Blízky východ je na pokraji „katastrofy“. Biely dom sa pripravuje na „totálnu vojnu“, nočná mora Západu ožíva

Séria úderov, ktorú si medzi sebou vymenili Izrael a teroristi z militantného hnutia Hi*balláh, zvyšuje pravdepodobnosť širšej regionálnej vojny na Blízkom východe.

Lokálne útoky medzi týmito dvoma zoskupeniami prebiehajú prakticky od 7. októbra 2023, keď teroristické hnutie Ha*mas napadlo Izrael. Doteraz však išlo o limitované ataky, situácia sa však zmenila v pondelok ráno, keď Izrael začal podnikať útoky na ciele v južnom a východnom v Libanone.

Útoky si doteraz vyžiadali najmenej 492 ľudí vrátane 35 detí a 58 žien. Ide o najväčšie izraelské údery od roku 2006.

Izrael tvrdí, že ide o útoky na militantov, ktorí využívajú ako útočisko civilné objekty ako domy, kde skladujú riadené strely s 1 000-kilogramovou bojovou hlavicou. Sekundárne výbuchy, ktoré nasledovali po zasiahnutí niektorých cieľov, túto verziu potvrdzujú.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že ide o spôsob, ako priniesť domov obyvateľov severných oblastí, ktorí pre hrozby raketových útokov museli opustiť svoje domovy.

Domovy však museli opustiť aj libanonskí civilisti, pričom ich počet sa vyšplhal na desaťtisíce.

Zomreli pracovníci UNHCR

TASR informoval, že podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pri izraelských útokoch v Libanone zahynuli aj dvaja jeho zamestnanci. Úrad v utorok vyjadril pobúrenie a hlboké zarmútenie z ich smrti. Pracovníčka UNHCR z kancelárie v údolí Bikáa na východe Libanonu Dina Darwichová zomrela v pondelok potom, ako jej dom zasiahla izraelská raketa.

UNHCR vo vyhlásení oznámilo, že jej manžela a jedno z detí zachránili a ošetrujú so závažnými zraneniami v nemocnici. Úrad potvrdil aj smrť Alího Basmu, ktorý pracoval v kancelárii UNHCR na juhu krajiny.

„Ochrana civilistov je nevyhnutná a opakujeme výzvu generálneho tajomníka OSN na urýchlenú deeskaláciu. Vyzývame všetky strany, aby chránili civilistov vrátane humanitárnych pracovníkov v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného humanitárneho práva,“ píše sa vo vyhlásení.

Krutá pravda o situácii na Ukrajine: Experti varujú pred katastrofálnym scenárom

Izrael nezdieľa informácie o vojenských pohyboch, vyvoláva to obavy 

Západní diplomati a Biely dom sa obávajú, že oblasť je mimo kontroly a v Libanone môže dôjsť k pozemnej ofenzíve Izraelu. To by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť zapojenia sa Iránu do konfliktu.

Rozsiahla vojna na Blízkom východe je nočnou morou pre administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa už mesiace snaží vyjednať mierovú dohodu medzi židovským štátom a Hama*om.

Pentagón preto posilňuje prítomnosť svojich vojakov v regióne, informuje NBC News. Už teraz majú USA na Blízkom východe impozantnú silu – približne 40 000 vojakov.

Nové posily budú mať odlišné poslanie, majú pomôcť s evakuáciou amerických občanov z Libanonu v prípade núdze. Americký rezort diplomacie už vyzval svojich občanov, aby krajinu opustili komerčnými spôsobmi, kým sa to ešte dá.

zdroj: TASR/AP, Hassan Ammar

Zdroje z Bidenovej administratívy prezradili médiu, že medzi nimi panujú obavy z konania svojich izraelských náprotivkov. Prezidentov tím netuší, aké sú ciele židovského štátu v Libanone a či plánuje spustiť aj „totálnu vojnu“, teda pozemnú ofenzívu voči Hi*balláhu.

Dôvodom neistoty americkej administratívy je fakt, že Izraelčania nezdieľajú s Washingtonom informácie o vojenských pohyboch.

Washington je tak odkázaný na vlastné spravodajské prostriedky a analyzovanie indícií, ako je zvolávanie záložníkov, presuny vojenských kolón k blízkosti libanonských hraníc.

Predstavitelia Bidenovej administratívy sa navyše obávajú, že stratili schopnosť zabrániť širšiemu regionálnemu konfliktu aj napriek obrovskému úsiliu, ktoré diplomati vynaložili.

Obavy z rozšírenia konfliktu 

Pred rozšírením konfliktu varujú aj mnohí štátnici. Predstaviteľka OSN nedávno varovala, že Blízky východ je na „pokraji katastrofy“.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell zašiel ešte ďalej a konflikt označil za takmer plnohodnotnú vojnu.

„Ak toto nie je vojnová situácia, tak neviem, ako by ste to nazvali,“ uviedol pred novinármi a poukázal na rastúci počet civilných obetí a intenzitu vojenských úderov.

Vyjadril znepokojenie a situáciu označil za veľmi nebezpečnú. Podľa diplomata sa najhoršie obavy Európy stávajú skutočnosťou, no verí, že vďaka diplomatickému úsiliu sa podarí nájsť riešenie, aby sa zabránilo „totálnej vojne“.

„Tu v New Yorku je na to vhodná príležitosť. Každý musí vynaložiť všetky svoje sily, aby zastavil túto cestu k vojne,“ povedal v americkej metropole, kde sa koná 79. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Obavy vyvoláva hlavne reakcia Iránu. Prezident tohto štátu Masúd Pezeškiján sa v utorok v rozhovore pre stanicu CNN vyjadril, že Hi*balláh nemôže osamote čeliť Izraelu, ktorý podporujú západné štáty.

„Hi*balláh to nemôže urobiť sám. Nemôže sa sám postaviť proti krajine (Izraelu), ktorú bránia, podporujú a zásobujú západné krajiny, európske krajiny a Spojené štáty americké,“ dodal a varoval, že tieto udalosti by mohli prerásť do regionálneho konfliktu.