenie bezpečnosti pobaltských štátov. Rusko tak bude mať podľa ministra k dispozícii 300 až 600-tisíc vojakov, ktorí momentálne bojujú na Ukrajine.

„Je nám jasné, že ak sa vojna naozaj skončí, Rusko veľmi rýchlo presunie svoje jednotky. To znamená, že úroveň ohrozenia takisto stúpne veľmi rýchlo,“ povedal Pevkur v rozhovore pre The Financial Times. Podľa neho by sa ruskí vojaci nevrátili domov, lebo ich plat je päť až desaťkrát vyšší v armáde ako bežný plat v Rusku.

Podobnú rétoriku má aj litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienė. Tá minulý týždeň povedala, že Rusko využije čas po dohode o mieri na to, aby zrýchlilo budovanie svojej armády.

„Rusko už má obrovskú armádu, ktorá sa v budúcnosti ešte zväčší. Problémom je aj fakt, že ich vojaci už majú skúsenosti s reálnou vojnou,“ dodala. Tie sú podľa analytikov veľmi cenné, napríklad aj pre Ukrajinu, keďže vojna na takejto veľkej škále bola v dnešnej dobe vzácnosťou.

Pobaltie, ktoré je od začiatku invázie jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva a oponentov Moskvy, sa už dlhšie pripravuje na možnú inváziu. Podľa portálu Kyiv Independent viaceré spravodajské služby a západní politici varovali, že Kremeľ je schopný do piatich rokov opäť začať bojovať na starom kontinente. Dôvodom pre strach pobaltských krajín je najmä Suwalský koridor.

Achillova päta Pobaltia

Tento koridor je región, ktorý sa nachádza na hraniciach medzi Poľskom a Litvou. V prípade možnej invázie je práve tento pás pravdepodobným bodom útoku, keďže by odrezal pobaltské štáty od Poľska a tým pádom aj zvyšku Európy. Približne 65 kilometrov dlhý región je aj najkratšou vzdialenosťou medzi ruskou Kaliningradskou oblasťou a Bieloruskom.

Ministri obrany Litvy aj Estónska sa obávajú aj presunutia vojakov NATO z ich krajín ako mierových jednotiek na Ukrajinu. Podľa Pevkura by pobaltské krajiny nemali spadnúť do pasce, kde by ich vojaci bránili Ukrajinu a nechali bez ochrany svoje hranice.

Mesačný plat Zelenského nestačí ani na nájom v Bratislave. V skutočnosti má miliónový majetok

Krajiny sú tiež znepokojené z vývoja vo svetovej politike, a to hlavne otočkou v zahraničnej politike amerického prezidenta Donalda Trumpa. Západné európske krajiny sa snažia nahradiť americké garancie bezpečnosti. No región, ktorý je historicky závislý od transatlantických vzťahov, nie je presvedčený garanciami starého kontinentu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovorí o „strategickej autonómii“, čo je vízia sebestačnej Európy, ktorá je schopná brániť samú seba a stanoviť svoju agendu bez potreby súhlasu USA. „Teší nás myšlienka silnej európskej obrany, no strategická autonómia nie je naším cieľom,“ povedal veľvyslanec litovského rezortu zahraničia Eitvydas Bajarūnas.

Dlhodobý spojenec má čoraz bližšie k Rusku

Podľa analytikov sa v Európe nachádza približne 100-tisíc amerických vojakov. Väčšina z nich je vo veľkých západných krajinách, ako je Nemecko, Taliansko a Británia. U nášho poľského suseda je podľa odhadov takmer 15-tisíc amerických vojakov, v Litve a Estónsku sa ich nachádza menej ako dvetisíc.

Napriek tomu, že ide o menší počet vojakov ako v iných krajinách, pointou je, aby prípadný agresor bojoval s jednotkami USA od prvého dňa. Strach vyvolali aj správy z Washingtonu o tom, že administratíva Donalda Trumpa zvažuje stiahnutie 20-tisíc vojakov, ktorých do Európy vyslal ešte bývalý prezident Joe Biden.

Súčasný americký prezident už dlhšie tvrdí, že NATO nebude brániť členské krajiny, ktoré nebudú dostatočne míňať na svoju obranu. Teoreticky by podobné vyhrážanie sa nemalo mať žiadnu váhu, no aj takáto rétorika je súčasťou obáv pobaltských krajín. Napriek tomu, že Poľsko a pobaltské krajiny už vedú v Aliancii v míňaní za obranu – a majú v pláne ešte pridať – konflikt s Ruskom by bol pre nich katastrofický.

Tri pobaltské krajiny majú približne 6 miliónov obyvateľov, a aj keby míňali na obranu viac ako 5 percent HDP, ako majú v pláne, zrejme by sa Moskve ubrániť nevedeli. Podobné odhady sa pred ruskou inváziou, ktorá trvá vyše tri roky, objavili aj o Ukrajine.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie