Boj medzi Hlasom a PS pokračuje. V júli by voľby suverénne vyhral Smer-SD
- Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 10,4 percenta hlasov
- So ziskom 5,3 percenta by skončila Sme rodina
- Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 10,4 percenta hlasov
- So ziskom 5,3 percenta by skončila Sme rodina
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali na začiatku júla, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 20,6 percenta hlasov. Nasledujú Progresívne Slovensko (PS) s 15,6 percenta a Hlas-SD s 11,4 percenta hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme.
Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 10,4 percenta hlasov. Nasleduje koalícia OĽANO a priatelia so 6,9 percenta a KDH s 5,7 percenta hlasov. So ziskom 5,3 percenta by skončila Sme rodina.
Menej ako päť percent hlasov by mali SaS (4,7 percenta), SNS (4,6 percenta), Aliancia (3,4 percenta). Pred bránami parlamentu by ostali aj ĽSNS (2,9 percenta), Demokrati (2,8 percenta) a Modrí, Most-Híd (1,2 percenta).
So ziskom 0,7 percenta hlasov by skončilo SDKÚ-DS, Komunistická strana Slovenska by získala 0,5 percenta hlasov a Maďarské fórum by dostalo 0,4 percenta hlasov.
Agentúra zbierala dáta kombináciou online zberu a telefonického prieskumu na vzorke 1 413 respondentov v termíne od 4. do 9. júla.
Slováci chcú zásadné reformy
Slovenská spoločnosť potrebuje zásadnú zmenu. Myslí si to 69 percent respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko? Zároveň 63 percent opýtaných volá po reformách a investíciách. Modernizovať by mala krajina najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti (68 percent), vzdelávací systém (42 percent) a využívanie obnoviteľných zdrojov (31 percent).
Moderné Slovensko by malo byť podľa respondentov bez korupcie, zdravé, energeticky sebestačné a vzdelané. Práve v týchto pilieroch vnímajú potrebu zlepšenia. Medzi ďalšie atribúty zaradili napríklad aj inovatívnosť, pripravenosť na klimatickú krízu, podnikavosť, solidárnosť, kultúrne obohacovanie či používanie ekologickej dopravy. Čo si pod pojmom moderné Slovensko ľudia predstavujú, sa pritom líši podľa toho, koho by volili.
„Budúca politická reprezentácia by mala brať do úvahy, že respondenti naprieč politickými preferenciami za jednu z najvýznamnejších priorít považovali vzdelanie. To znamená, že vzdelávacie reformy a investície do vedy a výskumu by sa mali konečne presunúť z roviny programových vyhlásení do roviny reálnych priorít a implementácie,“ konštatuje Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Podľa respondentov prieskumu sa zároveň slovenská spoločnosť neuberá správnym smerom. Presvedčených je o tom 80 percent opýtaných. Dôveru ľudí v štát by zvýšilo podľa výsledkov prieskumu najmä zlepšenie výkonu štátu v oblastiach ako zodpovedné riadenie verejných financií, zdravotníctvo a rovnosť všetkých pred zákonom. Prioritou by mali byť zároveň ľudské práva a slobody, zlepšiť by sa mala tiež kvalita práce polície či posilniť politický vplyv regiónov. Také sú očakávania občanov od budúceho politického vedenia štátu.
Prieskum bol realizovaný od 27. apríla do 9. mája na vzorke 1 000 respondentov. Ide o sériu prieskumov, ktoré iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali sedemnásť rozsiahlych zisťovaní a tri menšie špeciálne zisťovania.
Zdroj: TASR