Blízko slovenských hraníc vyrastie nová jadrová elektráreň. Kúsok odtiaľ stojí známy zábavný park
- Poľsko sa zaviazalo znížiť emisie v súlade s európskymi normami
- Plánuje postaviť jadrovú elektráreň blízko Námestova
- Kúsok odtiaľ stojí Energylandia
- Poľsko sa zaviazalo znížiť emisie v súlade s európskymi normami
- Plánuje postaviť jadrovú elektráreň blízko Námestova
- Kúsok odtiaľ stojí Energylandia
V blízkosti slovenských hraníc má vyrásť nová jadrová elektráreň, informuje Enviroportál. Plánujú ju umiestniť v lokalite Stawy Monowskie medzi Osvienčimom a zábavným parkom Energylandia v Zatore. Najbližšie slovenské mesto Námestovo sa nachádza zhruba 90 kilometrov na juh od tejto lokality.
Poľsko sa aktuálne nachádza v procese prechodu z výroby elektriny z uhlia na jadrovú energiu. Poliaci chcú splniť prísne európske normy týkajúce sa emisií CO2.
Peter Gerhart, bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva a odborník na jadrovú energetiku, tento krok interpretuje ako jedinú možnosť, ako zabezpečiť stabilný zdroj elektrickej energie, ktorý bude v súlade s environmentálnymi predpismi, píše Forbes.
Inovatívny koncept
Hlavným odberateľom elektriny z nových blokov jadrovej elektrárne má byť chemická spoločnosť Synthos v Osvienčime, ktorá je najväčším producentom stavebného izolačného polystyrénu v Európe. Termín výstavby tejto elektrárne ovplyvnia rôzne faktory, vrátane byrokratických konaní a komplexnosti tohto nového konceptu.
Jadrová elektráreň v tomto projekte využije tzv. malý modulárny reaktor. Ide o inovatívny koncept, ktorý má potenciál zrýchliť a zjednodušiť výstavbu jadrových elektrární.
Jedným z hlavných rozdielov je nižší výkon v porovnaní s tradičnými reaktormi, ale aj modulárny prístup k výrobe komponentov, ktoré sa montujú na mieste výstavby. Tento koncept je stále v experimentálnej fáze a zatiaľ sa nepoužil v praxi.
Reaktory, ktoré sa majú použiť v Osvienčime, sú ľahkovodné varné reaktory typu BWRX-300 od americko-japonského konzorcia GE Hitachi Nuclear Energy.
Tieto reaktory sa momentálne nachádzajú v procese získavania licencií v USA, Kanade a Veľkej Británii. Tento typ reaktorov však dobre poznajú a prevádzkujú vo viacerých krajinách sveta, čo poskytuje určitú istotu výberu.
Kedy dostavajú elektráreň?
Dobu výstavby jadrovej elektrárne v Poľsku odhadujú najmenej na päť rokov, avšak zvyčajne projekty tohto rozsahu trvajú dlhšie kvôli rôznym komplikáciám a nečakaným problémom. Z tohto dôvodu možno predpokladať, že realizácia prvého, druhého a tretieho projektu môže trvať dlhšie, čo má vplyv aj na samotnú elektráreň.
Poľský projekt zahŕňa postupné vybudovanie štyroch reaktorov BWRX-300 a prislúchajúcej infraštruktúry, vrátane skladu vyhoretého jadrového paliva. Celkový výkon všetkých reaktorov by mal dosiahnuť 1 300 MWe, čo je nižšie v porovnaní s niektorými inými jadrovými elektrárňami.
Napriek tomu, že ide o nový a inovatívny koncept, odborníci nepovažujú tento projekt za dôvod na obavy. Slovensko už má dostatočnú skúsenosť s bezpečnou prevádzkou jadrových elektrární. Treba hlavne to, aby prevádzku nových reaktorov zabezpečila spoľahlivá firma.
Znižovanie emisií
Poľsko, dobre známe svojimi zásobami uhlia, teraz reaguje na rastúce požiadavky EÚ týkajúce sa zníženia emisií CO2. Presadzuje zvýšenie podielu jadrovej energie vo svojom energetickom mixe. Tento krok vnímajú ako pozitívny signál v rámci európskej snahy o ekologickú transformáciu energetického sektora.
Pre slovenské firmy sa tak otvárajú nové príležitosti, najmä v oblasti dodávok komponentov a služieb pre projekty jadrovej energetiky. Ako potvrdil Peter Gerhart, slovenský odborník na túto problematiku, výrobcovia reaktorov budú potrebovať množstvo subdodávateľských firiem, aby zabezpečili výstavbu a prevádzku jadrovej elektrárne.
„Je to regulačne veľmi náročné prostredie a slovenské firmy by sa mali už dnes pripravovať na to, aby dokázali uspieť ako subdodávatelia. Výrobcovia reaktorov totiž budú potrebovať desiatky subdodávateľských firiem na stovky až tisíce drobnejších komponentov a služieb potrebných na výstavbu elektrárne,“ povedal pre Forbes.
Zdroje: Enviroportál, Forbes