Bieloruské voľby priniesli „očakávaný“ výsledok: Opäť zvíťazil Lukašenko, uvádza exit poll

Dlhoročný bieloruský vodca Alexander Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov získal vo voľbách 87,6 percenta hlasov, čím sa ujal už siedmeho funkčného obdobia. Hoci na hlasovacom lístku figurovali štyria opoziční kandidáti, v skutočnosti boli podľa viacerých pozorovateľov oddaní Lukašenkovi.

Ešte pred voľbami to potvrdil aj predseda Komunistickej strany Sergej Syrankov, ktorý otvorene vyhlásil: „V našej krajine neexistuje žiadna alternatíva k Alexandrovi Lukašenkovi ako prezidentovi.“

Lukašenko, ktorý krajinu ovláda už od roku 1994, dlhodobo čelí kritike nielen zo strany domácej opozície, ale aj zo strany medzinárodných inštitúcií. Spojené štáty, Európska únia a Spojené kráľovstvo považujú jeho vládu za nelegitímnu najmä po udalostiach z roku 2020, keď masové protesty takmer viedli k jeho pádu.

Protesty a represie

V roku 2020 vyšli do ulíc v Bielorusku tisíce ľudí, ktorí volali po slobodných voľbách. Lukašenko protesty potlačil brutálnymi zásahmi a zatýkaním, pričom mnohí disidenti skončili vo väzení alebo v exile. Tento rok preto v Bielorusku prevládalo mrazivé ticho – strach z ďalšej vlny represálií ochromil verejnú kritiku režimu.

Bieloruský aktivista Art Balenok, ktorý žije v Rakúsku, v rozhovore pre Politico vysvetľuje: „Celá táto vec [odpor voči Lukašenkovi] je tak potláčaná, že momentálne zvnútra krajiny nie je možné podnikať žiadne akcie.“

Podľa neho už vyše pol milióna ľudí odišlo z Bieloruska od posledných volieb. „Keď vyjdete na ulicu protestovať, skončíte vo väzení. Možno vás raz prepustia, možno nie,“ dodáva.

Kritika z exilu a nádej na zmenu

Najvýraznejším hlasom v exile je Sviatlana Cichanovská, opozičná líderka, ktorá sa preslávila počas volieb v roku 2020. Nové voľby označila za ďalšiu frašku a vo Varšave zorganizovala protest, aby si Bielorusi v zahraničí zachovali nádej.

„Dnes sme pochodovali za slobodu v uliciach Varšavy – zjednotení a neotrasení, na počesť hrdinov, ktorí položili svoje životy za slobodu,“ napísala na sociálnu sieť. „Spoločne sme neporaziteľní. Ako Bielorusi nikdy nestratíme nádej a raz sa vrátime domov silnejší.“

Cichanovská predtým pre portál Politico uviedla, že medzinárodné spoločenstvo by malo mať stratégiu pre prípad, že sa naskytne nový moment príležitosti. Podľa nej existujú iba dve možné cesty: buď Bielorusko ovládnu proruské sily napojené na Lukašenkovu kliku, alebo ho čaká cesta k demokratickej premene.

Neuznané voľby a reakcie sveta

Európska únia, Spojené štáty ani Spojené kráľovstvo neuznávajú výsledky týchto volieb. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas ešte pred vyhlásením výsledkov na sieti X upozornila: „Lukašenko sa drží pri moci už 30 rokov. Zajtra sa opäť sám vymenuje za prezidenta v ďalšej fraške. Je to urážka demokracie a nemá žiadnu legitimitu.“

Európsky parlament nazval voľby „podvodom“ a v prijatom uznesení vyzval na pokračovanie sankcií voči režimu. Lukašenko však na kritiku Západu reagoval s posmechom, píše denník The Guardian.

„Je mi jedno, čo si myslí Západ,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters v deň volieb. Do karát mu pritom hrá fakt, že je dôležitým spojencom Ruska, ktoré mu už viackrát pomohlo udržať sa pri moci.

Ďalšie roky v tieni Moskvy

Analytici sa zhodujú, že Lukašenkova pozícia sa výrazne opiera o politickú i ekonomickú podporu Kremľa. Práve vďaka ruskému vojenskému zázemiu mohol v roku 2020 potlačiť rozsiahle protesty a v roku 2022 umožnil ruským silám využiť Bielorusko ako štartovací priestor na inváziu na Ukrajinu.

V krajine, kde je ekonomika stále silno naviazaná na štátne plánovanie a kde každá kritika režimu môže viesť k väzeniu, zostáva akákoľvek zmena v nedohľadne. Ľudia, ktorí si pamätajú obdobie pred Lukašenkom, sú stále zriedkavejší, pričom novšia generácia už nevie, aké by mohlo byť Bielorusko bez diktátorského vedenia.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie