Benčík: Kotlebovci a uhríkovci hlasovanie o transportoch Židov odignorovali, ale vraj fašisti nie sú (KOMENTÁR)
Autor je členom poslaneckého klubu SaS a blogerom.
25. marca 1942 na železničnej stanici v Poprade do vagónov určených na prepravu dobytka nastúpilo 1 000 mladých židovských dievčat a žien, aby sa cez Žilinu, Čadcu a Skalité vydali na cestu do Auschwitzu.
Hoci to netušili, pre väčšinu z nich to bola cesta posledná. Konca vojny sa z nich dočkala asi dvadsiatka.
Tisícky ľudských životov
Postupne ich nasledovali naši ďalší židovskí spoluobčania a do zastavenia prvej vlny transportov, bolo do táborov smrti vyvezených celkove 57 628 ľudí. Ľudí, ktorí sa „previnili“ iba svojim etnickým pôvodom či náboženstvom.
Ľudí, ktorých sme predtým postupne zbavili majetku, občianskych práv aj ľudskej dôstojnosti a Hitlerovej Hitlerovej Tretej ríši, sme za každého z nich nakoniec zaplatili 500 ríšskych mariek, aby sme sa ich zbavili. V druhej vlne, po obsadení Slovenska Nemcami, bolo vyvezených ďalších 13 500 ľudí. Väčšina z nich v táboroch smrti zahynula.
Kotleba a Uhrík o transportoch
Hoci väčšina ľudí na Slovensku to, ako sme sa zachovali v období vojnovej Slovenskej republiky k Židom odsudzuje, nájdu sa aj takí, ktorým to očividne nevadí.
Predseda Ľudovej strany Naše Slovensko, Marián Kotleba 14. marca 2009 povedal: „Sme tu, aby sme si pripomenuli 70. výročie slovenského štátu. Na výčitky o prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma.“
A jeho bývalý podpredseda a v súčasnosti predseda strany Republika Milan Uhrík, v relácii O 5 minút 12 v roku 2017 na otázku moderátora účastníkom relácie či odsudzujú deportácie slovenských občanov židovského pôvodu do nacistických vyhladzovacích táborov, odpovedal: „Ja to beriem ako nejaký historický fakt. Nemám sa k tomu prečo vyjadrovať. Nie som historik a neviem, aké boli historické okolnosti.“
Hlasovanie o transportoch ignorovali
V piatok sme si v Národnej rade pripomenuli smutné 80. výročie vypravenia prvého transportu minútou ticha a prijatím uznesenia k tejto smutnej udalosti.
V dobe, keď navrhovateľ čítal text uznesenia, boli v sále prítomní iba traja poslanci, ktorí sa tam dostali na Kotlebovej kandidátke. Ondrej Ďurica, bývalý frontman neonacistickej skupiny Biely odpor a „polyhistor“ Eduard Kočiš, obidvaja z repliky Kotlebovho spolku Republika, a Filip Kuffa zo strany Život – národná strana.
Ďurica pred hlasovaním rokovaciu sálu opustil. Kočiš sa pohrúžil do rozhovoru s jedným z poslancov nádejného koaličného partnera Smeru. Počas hlasovania síce zaujal svoje miesto, hlasovanie ale ignoroval. Všetci ostatní prítomní poslanci z koalície aj opozície, vrátane Kuffu, prijatie uznesenia pri hlasovaní podporili. Myslím, že k tomu niet čo dodať.
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre
Zdroje: Denník N, HNonline.sk