Priemerný Slovák má nasporených viac ako 13-tisíc eur. Priemerný Európan takmer 70-tisíc

Priemerný Európan má aktuálne nasporených takmer 69 900 eur, zatiaľ čo Slovák stále len zhruba 13 300 eur. Slováci sa tak nachádzajú v eurozóne na chvoste rebríčka. Za Slovenskom sa umiestnili už len Poliaci, Bulhari a Rumuni.

„Rozdiel medzi nami a krajinou v rebríčku hneď pred Slovenskom – Litvou, sa dokonca ešte zväčšil, a to o viac ako tisíc eur. Celkovo, pobaltské krajiny, ktoré sa nachádzajú v rebríčku pred nami, zaznamenali percentuálne najväčšie prírastky, absolútne rádovo o 2 až 3 tisíc eur. Rast úspor zaznamenali takmer všetky krajiny eurozóny s výnimkou Cypru, Holandska a Talianska. Prvé dve menované krajiny zaznamenali pokles, Taliansko len stagnáciu,“ hovorí hlavný analytik VÚB banky Zdenko Štefanides.

zdroj: unsplash.com

Finančné aktíva Slovákov stále zaostávajú za európskym štandardom. V porovnaní s inými krajinami EÚ máme 5-krát menej úspor ako Nemci, 8-krát menej ako Briti či dokonca takmer 12-krát menej úspor ako lídri rebríčka Dáni.  

Podľa odborníkov sa za hlavné dôvody tejto nízkej úrovne dajú považovať podpriemerný príjem či nízke celkové bohatstvo. Rolu tu však zohráva aj vysoký podiel tých, čo vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej bývajú a zlá skúsenosť s privatizáciou z 90-tych rokov, respektíve nízke finančné vzdelanie.

Dobehneme európsky štandard? 

Aktuálne sporia Slováci 8,2% z príjmov, priemer EÚ je však 9,6 %. A bohužiaľ, vzhľadom na naše celkovo nízke finančné aktíva, EÚ ani len nedobiehame. Kým Slovák v danom období v priemere usporil a zvýšil si finančné aktíva o 1 300 eur,  Maďar o 2 100 eur a Čech dokonca o 2 200 eur.

Aspoň jedna dobrá správa na záver: podľa prognóz odborníkov, do roku 2022 by mali naše úspory dosiahnuť minimálne 18 000 eur, čo predstavuje 35 % nárast oproti dnešnému stavu.

zdroj: unsplash.com

V Bratislave sa sporí najľahšie

Na sporiacich účtoch v banke majú najvyššie priemerné mesačné sporenie ľudia v Bratislavskom kraji. Mesačne si dokážu odložiť sumu 80 eur. Na opačnom konci rebríčka sú región Trenčín a Banská Bystrica, kde si ľudia mesačne vedia dať bokom 60 eur. Podľa prieskumu z dát Slovenskej sporiteľne si viac v priemere usporia muži (68 eur) ako ženy (62 eur).

Základné pravidlo je, že sporiť by si si mal z toho, čo dostaneš na začiatku mesiaca, nie z toho, čo ti zostane na jeho konci. Pretože sa ľahko môže stať, že ti nezostane nič. Praktické je nastaviť si trvalý príkaz, ktorý vám bude vždy po termíne výplaty posielať peniaze na sporiaci účet, tak, aby ste na ne nemali dosah a neminuli ich na veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujete.

zdroj: unsplash.com

Odborník na finančný manažment Radoslav Kasík radí mladým Slovákom, aby okrem sporenia mysleli aj na investovanie. My sme sa ho pýtali na prípad, kedy by bol človek ochotný si odkladať mesačne len 50 eur. Oplatí sa to vôbec? 

„Ak si začnete odkladať 50 eur mesačne pri 8 % ročnom výnose v 40-ke, pri odchode na dôchodok budete mať 45-tisíc eur (horizont 25 rokov, vklady 15-tisíc eur), no ak začnete v 20-ke, budete mať 240-tisíc eur (horizont 45 rokov, vklady 27 tisíc). To je zložené úročenie a jeho efekt ako podstata investovania. Historický priemerný výnos svetových akciových trhov je okolo 9 % ročne. Ten dosahuje dlhodobo aj naše 100 % akciové portfólio. Najdôležitejšie je pri investovaní dať investícii naozaj dostatok času. Ak chcete vysoký výnos pri čo najnižšom riziku, musíte sa naučiť časť peňazí odložiť dlhodobo. Inak to nejde, skratky neexistujú. Krátkodobé uloženie peňazí je špekulácia,” uzatvára R. Kasík.

zdroj: vub.sk, slsp.sk