Bezhotovostné platenie vs. platenie v hotovosti. Ako sú na tom Slováci?
- Doba „kešu“ je už tak trochu za nami a za väčšinu produktov platíme platobnou kartou
- Ako sme však na tom vo všeobecnosti na Slovensku? Máme pred platobnými kartami rešpekt alebo sú pre nás prirodzenou súčasťou života?
- A ako sú na tom Taliani?
- Na tieto otázky nám odpovedal predseda Združenia pre bankové karty na Slovensku Rastislav Vallo a taliansky prezident CashlessWay Association Geronimo Emili
- Doba „kešu“ je už tak trochu za nami a za väčšinu produktov platíme platobnou kartou
- Ako sme však na tom vo všeobecnosti na Slovensku? Máme pred platobnými kartami rešpekt alebo sú pre nás prirodzenou súčasťou života?
- A ako sú na tom Taliani?
- Na tieto otázky nám odpovedal predseda Združenia pre bankové karty na Slovensku Rastislav Vallo a taliansky prezident CashlessWay Association Geronimo Emili
Slováci boli ešte pred desiatimi rokmi zvyknutí platiť za menšie nákupy prevažne v hotovosti, dnes to už neplatí. Na platobné karty si zvykáme pomerne rýchlo a využívame ich aj pri menších platbách. K nárastu bezhotovostného platenia prispela aj skutočnosť, že až 92 percent z nich je bezkontaktných.
Na bezkontaktné platby sme si zvykli aj vďaka tomu, že tento spôsob je rýchly a zároveň bezpečný. Aj napriek menšej sume neváhame vytiahnuť platobnú kartu a zaplatiť ňou za produkt. Deje sa to oveľa častejšie, ako v minulosti.
Aj napriek tomu, že Slováci sú stále viac zvyknutí platiť v hotovosti, situácia sa neustále mení v prospech bezhotovostných platieb. V súčasnosti sa zrealizuje 40 percent platieb bezhotovostne a 60 percent tvorí hotovosť. V roku 2017 zrealizovali Slováci dohromady 481 miliónov transakcií a minuli 24 miliárd eur.
V rámci Dňa bez hotovosti sme sa opýtali talianskeho prezidenta CashlessWay Association Geronima Emili a predsedu Združenia pre bankové karty Rastislava Valla, ako vnímajú bezhotovostný platobný svet Slováci a ako Taliani.
Vnímate generačné rozdiely pri bezhotovostnom platení?
Geronimo Emili: Kedysi som učil na škole European Design Institute, kde som bol v kontakte s mladými ľuďmi. A práve tam som zistil jednu zaujímavú vec. Častokrát majú paradoxne práve skôr narodení pozitívnejší vzťah k novým technológiám aj k bezkontaktným platbám, zároveň používajú viac aj sociálne siete. Chcú zostať v kontakte s rodinou a tým pádom sú otvorenejší novým metódam. V Taliansku mnohí mladí často nechcú používať platobné karty. Bude pre nich dôležité a kľúčové prispôsobiť sa zmene prostredia, teda bezhotovostnému svetu. K tomu potrebujú informácie, a to je naša úloha – vzdelávať mladých, prečo je pre nich dobré bezhotovostné platenie.
Rastislav Vallo: Ja by som to ani nerozlišoval vekom, ale skôr chuťou, finančnou gramotnosťou a menším strachom z bezhotovostného platobného sveta. Pri mladších a aj pri starších ľuďoch som našiel takých, ktorí absolútne odmietajú bezhotovostné platby. Našiel som aj takých, ktorí tento spôsob milujú. Nemyslím si teda, že tu rozhoduje vek. Všimol som si ale, že mladšie generácie sa postupne prikláňajú viac k platobným kartám. Ako rodič sám viem, že vreckové v hotovosti sa míňa rýchlo. No niekedy vznikajú situácie, kedy treba urýchlene niečo zaplatiť, a ak nemá mladý hotovosť, vzniká problém. Aj preto je dobré mať platobnú kartu. Peniaze sa dajú v prípade potreby poslať na účet okamžite.
Pracujete na vzdelávaní verejnosti v oblasti bezhotovostného platenia. V čom vidíte najväčšie prekážky?
Geronimo Emili: Bezkontaktné platby sú v Taliansku veľmi rozšírené. Niekedy je však problémom najmä rýchlosť. Bezkontaktné platby tu trvajú dlhšie, ako platby v hotovosti, čo je problém. Taktiež je veľmi dôležité, aby sme informácie poskytovali nielen spotrebiteľom a verejnosti, ale aj obchodníkom. Mnohí obchodníci totiž ani nevedia, že POS terminál môže akceptovať aj bezkontaktné platby a nevie, že terminál má takúto funkcionalitu.
Rastislav Vallo: Jedným z dôvodov je, že ľudia sledujú filmy, ktoré im vytvárajú strach z bezhotovostného platenia. Taktiež v médiách si všímajú aktuálne správy o tom, ako môže byť bezkontaktná karta zneužitá hackermi. Častokrát sú však tieto prípady a informácie pritiahnuté za vlasy. Možno tí ľudia, ktorí majú strach, nezažili komfort z bezkontaktného platenia. Je to mentalita nás samých. Všetky ostatné prekážky sa dajú prekonať, či už z pohľadu nákladovosti alebo dostupnosti služieb.
Obaja ste vo svojej krajine uviedli projekt Deň bez hotovosti. Kam cielite?
Geronimo Emili: Ak sa pozrieme priamo na oblasť bezhotovostného platenia, v Taliansku nám ide najmä o mikroplatby a zvýšenie povedomia, že platiť kartou je lepšie aj pri malých sumách. Väčšie sumy sú už realizované prevažne platobnou kartou, avšak mikroplatby budú našou výzvou číslo jedna.
Rastislav Vallo: Združenie pre bankové karty cieli na všetkých občanov Slovenska bez rozdielu. Preto sú formát projektu aj jeho komunikácia zamerané na širokú verejnosť.
Vidíte pokroky? Menia ľudia svoj postoj k bezhotovostným platbám?
Geronimo Emili: Situácia sa v Taliansku mení, ale nejde to tak rýchlo, ako na iných miestach v Európe. Problém vidím v presviedčaní vlády, ktorá by mala klásť väčší dôraz na bezkontaktné platby a bojovať proti hotovosti. Motiváciou pre ňu by malo byť, že bezkontaktnými platbami vieme lepšie bojovať proti daňovým únikom. Boj proti hotovosti v Taliansku však nie je pre politikov obľúbená téma, berie im totiž voličov v rámci politického boja. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme v rebríčkoch používania bezkontaktných platieb na chvoste Európy spolu s Gréckom a Bulharskom.
Rastislav Vallo: Určite áno. Dnes je realita taká, že až 60 percent platieb realizujú Slováci v hotovosti a zvyšných 40 percent bezhotovostne. Zároveň ale patríme k najdynamickejším krajinám, kde počet bezhotovostných transakcií neustále rastie. Bezkontaktné platby predstavujú 60 percentný medziročný nárast a k tomuto počtu prispievajú aj transakcie realizované mobilom. Podľa dostupných údajov vieme povedať, že v roku 2016 bolo u obchodníkov vykonaných 420 miliónov transakcií, v roku 2017 to bolo 480 miliónov transakcií a v tomto roku na základe predikcií môžeme povedať, že ich bude až 560 miliónov.