Barbora Lukáčová: Budúci rok bude v téme smart pre bratislavský región kľúčový

Čo pre Vás znamená termín „smart city“ alebo „smart riešenia“?

Smart je slovo bez obsahu a ten mu treba priradiť. Pri diskusiách doma aj v zahraničí sme na vlastnej koži zažili, ako rôzne toto slovo vnímajú aj odborníci. Niektorí vidia primárne riešenia pre dopravu, druhí pre energetiku, tretí lepšie spravovanie vecí verejných, štvrtí nové IT technológie. My sme si pojem smart riešenia zadefinovali v zmysle „let’s make things better“, teda robme veci lepšie. Kontinuálne, lepšie, efektívnejšie.

Odkedy sa témou smart riešení váš úrad zaoberá?

Začali sme už pred niekoľkými rokmi, keď tento pojem nebol na Slovensku taký sprofanovaný ako dnes. Aktívne si vymieňame informácie s mestami a regiónmi, ktoré rovnako ako my chcú byť smart. Sme v tejto téme aktívni aj doma, zorganizovali sme 7. Európsky samit regiónov a miest a prišli aj hostia z Luxemburgu, Hágu, Rotterdamu, či z regiónu Hauts-De-France. Získali sme od nich veľmi cenné know-how a skúsenosti s premenou regiónu na „smart region“.

Aká je vízia súčastného vedenia na najbližšie roky? Sú už dnes definované ciele, ktoré majú náš kraj urobiť viacej „smart“?

Momentálne sme vo fáze prípravy smart stratégie regiónu. Mať dobre nastavenú stratégiu v horizonte 5-10 rokov a dostať do nej dlhodobé trendy a inovácie je dôležité vo viacerých ohľadoch. Napríklad aj preto, aby bolo možné efektívne čerpať prostriedky na realizáciu smart riešení z európskych fondov.

Zároveň máme ambíciu nastaviť podmienky a prostredie tak, aby bolo možné zladiť smart projekty, s ktorými prichádza súkromná sféra, nielen s potrebami nášho regiónu, ale aj s legislatívou. Pri zavádzaní smart prvkov nám nejde o to poskytovať služby, ktoré sú pre ľudí zbytočne komplikované a nepoužiteľné. Naopak, je to o tom, ako s využitím moderných technológií urobiť základné služby pre občanov lepšie a tak, aby boli omnoho rýchlejšie aplikovateľné na území Bratislavského kraja.

Našou úlohou je aj komunikácia s inštitúciami Európskej únie a ovplyvňovanie nastavenia eurofondov tak, aby ich mohli čerpať všetky subjekty v regióne. Len v minulom období malo takto do nášho regiónu prísť 44 miliónov, no vďaka našim aktivitám sa nám podarilo túto sumu zvýšiť až na 330 miliónov eur.

Snažíme sa prepojiť know how zo zahraničia, vedcov a firmy, komunity a coworkingy so samosprávou a z toho potom vznikajú konkrétne projekty, ktoré je možné nasadiť. V smart riešeniach chceme podporovať naše tri prioritné oblasti – dopravu, sociálnu inklúziu a enviromentálnu politiku. Najmodernejšie IT postupy by tak mohli pomôcť pri riešení tých najpálčivejších problémov v kraji, tak ako ich vidíme my.

Aký vplyv máte na to, keď príde mesto a povie – chcem robiť smart lavičky, alebo cyklotrasu? 


BSK nie je v hierarchii nad obcami a mestami, sme pre nich partnermi. Najčastejšie usmerňujeme tok informácií. Ak takúto požiadavku niektoré mesto má, tak im vieme povedať, z akého zdroja by si to mohli prefinancovať. Mestá a obce metodicky usmerňujeme, koordinujeme ich, spájame ich s partnermi, ale nie sme tí, ktorí to platia. Takisto mestá upozorňujeme, ak sa v Bruseli chystajú dotácie, na ktoré môžu siahnuť, a pomáhame im tieto financie získať. Zároveň existujú projekty nad rámec lavičiek lokálnych smart riešení, ktoré potrebujú koordináciu viacerých obcí alebo miest. Podpora takýchto projektov je pre nás nielen zmysluplná ale aj prioritná.

Ako komunikuje BSK s primátormi a starostami miest a obcí?

Každá stratégia je tvorená spolu s mestami a obcami. Najprv preveríme, či navrhované riešenie je aplikovateľné, a potom ho vytvárame. Pripravujeme dokumenty a manuály, podľa ktorých môžu starostovia rôzne projekty jednoduchšie realizovať. Organizujeme tiež prezentácie a konferencie, kde mestám a obciam ukazujeme príležitosti a projekty, ktoré sa osvedčili inde a mohli by byť prospešné aj v ich lokalite.

Najbližšie organizujeme 17. októbra konferenciu BRATISLAVA SMART REGION, ktorej cieľom bude hľadať konkrétne smart riešenia pre obce a mestá v našom kraji.

To je už o pár dní. Aké budú nosné témy tejto konferencie? Je dostupná aj pre verejnosť?

Konferencia je určená na to, aby prepojila inovátorov a zástupcov súkromného sektora s ľuďmi zo samosprávy, k dispozícii je však aj limitovaný počet miest pre verejnosť. Témou konferencie budú smart riešenia v oblastiach dopravy, turizmu a životného prostredia.

Sú už rozbehnuté nejaké projekty v spomenutých základných odvetviach?

Pravdaže projekty rozbehnuté sú. Dôležitá bude ich kontinuita počas budúcich rokov a ich prepojenie so smart stratégiou regiónu, ktorú pripravujeme.

Máme ambíciu výrazne zlepšiť dopravnú situáciu v kraji a skvalitniť integrovanú dopravu. Vybudovali sme infraštruktúru prestupných terminálov s inteligentným systémom v Pezinku, Senci a Malackách a ďalšie smart terminály pripravujeme. Chceme dobudovať infraštruktúru, vrátane záchytných parkovísk a inteligentnej infraštruktúry pre cyklistov. Cyklotrasy pripravujeme pre celé územie, no neustále narážame na majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov. Preto by sme radi zadefinovali, ako to vyriešiť, napríklad budovaním cyklotrás pozdĺž železničných tratí.

Ďalší projekt je výpožičný systém bicyklov mimo Bratislavy. Plánujeme vytipovať miesta, nastaviť biznis model a následne v druhej polovici budúceho roka budeme hľadať investora, ktorý by to celé sprevádzkoval.

Zároveň myslíme aj na parkovací systém pre bicykle – aké typy, parkovacie domy či veže existujú a kam by sme ich mali v kraji umiestniť.

V rámci projektov pre skvalitnenie životného prostredia budeme pokračovať v monitorovaní skládky vo Vrakuni. Tento projekt, na ktorom spolupracujeme s Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied, sme spustili minulý rok a mal obrovský úspech. BSK si objednalo výskum toxických látok, nachádzajúcich sa v podzemí. Chceme kompletne zmapovať všetky látky, do projektu sme zapojili slovenských vedcov, ktorí by okrem dôkladného rozboru mali navrhnúť aj typy filtrov, dekontamináciu, dezolváciu toxínov, aby sa do budúcna obyvatelia Podunajských Biskupíc a Vrakune mohli vodu opäť používať.

Podporujeme aj projekt Geoplazma, teda využívanie geotermálnej energie. Štátny ústav Dionýza Štúra má na starosti geologické práce a v rámci nadnárodného programu analyzuje vhodnosť územia na využitie plytkej geotermálnej energie pre rodinné domy. Výstupom projektu budú aj geotermálne mapy, aby ste vedeli, čo je pod vami, keď idete stavať.

S viacerými partnermi tiež realizujeme verejný protipovodňový výstražný systém FLOOD.serv, ktorý slovenská firma vyvíja v spolupráci s mestami a obcami. Na európskej úrovni sa tvorí aplikácia, ktorá zbiera a vyhodnocuje dáta od SHMÚ a podobných subjektov z celej Európy. Následne analyzuje blížiace sa povodňové vlny. Vďaka nej bude možné minimalizovať škody napríklad pri čoraz častejších prívalových dažďoch. Starostom príde upozornenie a niečo ako manuál, čo v prípade povodne robiť, ako aj termíny, dokedy treba všetko zariadiť.

Tento projekt je postavený na zbere dát. Vie si BSK predstaviť, že v nejakom čase začne samo zbierať dáta, ktoré by potom poskytovalo subjektom, aby mohli vznikať ďalšie smart projekty?

Áno, túto agendu už máme v rozpočte. Kontinuálne informácie z rôznych senzorov a terminálov predstavujú budúcnosť koordinovaných smart riešení v kraji. Je prirodzené aby sa kraj zaoberal touto agendou. Je potrebné začať určením toho, čo sa má merať, prenášať, ukladať a poskytovať ďalej. V strednodobom horizonte práve takéto systémy pomôžu tomu, aby naozaj vznikli smart regióny s automatizovanými, relevantnými a nápomocnými smart službami.