Bieloruský novinár, ktorý ušiel pred Lukašenkom i ruskou vojnou: „Pochopil som, že existujú len dve cesty“

Aká je práca novinára nebezpečná, ukázala mnohým ľudom až ruská invázia na Ukrajine, pri ktorej umrelo minimálne 23 novinárov z rôznych krajín sveta. Ukrajina ale nie je jediná krajina, kde novinárom hrozí nebezpečenstvo.

Nezávislí novinári sú ohrození, nie vonkajším nepriateľom, ako v prípade Ukrajiny, ale tamojším režimom v Bielorusku. Reportéri bez hraníc označili Bielorusko ako najbezpečnejšiu krajinu v Európe pre novinárov.

Mnohí čelia represiám od režimu Alexandra Lukašenka, ktorého Európska únia neuznáva ako legitímne zvoleného prezidenta.

Za tanec skončila s mamou v trestaneckej kolónii. Snažili sa nás tam „opraviť“, hovorí Bieloruska

Novinári sú terorizovaní domovými prehliadkami, výsluchmi, zatknutiami a dokonca dlhoročným pobytom za mrežami. Vo väzení alebo v celách predbežného zadržania sú fyzicky napádaní.

Bieloruská asociácia novinárov (BAJ) na svojom webe uvádza, že v súčasnosti je vo väzbe v Bielorusku držaných 32 novinárov. Niektorí z nich ako Darya Chultsova z Belsatu boli odsúdení na dva roky, ďalší ako Andrei Kuznechyk z Rádia slobodná Európa dokonca až na šesť rokov vo väzení. Bezradní sú aj novinári veľkých a zahraničných médií ako Andrzej Poczobut z poľskej Gazety Wyborcza.

zdroj: BAJ/Barys Haretski. Bieloruskí novinári, ktorí sa momentálne nachádzajú vo väzení

Barys Haretski z Bieloruskej asociácie novinárov pre Startitup opísal, aké podmienky panujú v jeho domovskej krajine. Čomu sa venuje BAJ a aký osud majú niektorí jeho kolegovia. Haretski samotný si vybral odchod z Bieloruska do Kyjevu, odtiaľ odišiel po začiatku ruskej invázie na Ukrajine. Momentálne žije vo Vilniuse, kde naďalej pracuje pre BAJ.

Novinárom hrozia roky vo väzení 

Haretski uvádza, že organizácia začala fungovať v roku 1995, rok potom, ako Lukašenko nastúpil do úradu. Cieľom organizácie je ochrana práv novinárov.

Postupne sa organizácia dostávala do stretov s režimom. „Nikdy sme nemali pokojný čas, pretože stále tu bol boj s Lukašenkovým režimom. Všetky nezávislé médiá boli pod tlakom,“ uvádza novinár.

Vysvetľuje, že niektoré časy boli lepšie, iné boli horšie. Všetko záviselo od toho, či sa práve blížilo volebné obdobie alebo nie.

To isté platilo aj o ľuďoch, ktorí končili vo väzení pre politické dôvody. Občas bolo obdobie pokojnejšie inokedy ťažké a mnoho ľudí končilo zadržaných.

zdroj: Barys Haretski. Na snímke bieloruský novinár Barys Haretski z Bieloruskej asociácie novinárov.

„Po voľbách v roku 2020 sa zrazu všetko zmenilo. Ľudia sa prebrali a otvorili oči a uvideli, ako sa veci v našej krajine majú. Pre nás nastal nový čas, nikdy pretým nebolo toľko ľudí zadržaných a poslaných do väzenia. Neboli to len novinári, bol to každý, kto nesúhlasil s Lukašenkovým režimom. Do väzenia išli tisícky ľudí,“ uvádza Haretski.

Existujú dôvodné podozrenie, že voľby boli zmanipulované a že ich v skutočnosti nevyhral Lukašenko.

V roku 2020 zaznamenala organizácia približne päťsto ľudí, ktorí boli zadržaní, ďalej vypočúvaní a väzení a vystavení nátlaku.

„V roku 2021 sa situácia zhoršila. Nezvyšoval sa počet zadržaní, ale mali sme mnoho kriminálnych prípadov novinárov. Po súde dostávali veľmi vysoké tresty, roky vo väzení napríklad od dva a pol roka do osemnásť rokov,“ vysvetľuje.

Mal som šťastie, priznáva Haretski 

Bieloruské úrady pritom zničili skoro každú nezávislú redakciu, pričom terorizovali novinárov neustálymi prehliadkami, pri ktorých im zhabali počítače. Novinárov označili za extrémistov a zakázali im publikovať.

Dvadsaťosem Haretskeho kolegov skončilo v base.

„Mám šťastie neskončil som vo väzení v roku 2020. Mnohokrát som písal o svojich kamarátoch a kolegoch, ktorí boli uväznení. Snažili sme sa nebyť ticho a poukázať na situáciu vo väzení,“ vysvetľuje Haretski.

Počas represálií zaznamenali toľko prípadov, že museli nabrať dobrovoľníkov. Len v tom roku mali 66 prípadov použitia sily voči novinárom, ktoré museli zdokumentovať. 

„Traja naši kolegovia boli postrelení gumovými projektilmi. Napríklad Natalya Lubnevskaja z ‚Nasha Niva’, ktorá pokrývala protesty s ďalšími kolegami bola postrelená. Strávila jeden mesiac v nemocnici, pričom sa Lukašenkov režim pokúšal zakamuflovať udalosť,“ poukazuje na prípad novinárky, ktorá teraz tiež žije vo Vilniuse.

zdroj: Barys Haretski

Ani novinárom sa nevyhýbalo fyzické násilie vo väzení. Haretski hovorí o bitkách, ktoré zažívajú novinári od dozorcov.

„Editor ‚Nasha Niva’ Jegor Martinovič strávil desať dní vo väzení, nevedeli sme, kde je. Zažil tiež veľa násilia. Policajti ho hodili o zem, bol bití rukami, nohami a nikto nevedel, čo sa s ním deje,“ uvádza príklad fyzického násilia na bieloruskom novinárovi.

BAJ všetky tieto prípady dokumentuje. Zhromaždené informácie potom pripravujú na publikovanie, kde uvedú, ktorí novinári čelili akým perzekúciám, prípadne, aký im bol vymeraný trest. Publikovať jednotlivé príbehy môžu, až keď sú tí ľudia v bezpečí, pretože ak sú v Bielorusku, hrozia im ďalšie perzekúcie.

Niekedy nepublikujú celé meno. Haretski vysvetľuje, že ide o prípady, keď sú ľudia ešte vystrašení, alebo o také, keď dúfajú, že sa raz vrátia do Bieloruska.

Po domových prehliadkach pochopil, že existujú len dve cesty

Haretski samotný sa rozhodol odísť potom, ako osemnásteho júla boli jeho kolegovia z ľudskoprávnej organizácie Viasna zatknutí. V súčasnosti má organizácia vo väzení sedem členov, ktorí boli odsúdení na odňatie slobody v rozmedzí 2,5 až 3 rokov. Iní na rozsudok ešte čakajú pričom im hrozí až 20 rokov väzenia.

Rovnako Viasne, ktorej členom bolo vykonaných až 90 prehliadok aj BAJ, Lukašenkov režim terorizoval s prehliadkami.

„Mali sme dve prehliadky kancelárie v Minsku minulý rok. Ja samotný som mal vo februári prehľadaný byť. Po prehliadkach som pochopil, že existujú dve cesty. Utiecť z krajiny, alebo ísť do basy ako ďalší kolegovia,“ vysvetľuje svoj motív opustiť krajinu novinár.  

zdroj: Barys Haretski

Logicky najlepšia voľba pre imigráciu bola Ukrajina. Kyjev nevyžaduje žiadne víza, je to susedná krajina, pričom s Ukrajincami majú podobnú kultúru i reč.

Organizácia má tiež pobočky vo viacerých krajinách vrátane Litvy, Gruzínska, Poľska, Česka a Nemecka. V Bielorusku je oficiálne v likvidácii kvôli rozhodnutiu súdu. 

Nie len novinári a politickí väzni opustili krajinu. Pre imigráciu sa rozhodli i bežní Bielorusi, ktorí nevideli v krajine svoju budúcnosť alebo nesúhlasili s posledným vývojom.

„Množstvo Bielorusov opustilo krajinu počas posledných dvoch rokov. Okolo sto až tristotisíc ľudí. Boli to novinári, ľudskoprávni aktivisti, IT pracovníci, dokonca aj obyčajní ľudia, ktorí nesúhlasili s režimom,“ vysvetľuje Haretski.

Oficiálne štatistiky neexistujú, pre uzavretú povahu Lukašenkovho režimu, ktorá takéto informácie neposkytuje alebo nimi manipuluje.

Nikto neveril, že bude vojna, hovorí Haretski

Haretski utiekol na Ukrajinu, kde bola veľká komunita novinárov z Bieloruska. Týždeň pred začiatkom ruskej invázie mali otvárať novú kanceláriu. Nakoniec ale otvorenie posunuli, pričom ich prekvapila vojna. 

„Nikto z nás neveril, že bude vojna. Väčšina nás si pomyslela, že môže byť, ale niekde v Donbase, nie tu v Kyjeve. Nevedeli sme si predstaviť, že by vojna prišla do našich životov. Dovtedy sme ju videli len na fotografiách z vojnových oblastí,“ spomína na začiatok ruskej agresie Haretski.

zdroj: Barys Haretski

Väčšinu bieloruských novinárov sa z Ukrajiny podarilo presunúť do ďalších krajín. Svoju pozornosť a prácu ale zamerali na pomoc Ukrajine, novinárom i organizáciám.

Organizácia má fond, kde môžu ľudia darovať peniaze Ukrajine. BAJ potom nakupuje potrebné produkty. Táto pomoc je určená nie len pre žurnalistov, ale pre všetkých.

Obyvatelia Litvy sa naozaj boja prípadného ruského útoku 

Ruská hrozba ale z jeho života nezmizla ani po odsťahovaní z Ukrajiny. Obyvatelia Pobaltských štátov, ktoré susedia s Ruskom, sa obávajú, že môžu byť ďalší na rade. 

„Tu v Litve sa ľudia boja. Veľmi vážne berú hrozbu jadrového útoku od Putina,“ uvádza Haretski.

Poukazuje na testy sirén, ktoré sa Vilniuse konali. Testy mali preveriť reakciu v prípade vojny či jadrového útoku. Obavy Litovčanov, ale aj imigrantov sa zvýšili po vyhrážkach z Moskvy, ktoré sa týkajú blokády transportu na ruské územie Kaliningradu. Kremeľ sa vyjadril, že na situáciu odpovie i „prakticky“.

zdroj: SITA/AP, Mikhail Klimentyev

„Je veľmi ťažké vedieť, čo sa stane,“ hovorí a spomína, že večer pred inváziou strávil veselý čas s priateľmi a ráno ich už čakala nová realita.

Voči agentom KGB je obozretný i v Litve. „Samozrejme, že sa bojím, ale ich akcie sa tu môžu líšiť. Politici ako Chicanovská musia myslieť na svoju bezpečnosť, ale takých prípadov ako som ja je tu množstvo a nie sme až takí vplyvní. O čo sa hlavne bojím, sú moji kolegovia v Bielorusku a akcie namierené voči nim,“ dodáva.

Vznik tejto reportáže spolufinancovali Európska únia a mediálna iniciatíva Svet medzi riadkami. Názory v nej obsiahnuté nemusia zodpovedať názorom donorov.