Bielorusko sa vyhráža útokom na člena NATO. Malo by to strašné dôsledky

Režim Ruskej federatívnej republiky, respektíve Vladimir Putin a jeho politika, nemali veľa priateľov ani pred začatím vojny na Ukrajine vo februári minulého roka a odkedy začala „špeciálna operácia“ , ako otvorený konflikt u našich východných susedov nazval samotný Putin, počet jeho priateľov ešte klesol.

Jedným z najbližších, ak nie vôbec úplne najbližších ľudí, je jeho bieloruský „kolega“ Alexander Lukašenko, ktorý stojí na čele Bieloruska od roku 1994, teda bezmála tridsať rokov, a je označovaný za posledného európskeho diktátora.

Renomovaný portál Newsweek podotýka, že Bielorusko zostalo počas desaťročí oddaným spojencom Ruska, je členom v jeho alternatívnej medzivládnej vojenskej aliancii k NATO, ktorou je Organizácia zmluvy pre kolektívnu bezpečnosť (OZKB), a ponúka rozsiahlu pomoc počas dlhotrvajúcej invázie Moskvy na Ukrajine.

Bieloruské jednotky síce neboli rozmiestnené vo vojnou zničenej krajine, ale Minsk umožnil ruským silám využiť svoje územie na strategické účely. A práve z hlavného mesta Bieloruska v týchto dňoch zaznelo pomerne prekvapujúce vyhlásenie.

Predmetom útoku by bola Litva

Minulý týždeň totiž Pavel Muraveiko, prvý námestník štátneho tajomníka Bieloruskej bezpečnostnej rady, vystúpil na „ideologickom seminári“, ktorý sa konal v hlavnom meste Minsk. Muraveiko na podujatí diskutoval o súčasnej situácii medzi Bieloruskom a Litvou, ktorá je členom NATO od marca 2004.

Vojna na Ukrajine sa zrejme natiahne na roky. Svedčí o tom jedno konanie Rusov

Ukrainska Pravda píše, že Muraveiko sa venoval situácii okolo Bieloruska a tomu, ako sa krajine darí vyvíjať v rámci sankcií. Muraveiko, okrem iného, pripomenul, že Litva prestala Bielorusom vydávať turistické víza a uzavrela niektoré hraničné priechody, čo údajne viedlo ku kolapsu dopravy.

Vojenského dôstojníka pobúrilo najmä to, že Litva „zablokovala tranzit z Bieloruska“. Práve preto deklaroval, že Bielorusko má všetky dôvody na to, aby na tento členský štát NATO zaútočilo, uvádza portál Head Topics. 

Muraveiko pravdepodobne narážal na tranzit tovaru cez Litvu do Kaliningradskej oblasti, ktorá je ruskou exklávou vklinenou medzi Poľsko a Litvu, cez takzvaný Suwalský koridor, nazývaný aj priesmyk, ktorý označuje necelých sto kilometrov dlhý úsek poľsko-litovskej hranice, oddeľujúci ruskú Kaliningradskú oblasť od Bieloruska, ako aj na tranzit a prekládku bieloruských hnojív v litovských prístavoch.

Tieto obmedzenia boli zavedené vo februári 2022 a Litva rok predtým zakázala tranzit a prekládku ropných produktov z Bieloruska. Zaujímavé pritom je, že Litva a Poľsko mali obavy o bezpečnosť koridoru už dávno pred rozsiahlou inváziou. Krajiny sa v roku 2019 dohodli, že posilnia ochranu tohto hraničného úseku.

Bielorusko v prípade agresie nebude váhať použiť jadrové zbrane. Sú lepšie než v Hirošime, chváli ich Lukašenko

„Litva nám fakticky zakázala presúvať náš tovar cez hranice. Podľa všetkých noriem medzinárodného práva sa takýto krok považuje za ekonomickú agresiu. Z hľadiska základnej logiky máme všetky dôvody použiť silu zbraní na prelomenie koridoru, ktorý je pre nás životne dôležitý,“ zdôraznil Muraveiko vo svojom prejave.

Zároveň sa domnieva, že nikto na svete by Bielorusko za takéto činy za iných okolností neodsúdil, no teraz už Bielorusko zrejme nebude riskovať „prelomenie koridoru kvôli bezprecedentnému tlaku Západu“.

Situácia môže rýchlo eskalovať 

Newsweek pripomína, že ak by Bielorusko zahájilo akúkoľvek vojenskú akciu voči Litve, situácia by mohla rýchlo eskalovať z dôvodu členstva tejto pobaltskej krajiny v NATO.

V článku 5 NATO je totiž uvedené, že útok proti jednému členskému štátu je útokom proti všetkým a že ostatné členské štáty poskytnú napadnutému členskému štátu vojenskú pomoc. Podobné ustanovenie existuje aj v dohode OZKB medzi Ruskom a Bieloruskom.