Bez silnej EÚ nebudeme môcť konkurovať USA ani Číne, varuje šéfka Volt Slovensko

Je čas prestať s národnými stranami či falošným apelom na suverenitu, tvrdí šéfka politickej strany Volt Slovensko, kandidujúcej v eurovoľbách, Lucia Kleštincová. Také strany podľa nej Slovensko iba rozdeľujú a už dávno krajine nemajú čo ponúknuť.

Pred 20 rokmi podľa Kleštincovej politici uspeli – Slovensko dostali do Európskej únie. V jednej veci však zlyhali – nezvládli „Európu“ priniesť na Slovensko.

„Slovensko nezvládne vyriešiť všetky problémy samo.“

Problémy, ktorým Slovensko čelí, by sa podľa filozofie Voltu lepšie riešili na európskej úrovni – Volt je tak jedna z mála slovenských strán, ktorá volá po väčšej integrácii EÚ a posilnení európskych inštitúcií. Čelíme vraj problémom, ktoré Slovensko už ani nemá šancu samo vyriešiť. „Tí, ktorí nie sú zaslepení falošnou propagandou „suverenity“, takýto smer vítajú,“ vysvetľuje.

Kleštincová roky pracovala pre Európsku komisiu, venovala sa tvorbe priemyselných politík. Do volebného súboja sa zapojila len nedávno. Eurovoľby na Slovensku prebehnú 8. júna 2024, Kleštincová kandiduje z prvého miesta.

zdroj: archív Volt Slovensko – Členovia Volt Slovensko v apríli 2024.

Stredovou a najkľúčovejšou myšlienkou Voltu je federalizácia Európy – EÚ ako jeden superštát. Aké z toho plynú výhody? 

Bez silnej Európy nemáme ako malé Slovensko šancu obstáť v globálnej konkurencii voči Číne či USA, ani sa efektívne vysporiadať s výzvami, ako klimatická kríza, bezpečnostné hrozby, digitálne technológie či starnutie obyvateľstva.

Národné strany dosiahli svoje limity v schopnosti efektívne reagovať na tieto výzvy. Každá jedna z týchto výziev má nadnárodný rozmer. Tomu sa musí prispôsobiť aj politika.

Preto Volt prichádza s radikálnou inováciou spôsobu, akým sa tvoria v Európe spolupráce, kompromisy a politiky. Jedine zreformovaná a posilnená EÚ má šancu sa prehlbovať, rozširovať a byť naozaj akcieschopná.

Ako na túto myšlienku zatiaľ reagujú Slováci? 

Tí, ktorí nie sú zaslepení falošnou propagandou „suverenity“, to vítajú. Sú radi, že konečne niekto prišiel s touto inováciou v politickom priestore, ktorý sa cyklí vo vlastnej toxicite a neschopnosti dodávať riešenia, ktoré ľudia potrebujú.

Slovenky a Slováci už žijú európsky – využívajú slobodný pohyb na európskom trhu, poznajú kvalitu verejných služieb v zahraničí a zažívajú silnú ochranu spotrebiteľov. Pýtajú sa, kedy a kto prinesie európskosť do slovenských škôl, nemocníc, súdov… a aj do politiky. Fascinuje ich, že môžu byť súčasťou komunity, kde sa národné nálepkovanie dalo bokom a spoločne sa pracuje na európskych riešeniach.

zdroj: archív Volt Slovensko – Lucia Kleštincová sa do politiky rozhodla zapojiť po práci súvisiacej s brexitom.

Je toto podľa vás realistický cieľ, čo i len v najbližších 30 rokov? Trend minimálne stredo- a východoeurópskych krajín je sa Európe postupne vzďaľovať. Stačí si všimnúť, aký „pain point“ je pre mnohých čo i len právo veta.

Opravím Vás. Vyše 70 % Slovákov chce EÚ. Vzďaľovať sa Európe a ťahať nás východ nie je ich trendom ani záujmom. Je to trend politikov, ktorí majú svoju politickú stratégiu postavenú na rozdeľovaní a strachu.

Volt zastupuje záujmy všetkých, čo vidia, že strategický záujem Slovenska je byť v EÚ. Chcú vidieť, že vďaka ich politickým zástupcom bude Slovensko v EÚ stále viac a lepšie počuť.

Môžeme byť v EÚ serióznym, sebavedomým a konštruktívnym partnerom – len musíme mať na to odbornosť, argumenty, reputáciu a podporu komunity. Vtedy sa nebudeme musieť spoliehať ani na zákulisné vydieranie vetom.

Volt je v Európe nový projekt, na Slovensko prichádza v poslednej chvíli. Prečo sú práve eurovoľby prvé voľby, v ktorých sa na Slovensku idete angažovať?

Eurovoľby sú najdôležitejšie pre našu budúcnosť, hoci národné strany sa nás historicky snažia presvedčiť o opaku. Väčšina národnej legislatívy vzniká preberaním tej európskej.

Je načase pomenovať, že Slovensko ani po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ nepochopilo, ako zastupovať svoje záujmy na európskej úrovni. Nepochopili sme, že to nie je o našich záujmoch vs. záujmoch iných krajín alebo samotnej Európy.

Potrebujeme byť súčasťou silnej komunity, ktorá odvážne pomenuje, kým a ako sa ako EÚ chceme stať.

Volt, ako jediná európska strana, prináša túto príležitosť. Dnes je už vo vyše 30 krajinách a má už 140 zvolených politických zástupcov na všetkých úrovniach politiky, od lokálnej po európsku. Slovensko má šancu byť toho súčasťou a spraviť si EÚ takou, akou ju chceme mať.

Vy ste takmer 10 rokov pracovali v Európskej komisii. Prečo ste sa rozhodli prejsť z tvorby politík do politiky samotnej?

Mala som česť takmer desaťročie pracovať v Európskej komisii na priemyselnej politike. Zažila som prácu na podpore cestovného ruchu, digitalizácie verejného obstarávania, rovnosti v podnikaní a ochrane strategických investícií pred zahraničnými vplyvmi, až po rokovania Brexitu.

Práve táto skúsenosť ma priviedla k rozhodnutiu stať sa aktívnejším hlasom o tom, ako by sme mohli lepšie využívať príležitosti ponúkané členstvom v EÚ. Nedá mi iba sa prizerať na takú nízku účasť voličov na eurovoľbách a rast pravicového extrémizmu.

Nehovoriac o strachu ľudí o ich základné práva v dobe, keď na nich číha násilie doma, v kaviarňach či pri výkone politickej moci. Musíme zmeniť, ako sa robí politika. To je podstata myšlienok hnutia Volt.

Ako jedna z mála kandidujúcich strán máte reálny, konkrétny program – žiadne výzvy, vízie či desatorá. Aké sú kľúčové ciele?

Hnutie Volt je jedinečné tým, že tento rok strany až v 15 krajinách kandidujú so spoločným, viac ako rok pripravovaným celoeurópskym „Moonshot“ programom s ambicióznou víziou reformy EÚ. Ten stanovuje 5 + 1 hlavných priorít, ktoré majú za cieľ to, aby sa EÚ stala silným, bezpečným a prosperujúcim svetovým lídrom:

1. Inteligentný štát – mať vzdelávanie a digitalizáciu ako prioritu a nástroj svetovej konkurencieschopnosti krajín EÚ.
2. Obnova ekonomiky – postavená na inováciách. Veríme, že záujmy priemyslu sú zlučiteľné s potrebou zabezpečiť trvalo udržateľný rast a obnovu biodiverzity.
3. Sociálna rovnosť – aby sme nezanedbávali tých, ktorí sú typicky v politickom procese najmenej vypočutí. Podporujeme spravodlivejšie rozdelenie bohatstva tak, aby každý občan mohol naplniť svoj potenciál.
4. Posilniť vedúce postavenie EÚ – na globálnej scéne a zároveň uchopiť zodpovednosť za riešenie problémov našej planéty. EÚ musí byť majákom sily a vplyvu.
5. Oživiť demokraciu – cez podporu občianskeho aktivizmu. Neexistuje nič také, ako „my verzus Brusel“. My všetci tvoríme EÚ a môžeme byť súčasťou jej rozhodovania.

Päticu priorít uzatvára výzva + náš návrh na reformu a posilnenie EÚ. Presadzujeme hlbokú a demokratickú reformu fungovania európskych inštitúcií, aby sa stali efektívnejšie, atraktívnejšie ako zamestnávateľ a pripravenejšie reagovať na výzvy, ktorým EÚ čelí.

Aké kľúčové postavy sú na vašej kandidátke?

Hnutie Volt nie je postavené na celebritách politického a spoločenského života tak, ako sme na to, bohužiaľ, tradične zvyknutí. Sme presvedčení, že politika môže byť normálna kariérna cesta pre ľudí s odbornosťou, odhodlaním a hodnotami zladenými s našou víziou. Neplatí to len pre Volt Slovensko, ale aj ostatné pobočky, ktoré sú všade budované dobrovoľníckymi tímami odborníkov a občianskych aktivistov. Sme rôznorodý tím európsky mysliacich ľudí so skúsenosťami nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia a medzinárodných inštitúcií.

Som hrdá na najvyššiu mieru diverzity, akú sme na Slovensku zažili – aj preto sme najrýchlejšie rastúca strana. Sme jediná strana, ktorú do eurovolieb vedie žena a s väčšinou žien na kandidátke. Zároveň za Volt Slovensko kandidujú dvaja z troch rómskych kandidátov v týchto eurovoľbách a dvaja zo šiestich kandidátov do 25 rokov. V hnutí Volt máme tak vysoko nastavenú latku reprezentatívnosti, že väčšina slovenských strán by podľa nášho interného štandardu ani nemohla kandidovať.

zdroj: archív Volt Europa – Lucia Kleštincová (druhá sprava) s Volt europoslancami a kandidátmi do EP z Nemecka, Holandska, Španielska a Francúzska.

Ste nová strana, akých partnerov si budete hľadať?

Počas tohto mandátu je Volt vo frakcii Zelených. Partnerov si budeme hľadať na základe prekrytia našich cieľov a hodnôt.

Podľa nás už nestačí byť len proeurópsky. My sme európska strana. Záleží nám na tom, aby sme s odvahou a otvorenosťou komunikovali, kam sa ako EÚ chceme posunúť a akú reformu to vyžaduje.

Zahŕňa to odhodlanie hovoriť jedným hlasom, záväzok k rovnoprávnosti a participatívnej demokracii, a využívanie inovácií na zabezpečenie udržateľnosti a rovného prístupu k príležitostiam.

Ako bude Volt na Slovensku fungovať? Akou stranou plánujete byť?

Volt je moderná, inkluzívna strana, pracujúca dennodenne v úzkom prepojení na zvyšok nášho hnutia vo vyše 30 krajinách Európy. Sme otvorení spolupráci s každým, kto sa stotožňuje s našimi hodnotami a chce byť ich hlasom aj na lokálnej či národnej úrovni. Pozývam vás do nášho tímu, ak chcete pomôcť budovať naše regionálne a stranícke štruktúry – je to jedinečná príležitosť európskeho rozmeru, aká tu na Slovensku ešte nebola.

Plánujete sa prihlasovať aj do iných volieb? Budete mať záujem o parlament či primátorov?

Áno. Volt už má zvolených 140 politických zástupcov od lokálnej po európsku úroveň – napríklad v Holandsku, Nemecku, Taliansku, Grécku, Bulharsku či na Cypre.

Aj pre Volt Slovensko je prirodzené kandidovať v ďalších voľbách. Je to nevyhnutné nielen pre našu demokraciu, ale aj realizáciu nášho volebného programu.

Jedinečnosťou hnutia Volt je práve táto spoločná vízia reformy EÚ, ktorá spája celý náš kandidátsky tím. Princípy digitalizácie, environmentálnej udržateľnosti či vyrovnávania sociálnych rozdielov potom budeme uplatňovať na každej úrovni spôsobom, aký má najväčší zmysel a dopad.

Napríklad naši zvolení zástupcovia už vo svojich komunitách pracujú na zavádzaní bezplatného psychologického poradenstva pre mládež, menštruačných pomôcok na školách, rozširovaní zelených plôch na ihriskách, odstraňovaní jednorazových plastov na úradoch či zvýšení dostupnosti verejných služieb, portálov a budov pre ľudí so špeciálnymi zdravotnými či jazykovými potrebami.

Niekto by vás mohol kritizovať, že na Slovensku vzniká ďalšia demokratická, liberálna, proeurópska strana. Príliš veľa takýchto strán mnohí pripisujú ako dôvod toho, ako dopadli posledné parlamentné voľby. Len Demokrati vtedy prepálili 2,93 % hlasov. Čo na to hovoríte?

Slovensko nepotrebuje viac politických strán – potrebuje inú politickú stranu. Takú, ktorá nie je zaťažená takzvanými „slovenskými“ spôsobmi robenia politiky a reprezentácie občanov.

Národné politické strany dosiahli svoje limity. Pozrite sa na stav nemocníc, školstva, infraštruktúru, sociálnu starostlivosť, rozvoj vedy či schopnosť využívať európske zdroje na pozdvihnutie Slovenska. Vidíme množstvo zlyhaní.

Predchádzajúce politické reprezentácie doviedli Slovensko do Európskej únie, ale nedokázali doviesť Európu na Slovensko tak, aby občania mohli v každodennom živote zažívať európsku životnú úroveň, ktorú zažili v zahraničí.

Nie sme ďalšia národná strana postavená okolo jednej či dvoch známych osobností. Sme európske hnutie všetkých, ktorí vidia, že treba reformovať fungovanie EÚ a chcú byť toho súčasťou.

zdroj: archív Volt Slovensko – Na kandidátke Volt Slovensko sú väčšinou ženy. Na foto Lucia Kleštincová a napravo Jana Masarčová, pôsobiaca v diplomatickej službe EÚ.

Ako jediná politická strana na Slovensku budete mať aj vlastnú európsku frakciu, do ktorej by ste patrili aj s Voltami iných štátov. Aké sú výhody takejto paneurópskej strany?

Volt už má v Európskom parlamente zvolených 2 svojich zástupcov, ale zatiaľ tam nemáme vlastnú frakciu, lebo ešte nedosahujeme predpísaný počet europoslancov a krajín. Máte však pravdu, že je to náš dlhodobý cieľ.

Je to dôležité pre zrozumiteľnosť a dôveryhodnosť európskej demokracie. Namiesto tajomných kompromisov vo frakciách, kde sa politici navzájom ani nepoznajú, budú mať občania jedného dňa možnosť vidieť frakciu Volt, do ktorej boli všetci europoslanci zvolení s jedným a tým istým programom.

A dáva to zmysel? Volt Slovensko a napríklad Volt Švédsko či Volt Francúzsko môžu zastávať rovnaké postoje, ale kontext v daných krajinách je úplne iný.

Myslíte kontext bezpečnosti na internete, ruských sankcií, toxických chemikálií či klimatickej krízy? Problémy, ktoré sú riešené na európskej úrovni, sú tam riešené preto, lebo to dáva zmysel.

Je naivné myslieť si, že na národnej úrovni sa s nimi vieme vysporiadať. Brexit nám to krásne ukazuje. Samozrejme, že si treba pri prijímaní politík dávať pozor na regionálne dopady, ale to by mal byť štandard.

Tak ako pri prijímaní rozhodnutí poslancov v našom parlamente v Bratislave dúfame, že chápu rozdielnosti v dopade zákonov v Trnave či v Snine, a v prípade potreby spravia opatrenia na ich zmiernenie.

Mala by Európska komisia zastaviť Slovensku eurofondy?

Chápem, že vzhľadom na závislosť našich verejných financií od eurofondov je pre nás nepredstaviteľné, ako by sme bez nich fungovali. Posledné roky sme si zvykli používať eurofondy ako náhradu verejných zdrojov. Bola to chyba, ale dnes to stále vláda nepriznáva.

Čo robí naša vláda pre to, aby bolo financovanie v súlade s príslušnými pravidlami a riadne kontrolované? Slovensko je stále čistým príjemcom z EÚ, a mali by sme sa podľa toho aj správať. Je to partnerstvo s orgánmi EÚ a ich trpezlivosť má oprávnene svoje limity.

EÚ má plné právo prestať nám vyplácať svoje zdroje, ak nevieme garantovať, že budú použité v súlade s pravidlami, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať. Špecializovaná prokuratúra mala byť súčasťou tohto systému – ale vláda ju zrušila. Európska komisia má zodpovednosť za ochranu finančných záujmov EÚ a riadne spravovanie financií, a tým pádom má plné právo zvažovať, ako ďalej.

zdroj: archív Volt Europa – Lucia Kleštincová (piata sprava) ako účastníčka Volt pochodu v Paríži.

Ako sa pozeráte na konflikt Progresívneho Slovenska a Smeru-SD, kde europoslanci Smeru tvrdia, že europoslanci PS presadzujú pozastavenie eurofondov?

Toto je ich spor, musia si ho riešiť sami. My máme vážnejšie úlohy dlhodobého významu pre Slovensko.

Aké postoje má EÚ geopoliticky zastávať najbližších 5 rokov?

Veľmi dôležitou súčasťou nášho programu je návrh inštitucionálnej reformy tak, aby EÚ konečne začala hovoriť silným a jednotným hlasom aj v oblasti zahraničnej politiky.

Sme za budovanie silnej obrannej politiky a armády, aby naša bezpečnosť nebola závislá od USA a aby sme ju realizovali čo najefektívnejším spôsobom.

Podporujeme tiež právo Ukrajiny brániť svoju suverenitu proti ruskej agresii. Vidíme ju ako súčasť silnej EÚ. Sme za efektívne rozširovanie EÚ o krajiny, ktoré plnia kritériá – či už z pohľadu prispôsobovania svojej legislatívy, zrelosti ekonomiky a ochrany ľudských práv. Občania, napríklad na Balkáne, si zaslúžia rovnaké príležitosti benefitovať z EÚ tak, ako boli dopriate nám.

Do politiky prichádzate po dlhoročnej kariére v európskych inštitúciách – aké témy sú bežné na európskom poli, no na Slovensku nám chýbajú?

Toho je veľa. Napríklad by sme sa mali nekompromisne zamerať na celoživotné vzdelávanie. Mali by sme nastaviť fungovanie štátnej správy tak, aby fungovala proklientsky – pre svojich občanov, a to aj vďaka technológiám, normálnemu pracovnému prostrediu a ohodnoteniu zamestnancov v štátnej správe.

Mali by sme sa rozprávať o podpore diverzity a inklúzie, o rodovej rovnosti a o starostlivosti o duševné zdravie. Mali by sme hovoriť o nespochybniteľnosti členstva v jadre silnej EÚ, o hodnotách slobody, vzájomného rešpektu či solidarity. Musíme sa spoločne rozprávať o tom, ako sa obrniť voči globálnym výzvam – miesto toho sa ale hráme, že doma sme MY a ONI sú niekde v Bruseli.

Na jednej strane prieskumy ukazujú, že 80 % Slovákov cíti benefity EÚ na Slovensku. Na druhej strane tu však máme extrémy, kde bývalí poslanci pália európske vlajky. O Slovensku sa roky hovorí, že je v srdci Európy. Platí to aj mentálne a názorovo?

Extrémistickí politici nie sú reprezentatívnou vzorkou Slovenska. Len ich agresivita prehlušuje na sociálnych sieťach väčšinu. Nenechajme sa tým zmiasť.

Slovensko je súčasťou Európskej únie. Sme európski. Teraz je na politikoch, aby nám po dvadsiatich rokoch členstva priniesli európskosť aj do rôznych oblastí nášho života.

Veľa žien-predsedníčok politických strán na Slovensku nemáme. V prezidentských voľbách nakoniec nekandidovala ani jedna žena. Prečo to podľa vás tak je a je problém, že väčšina výrazných tvárí domácej politiky sú muži?

Problém je, že vedenie ani členské základne existujúcich strán nereprezentujú rôznorodosť našej spoločnosti.

To vedie k výberu tém a metód, ktoré nezastupujú záujmy spoločnosti ako celku. Ženské líderky nie sú vo svojej podstate ani lepšie, ani horšie. Ich životné skúsenosti a prístup k riešeniu problémov sú niekedy odlišné, a preto nesmierne obohacujúce pre akýkoľvek proces a komunitu.

Veľkú časť svojej kariéry sa venujem kariérnemu mentoringu žien tak, aby mali odvahu a stratégie prinášať svoje autentické líderstvo do svojich komunít. Jedine tak sa ľudstvo dostane z problémov, v ktorých je aj kvôli tomu, že rozhodovacie pozície v politike aj biznise patria dlhodobo mužom.

zdroj: archív Volt Slovensko – Volt si zakladá na férovej reprezentácii žien a mužov vo svojich radoch. Preto sú vo vedúcich pozíciách vždy dve osoby. Na foto spolupredseda a spolupredsedníčka Volt Slovensko - Rick Zednik a Lucia Kleštincová.

Najvýznamnejšia ženská tvár slovenskej politiky už v júni odíde z paláca. Ako sa podľa vás bude vyvíjať postavenie žien v slovenskej politike najbližšie roky?

Je to len a len na nás. Každý deň si vyberáme, akú politiku a akú potenciálnu političku podporíme. Každý z vás, milí čitatelia a čitateľky, môže spraviť viac už dnes. Nejde len o to krúžkovať ženy.

Potenciálne političky treba sponzorovať, školiť, zastať sa ich pri útokoch na internete, predstavovať svojim známym… jednoducho podporovať ich spôsobmi, ktoré sú vám vlastné. Som hrdá, že ľudia v našom hnutí to dokážu.