Billboard ĽSNS pobúril Slovákov. Tvrdí, že vo vakcíne sú bunky potratených detí

S vakcínami vzniklo aj mnoho hoaxov. Väčšina hoaxov je pritiahnutá za vlasy, no aj napriek tomu im verí množstvo ľudí. Výnimkou nie sú ani niektoré politické strany, ktoré tieto informácie využijú na vlastnú propagáciu, a to aj vo forme billboardov v mnohých slovenských mestách.

Príkladom je Ľudová strana naše Slovensko, ktorej najnovší billboard obletel celé Slovensko. O billboarde ako prvá informovala instagramová stránka cecove meme. V priebehu niekoľkých hodín sa však fotografie billboardu začali objavovať aj na ďalších sociálnych sieťach. 

zdroj: Majo Žuffa

Na billboarde sa píše: „Viete, že vakcína proti korone obsahuje bunky z potratených detí? Neverte médiám, hľadajte pravdu sami!“  

Billboard, ktorý vidíš na fotografii vyššie, sa nachádza v obci Nižná na hlavnom ťahu z Tvrdošína na Podbiel. 

Čo má vakcína spoločné s plodovými bunkami?

Hoci tieto billboardy začali Slováci registrovať iba nedávno, informácia, ktorú obsahujú, nie je žiadnou novinkou. O tejto téme sa diskutovalo už v roku 2020, zo Slovákov sa k nej ako jeden z prvých vyjadril Vaxinátor.

Ten vo svojom príspevku z mája 2020 píše, že bunky potrateného embrya sú reálne úzko prepojené s výrobou vakcín, a to tak veľmi, že mnohé by bez nich nemohli existovať. 

Príbeh začal v roku 1962, keď sa k vedcovi Leonardovi Hayflickovi dostal potratený plod jednej Švédky. Vedec v tom čase pracoval na bunkovej línii z epitelových buniek embryonálnych pľúc, ktoré získaval z potratov.

„Môže to znieť nechutne a zvrátene, no Heyflick mal pre svoje snaženie veľmi dobrý dôvod. Na výrobu vakcín, ktoré obsahujú oslabený vírus, potrebujete nejaké bunky, ktoré budú vírus vyrábať,“ vysvetľuje v príspevku Vaxinátor.

https://www.facebook.com/111884570490475/posts/118940893118176/?d=n

Kým sa vedec nedostal k potratenému plodu, využívali sa bunky obličiek z opíc. Tie boli využité napríklad na výrobu vakcín proti osýpkam. Hoci išlo o obrovský úspech, zistilo sa, že tieto vakcíny dokážu vyvolávať rakovinu v škrečkoch s fatálnymi následkami.

Spôsobené to bolo opičím vírusom SV40, ktorým mohli byť opičie bunky infikované. V dôsledku toho vzniklo riziko, že rakovina by mohla byť potenciálne vyvolaná aj u detí, ktoré túto vakcínu dostali.

Vakcíny, ktoré zachraňujú životy

„Prísť preto s čistými, ľudskými bunkami bola priorita pre zvýšenie bezpečnosti vakcín,“ opisuje plány vedcov Vaxinátor. To sa podarilo práve Heyflickovi. Z plodu Švédky vytvoril približne 800 malých fľaštičiek, pričom každá obsahovala niekoľko miliónov buniek.

Dá sa povedať, že vedcovi sa podarilo vytvoriť nekonečný zdroj čistých ľudských buniek. „Bunková línia sa nazýva WI-38 a laboratória po celom svete používajú stále tie isté bunky potrateného plodu, ktoré izoloval Heyflick pred viac ako 50 rokmi,“ vysvetľuje odborník.

zdroj: TASR/dpa-Bildfunk

Aj napriek tomu, že mnoho ľudí to považuje za nemorálne, je potrebné dodať, že vyššie spomínaná bunková línia so sebou priniesla viaceré benefity. 

„Tá totižto priniesla bezpečné moderné vakcíny proti osýpkam, rubeole, hepatitíde A, besnote, príušniciam, detskej obrne a mnoho ďalších,“ vymenúva benefity Vaxinátor.

Dodáva, že podľa niektorých odhadov mohli vakcíny vyrobené pomocou WI-38 do dnešného dňa zachrániť až 4,5 miliárd ľudských životov. 

Podobný príbeh je známy aj z oblasti onkológie. Spája sa s Hentriettou Lacksovou, ktorá v roku 1951 prišla do nemocnice s tým, že ju trápi krvácanie. Po vyšetreniach sa ukázalo, že to bolo spôsobené rakovinou krčka maternice.

Počas biopsie boli žene odobraté bunky, ktoré boli bez jej súhlasu odoslané do laboratória doktora Georga Geya. O žene píše aj oficiálna stránka nemocnice Johna Hopkinsa. 

Slováci čelia v susednom štáte problémom. Krajine nezáleží len na očkovaní, dôležitá je konkrétna vakcína

Hoci išlo o dosť neetický krok, v konečnom dôsledku môžeme rozhodnutiu lekárov ďakovať. Bunky ženy spôsobili vo vede a modernej medicíne prelom. Lacksová nebola prvou a ani jedinou ženou, ktorej boli bunky pri skúmaní malígneho tumoru odobraté. Bola však jediná, ktorej tkanivo dokázalo prežiť mimo tela.

Na bunkách ženy sa testovali napríklad účinky žiarenia a jedov. Okrem toho sa však využívali na štúdium ľudského genómu, na získanie ďalších informácií o fungovaní vírusov a hrali zásadnú úlohu vo vývoji vakcíny proti detskej obrne, proti HIV, rovnako na vývoj liekov potláčajúcich a spomaľujúcich priebeh HIV aj vakcíny proti papilomavírusu (HPV), ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice.

V neposlednom rade boli bunky Lacksovej použité aj vo viacerých výskumoch koronavírusu SARS-CoV-2, čiže infekcie Covid-19, dodáva WHO.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus