Biologická Pandorina skrinka a Wagnerovci: Čo sa deje v Sudáne a prečo je to nebezpečné pre celý svet

Posledné dni sa v správach objavuje veľa správ spojených so Sudánom či správami od OSN alebo Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá varovala pred „obrovským biologickým rizikom“.

O čo však ide v konflikte, ktorý sa na prvý pohľad zdá od nás taký vzdialený? Pripravili sme pre teba jednoduchý prehľad udalostí za posledné dni. 

Stupňujúci sa konflikt v Sudáne má na svedomí už smrť stoviek ľudí a prinútil tisíce utiecť, čo vyvoláva obavy z možnej občianskej vojny, ktorá by mohla destabilizovať celý región.

O čo sa vlastne bojuje?

Zrážky sa začali v apríli v dôsledku boja o moc medzi dvoma hlavnými frakciami vojenského režimu v tejto africkej krajine, totiž samotné Sudánske ozbrojené sily sú vo všeobecnosti lojálne generálovi Abdelovi Fattáhovi al-Burhánovi, ktorý fakticky vedie krajinu.

Na druhej strane sú však vojenské milície menom Rýchle podporné sily (RSF), ktoré nasledujú bývalého vojenského vodcu generála Mohameda Hamdana Dagala.

Tento boj o moc má korene v rokoch pred povstaním v roku 2019, ktoré odstavilo od moci diktátora Omara al-Bašíra, ktorý proti sebe zámerne postavil svoje mohutné bezpečnostné zložky.

Kontroverzný spevák, ktorého milujú aj Slováci, zahrá v zhorenej Štiavnici. Ľudia mu poslali drsný odkaz

Keď po Bašírovom páde zlyhal prechod k demokratickej vláde, ktorá bola vedená civilistami, konflikt medzi dvoma skupinami sa vrátil a napätie rástlo, informuje denník The Guardian.

Napätie medzi oboma stranami eskalovalo v posledných mesiacoch, čo podľa AP spôsobilo odloženie podpisu medzinárodne podporovanej dohody o obnove demokracie a civilnej vlády v Sudáne po vojenskom prevrate.

Dôvodom napätia je spor o to, akým spôsobom by mali byť sily RSF integrované do armády a kto by mal na tento proces dohliadať, priblížila AP, ako na to upozorňuje TASR.

zdroj: TASR - AP Photo/Marwan Ali

Zlomovým rokom sa teda označuje rok 2019, od ktorého pretrvávajú v krajine rozbroje okrem iného aj medzi milíciami a civilistami, ktorí žiadajú väčšiu kontrolu nad armádou.

Ďalšou spornou otázkou je snaha o dosiahnutie spravodlivosti v súvislosti s obvineniami z vojnových zločinov, ktorých sa armáda a jej spojenci dopustili počas konfliktu v Dárfúre od roku 2003, keď sa povstalci postavili proti vládnym silám podporovaným jazdeckými milíciami. V násilnostiach zahynulo približne 300 000 ľudí, ako na to upozorňuje Reuters.

Medzinárodný trestný súd sa okrem iného usiluje aj o súdne procesy s Omarom al-Bašírom a ďalšími sudánskymi podozrivými. Spravodlivosť však nebola nájdená ani v násilnostiach počas prodemokratických demonštrantov v júni 2019, do ktorého boli zapletené vojenské sily.

O tom, aká je momentálne situácia v Sudáne, sa dočítaš na druhej strane

Čo sa deje teraz?

Boje sa začali na vojenskej základni južne od hlavného mesta Chartúm, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z ich iniciovania. Zrážky sa potom rozšírili po celom meste vrátane okolia vojenského veliteľstva, letiska a prezidentského paláca, píše Sky News.

Ako sme ťa nedávno informovali, pod paľbu sa dostal aj americký diplomatický konvoj, ale aj veľvyslanec Európskej únie, ktorý bol prepadnutý v jeho dome.

Írsky minister zahraničných vecí Micheál Martin uviedol, že pán O’Hara nebol „vážne zranený“, pričom samotný útok označil za „hrubé porušenie povinností chrániť diplomatov“, informuje BBC.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell predtým uviedol, že ochrana diplomatických zariadení a personálu je „primárnou zodpovednosťou“ sudánskej vlády.

Podľa informácií pochádzajúcich od sudánskej armády je zosadený diktátor Umar Bašír vo vojenskej nemocnici, pričom jeho prevoz z väznice sa uskutočnil ešte pred vypuknutím bojov. Prevezený bol „vzhľadom na jeho zdravotný stav“. Tieto informácie pustila armáda von po tom, čo bola medializovaná správa o možnom pokuse o útek väzenia.

Anglické noviny BBC informujú o tom, že ruská žoldnierska skupina Wagnerovci je obviňovaná z rôznych obchodných a vojenských akcií v Sudáne, avšak militantná skupina popiera akúkoľvek účasť v súčasnom konflikte.

Toto ich tvrdenie však vyvracia americký server CNN, pre ktorý viaceré sudánske a regionálne diplomatické zdroje uviedli, že skupina má dodávať sudánskym jednotkám rýchlej podpory rakety na pomoc v boji proti armáde krajiny.

Zástupca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Sudáne v utorok uviedol, že od začiatku konfliktu prišlo o život najmenej 459 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 4 072 osôb, informuje TASR.

zdroj: TASR - AP Photo/Petros Karadjias

Prebiehajúce evakuácie

V pondelok minister zahraničných vecí USA Antony Blinken vyhlásil, že znepriatelené skupiny v Sudáne sa dohodli na 72-hodinovom prímerí, ktoré umožní evakuáciou občanov tretích krajín.

„S cieľom podporiť trvalé ukončenie bojov budú Spojené štáty koordinovať svoju činnosť s regionálnymi a medzinárodnými partnermi a sudánskymi civilnými zainteresovanými stranami s cieľom pomôcť pri vytvorení výboru, ktorý bude dohliadať na rokovania, uzavretie a vykonávanie trvalého zastavenia bojov a humanitárnych opatrení v Sudáne,“ uviedol Blinken.

V Luxemburgu pondelok šéf európskej diplomacie Josep Borrell informoval, že zo Sudánu bolo evakuovaných už viac ako 1 000 obyvateľov Európskej únie.

V nedeľu ministerstvo zahraničných vecí prišlo s informáciou, že v Sudáne eviduje jedného Slováka. Ide o osobu s dvojitým štátnym občianstvom SR i Sudánu. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„S uvedenou osobou, ako aj jej rodinou v SR je rezort diplomacie v kontakte. Podľa dostupných informácií je táto osoba nachádzajúca sa v Sudáne v poriadku,“ priblížil komunikačný odbor. 

Prečo je v Sudáne „vysoké biologické riziko“, sa dočítaš na ďalšej strane

Obsadené laboratórium

Predstavitelia OSN v utorok oznámili, že strana zapojená do konfliktu v Sudáne sa zmocnila národného zdravotníckeho laboratória v Chartúme, v ktorom sa nachádzajú biologické látky. Táto akcia je považovaná za mimoriadne nebezpečný vývoj v konflikte.

Zo samotného Sudánu sa novinárom v Ženeve prihovoril zástupca WHO v krajine Nima Saeed Abid, ktorý povedal, že sa technikom nepodarilo získať prístup do Národného laboratória verejného zdravia, aby mohli zabezpečiť materiál, informuje Reuters.

„Toto je hlavná obava: žiadna dostupnosť pre laboratórnych technikov, aby mohli ísť do laboratória a bezpečne zadržať dostupný biologický materiál a látky,“ prezradil Abid.

V laboratóriu sa majú podľa informácií nachádzať patogény osýpok a cholery a ďalšie nebezpečné materiály. 

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta