Až dve tretiny Slovákov vnímajú Rusko ako nebezpečnú krajinu. Voliči Smeru či Kotlebovcov sú s Putinom, ukázal prieskum

Z najnovšieho prieskumu projektu „Ako sa máte, Slovensko?“ vyplýva, že menej ako polovica respondentov si myslí, že Slovensko by sa malo usilovať o geopoliticky vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom.

Na strane Ruska stoja najmä voliči týchto strán

Spomínaná vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prebehla v období 31. 3. až 7. 4. 2022, pričom v tomto čase pokračoval útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Ruské vojská ustúpili z okolia Kyjeva a médiami prebehli správy o masakroch ukrajinského civilného obyvateľstva.

Respondenti na otázku „V súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou sa i v našej verejnosti diskutuje o geopolitickom zaradení Slovenska, o tom ako by sme sa mali vo svete orientovať“ odpovedali, že Slovensko by malo „vždy“ alebo „skôr“ stáť na strane Západu (EÚ a NATO) 38,9 % respondentov.

45,7 % respondentov sa prikláňalo k odpovedi „usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom“ a 8,5 % odpovedalo, že Slovensko by „vždy“ či „skôr“ malo stáť na strane Ruska.

Z prieskumu tiež vychádza, že geopolitickú orientáciu na Rusko preferujú skôr respondenti, pre ktorých je veľmi ťažké vyjsť v domácnosti s rozpočtom, respondenti, ktorí pri informáciách o politike a svete viac dôverujú svojim známym ako médiám a respondenti, ktorí sa prikláňajú k výroku: „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára.“

Na strane Ruska stoja najmä voliči strán Kotlebovci ĽS-NS, Smer-SD a Republika. V každej z týchto strán je však najviac prívržencov vyváženej pozície medzi Ruskom a Západom.

zdroj: TASR/AP Photo/Leo Correa

Koho vnímame ako nebezpečného?

Podobnú otázku v prieskume kládli aj v roku 2014 po Ruskej anexii Krymu a vyhlásení separatistických republík na východe Ukrajiny.

Zatiaľ čo podiel respondentov, ktorí by Slovensko chceli geopoliticky orientovať na Rusko zostal rovnaký (na úrovni o niečo viac ako 8 %), podiel respondentov, ktorí by chceli aby Slovensko stálo na strane Západu narástol z 25,8 % na 38,9 %.

Mierne tiež poklesol podiel respondentov, ktorí by preferovali vyváženú pozíciu medzi Západom a Ruskom (z 50,2 % na 45,7 %). Okrem toho sa aktuálny prieskum zameral aj na otázku, ktorá zisťuje o ktorých krajinách si Slováci myslia, že by pre nás mohli predstavovať nebezpečenstvo.

Respondenti si mohli vybrať najviac tri krajiny z celého sveta. Z výsledkov vychádza, že Rusko je pre slovenských respondentov najnebezpečnejšou krajinou a na prvé miesto v nebezpečnosti ho umiestnila viac ako polovica respondentov (50,4 %). Medzi nebezpečnými krajinami na prvom, druhom či treťom mieste ho uviedli dve tretiny respondentov (65,7 %).

Druhou najnebezpečnejšou krajinou je podľa Slovákov USA, pričom prvé miesto ho umiestnilo 25,6 % respondentov. Treťou krajinou je Ukrajina, pričom na prvé miesto nebezpečnosti ju umiestnilo 8,6 % respondentov.

zdroj: TASR/AP Photo/Emilio Morenatti

USA ako hrozbu vnímajú najmä konšpirátori

Z výskumu ďalej vyplýva, že respondenti, ktorí vnímajú Rusko ako najnebezpečnejšiu krajinu menej, veria konšpiráciám a schvaľujú naše členstvo v NATO. Naopak, pre voličov strán Kotlebovci ĽS-NS, Smer-SD, Republika a SNS sú najnebezpečnejšou krajinou USA.

Voliči všetkých ostatných relevantných strán pokladajú za najnebezpečnejšiu krajinu výrazne väčšinovo Rusko.

USA častejšie vnímajú ako najnebezpečnejšiu krajinu prívrženci konšpiračného videnia sveta. Výsledky tiež hovoria o tom, že respondenti, ktorí vnímajú USA ako najnebezpečnejšiu krajinu sú v prípade vojny menej ochotní bojovať za Slovensko.

„Zdá sa, že súčasná ruská agresia na Ukrajine spôsobila v slovenskej verejnej mienke omnoho výraznejší posun ako anexia Krymu v roku 2014. Rusko je v súčasnosti pokladané za pre Slovensko najnebezpečnejšiu krajinu a zároveň narástol podiel respondentov, ktorí si myslia, že Slovensko by malo geopoliticky patriť na Západ,“ uvádza Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.