Boháči jedia stále menej a držia extrémne diéty. Dôvodov, prečo elita podľahla trendu hladovania, je niekoľko
- Trendom sa stáva, že bohatí jedia menej
- Stravovanie je úzko spojené so sociálnym statusom
- Objednať si drahé jedlo už nestačí
- Trendom sa stáva, že bohatí jedia menej
- Stravovanie je úzko spojené so sociálnym statusom
- Objednať si drahé jedlo už nestačí
Diéty sú najnovším spôsobom, ako môžu megabohatí ľudia signalizovať svoje bohatstvo a postavenie. Často už ale zachádzajú do takých extrémov, že sa ti to môže zdať až prehnané.
Kedysi sa status človeka meral tým, že čím luxusnejšia reštaurácia a drahšie jedlo, tým viac na to človek „má“. Aktuálnym trendom už ale prestáva byť to, čo ješ, teraz je to skôr o tom, čo neješ, píše Dazed Digital.
Prečo boháči tejto novinke holdujú?
Osobnosti, ktoré sú známe možno aj tebe, už v minulosti deklarovali, že sú na diéte, a chválili sa tým, že svoje chúťky skrotili. Patrí medzi nich napríklad aj spoluzakladateľ X Jack Dorsey, ktorý sa raz priznal k 22-hodinovému pôstu. Niečo podobné urobil multimiliónarsky biohacker Bryan Johnson, ktorý zas tvrdil, že vydržal až 23 hodín bez jedla.
Ako si iste zachytil, známe osobnosti sa snažia normálnu stravu nahradiť výživovými doplnkami, čo je podľa doktorky Maxine Woolhouse, docentky psychológie na Leeds Beckett University, veľmi znepokojivé. Kritizuje, že vyvážené raňajky radšej nahradia 14 rôznymi tabletkami.
„Normalizuje to praktiky, ktoré by sa v iných kontextoch považovali za poruchy príjmu potravy,“ hodnotí. „Keď sú stravovacie praktiky zabalené do toho, že sú ,robené v mene zdravia‘, sú spoločensky prijateľnejšie a je ťažké s nimi bojovať,“ dodáva.
Poukazuje na to, že normálne dospievajúce dievča, ktoré obmedzuje stravu rovnakým spôsobom, ako napríklad spomínaný Bryan Johnson, by sa pravdepodobne považovalo za choré a potrebovalo by lekársku intervenciu.
„To, čo ako spoločnosť považujeme za ,normálne‘ a ,nenormálne‘ stravovanie, do značnej miery závisí od toho, ako sú tieto stravovacie praktiky zostavené.“
Náhrada za jedlo
Za prelomové považujú zamestnanci zo Silicon Valley kokteily, ktoré im majú kompletne nahrádzať jedlo. Menujú napríklad Soylent, ktorý bol vyvinutý na to, aby pracovníkom šetril čas a nemuseli ho „míňať“ na obed či večeru.
Nejde však len o ľudí s vysokým pracovným nasadením, ktorí „nejedeniu“ podľahli. Vlnu kontroverzie vyvolalo aj video, ktoré zverejnila Bella Hadid. Jej ranné rutinné video obsahovalo viac ako 20 rôznych doplnkov a vitamínov a len jedno sústo z úboho vyzerajúceho croissantu.
Odborníčka pripomína, že extrémne módne trendy stravovania sú neúčinné a nebezpečné. Tento trend však v skutočnosti nie je ani o jedle, ani o zdraví.
Je to spôsob, ako môžu bohatí signalizovať svoje a postavenie nad nami obyčajných smrteľníkmi, ktorí sa ponižujú jedením, píše Dazed Digital. V konečnom dôsledku však neexistuje nič také ako liek, pilulka alebo kokteil nahradzujúci jedlo, ktorý by dokázal úplne odstrániť potrebu jesť.
Jedným z príkladov, ktorý pobláznil svet, je aj liek Ozempic. Ide o liek na chudnutie, ktorý využíva elita na to, aby potlačila hlad. Podľa CNN bol vplyv Ozempicu taký silný, že analytici predpokladali, že liek by mohol mať bezprecedentný vplyv na spotrebu potravín.
„Samozrejme, že neviem, keď niekto berie lieky,“ povedal pre The Cut v roku 2023 Anthony Geich, riaditeľ pre vzťahy s hosťami indickej reštaurácie Sona, ktorú vlastní Priyanka Chopra. „Ale určite som si všimol trend šalátov, ktorých si objednali ľudia viac. Prípadne si nechajú jedlo zabaliť,“ skonštatoval.
(Ne)jesť určuje status
To, ako sa človek stravuje, už v minulosti naznačovalo, do akej triedy patrí. Dazed Digital ako príklad uvádza, že tejto problematike sa vo svojej A History of Good Food and Hard Times in Britain venuje aj autorka Pen Vogler.
„Všetko dovážané malo po stáročia vysoký status. Stále udeľujeme ,strednú triedu‘ dovážaným potravinám, ako je avokádo alebo quinoa, aj keď v krajinách ich pôvodu mohli byť sedliackymi potravinami,“ citujú ju.
Keďže výber potravín je tak úzko spätý so statusom, z toho vyplýva, že aj my považujeme určité typy tela za viac „žiaduce“ ako iné.
„Tučnosť bývala symbolom bohatstva a nedostatku núdze, a preto bola žiaduca. Zatiaľ čo štíhlosť bola spojená s chudobou, a teda nežiaduca,“ vysvetľuje Maxine Woolhouse. „V súčasnej dobe sa niektoré trendy obrátili,“ priznáva.
Naša spoločnosť zameraná na prácu ponecháva ľuďom – najmä ľuďom s nízkymi príjmami – málo času na to, aby plánovali, kupovali a varili zdravé jedlo alebo cvičili, myslí si. Woolhouse tvrdí, že „toto je kľúčový dôvod, prečo sa tuční ľudia teraz viac spájajú s robotníckou triedou“.
Ako to vníma elita
Boháči celú problematiku vnímajú veľmi odlišne. „V našom potravinovom prostredí a prostredí sociálnych médií môže byť dosť ťažké byť štíhly. A tiež zdravý. Ale veľmi bohatí ľudia majú zdroje, ktoré na to potrebujú,“ vysvetlila pre Dazed Digital Vogler.
Podľa nej majú prístup k dobrým čerstvým potravinám, vzdelanie, priestor, čas, sociálne uznanie. Rovnako spomína aj Ozempic, ktorý podľa nej stále používajú predovšetkým bohatí.
Prieskumy tvrdia, že užívatelia tohto lieku sa sústreďujú v bohatých oblastiach, ako je napríklad americký Manhattan. K užívaniu lieku sa priznal aj Elon Musk, tretí najbohatší človek na svete a majiteľ spoločností X či Tesla.
„Schopnosť preukázať nedostatok potreby materiálnych statkov, ako je jedlo, naznačuje spoločenskú transcendenciu,“ konštatuje Maxine Woolhouse. V dôsledku všetkého usporiadanie okázalého banketu alebo objednanie homára v drahej reštaurácii už nie je dostatočným znakom statusu.
Dnes je podľa vedkyne znakom skutočného bohatstva schopnosť úplne sa vzdať jedla. Jedenie v podstate prezrádza najzákladnejšie ľudské potreby človeka. V dobe posadnutej „sebaoptimalizáciou“ nejesť naznačuje, že človek je akosi „nad“ potrebami.
Berie sa to tak, že človek dosiahol úplné zvládnutie svojho tela so zvýšenou schopnosťou efektívnosti a sústredenia, čím naznačuje, že je viac ako ostatní.
Zdroje: Dazed Digital, X/Jack Dorsey, Medium, Guardian, Dazed Digital, EMA, CNN, The Cut, New York Times, Yahoo Finance