Bojí sa rýb, ale koronavírusu nie. Zuzana je jediná Slovenka, ktorá zdolala La Manche a dnes zachraňuje životy

Pred troma rokmi sa stala jedinou Slovenkou, ktorá úspešne zdolala kanál La Manche. V histórii našej krajiny sa o tento počin doteraz pokúsilo iba päť mužov. Okrem toho sa jej s časom 11 hodín a 16 minút podarilo prekonať pätnásť rokov starý slovenský rekord. 

Diaľková plavkyňa Zuzana Jusková si dala ďalšiu výzvu, a to preplávať cez Gibraltár – zo Španielska do Afriky. Koronavírus jej však plány skomplikoval. Nič to však nemení na tom, že cieľ má jasný a určite sa ho nevzdá.

Zuzana je pokorná a veselá žena, ktorá v súčasnosti nemá až takú „veselú“ profesiu. Je záchranárkou a zároveň zdravotnou sestrou. Počas korony bojuje v prvej línii a dennodenne sa stretáva sa nakazenými pacientmi. Aj napriek tomu je plná nádeje a verí, že to už čoskoro skončí.

zdroj: archív zj

Plávať ju nikto neučil

Diaľková plavkyňa pochádza z Košíc. Vyrastala na Sídlisku Nad jazerom. Z názvu ti je určite jasné, že v tejto mestskej časti sa nachádza vodná plocha, a tak už ako malé dievča trávila každú voľnú chvíľku pri vode. 

Stať sa plavkyňou nebolo jej dobrovoľné rozhodnutie. Spomína na to, ako raz prišiel otec za ňou na ihrisko a povedal jej: „Zuzka, prezleč sa, pretože ideme na prijímačky na športovú školu, na plávanie.“ 

Bola štvrtáčkou na základnej škole. Vraví, že plávať ju nikto neučil, jednoducho to vedela. Nespomína si ani na to, že by vôbec niekedy použila nafukovacie koleso. „Mala som nafukovačku červenej farby, ale inak nič.“

Od momentu, ako prešla prijímačkami, sa vode oddala. Plávanie ju sprevádza takmer celý život. Výška a stavba tela jej dopomohli k tomu, že sa z nej stala silová plavkyňa, ktorá vynikala v štýloch motýlik a kraul.

Na Slovensku vzor nemala

Jej najväčším plaveckým vzorom bola maďarská plavkyňa Krisztina Egerszegi. V 80. a 90. rokoch získala celkovo päť zlatých olympijských medailí a bola viacnásobnou majsterkou sveta a Európy. „Moja generácia úspešných plavcov končila, keď akurát začínala ešte ako veľmi mladá Martina Moravcová svoju úspešnú športovú kariéru. Takže som na Slovensku nemala žiadny vzor.“ 

zdroj: archív zj

Zuzka v roku 1989 získala vo federálnej lige družstiev striebornú medailu. Jej hlavnou disciplínou bolo osemsto metrov voľným spôsobom. Ešte ako juniorka ŠKP Košice snívala o tom, že by raz chcela preplávať kanál La Manche. „Mala som vtedy štrnásť rokov a veľa neprajníkov. Ja som však vedela, že to raz dokážem.“ Napokon si svoj sen splnila ako štyridsaťročná.

Jediná Slovenka

Prvý Slovák, ktorý porazil kanál La Manche, bol Zoltán Makai s výsledkom 11 hodín a 22 minút. Pätnásť rokov sa mu nevyrovnal žiadny z piatich mužských plavcov, ktorí sa o to pokúsili. Dokázala to až žena. Zoltán Makai sa so Zuzanou poznal ešte z plaveckých reprezentácií a keď zistil, na čo sa podujala, navrhol jej spoluprácu. 

Svoj veľký sen si napokon splnila v auguste 2017. Ako prvá Slovenka zvládla nástrahy prielivu v studených vodách Atlantického oceána, oddeľujúcich Francúzsko a Anglicko.

Plánovala to zvládnuť približne za 15 hodín. Napokon bola výrazne rýchlejšia a rýchlejšia o 6 minút ako Zoltán. Na preplávanie kanálu La Manche sa pripravovala vyše dva a pol roka. „Dostala som termín a všetko išlo bokom. Keď som už bola v Anglicku, dozvedela som sa nemilú správu. Dva dni predtým, ako som mala vyštartovať, zomrel jeden plavec. Bola som však maximálne pripravená.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Stana Topolska (@stanatop)

Bojí sa rýb

Aj keď je Zuzka človek, ktorý nemá v podstate s ničím problém, predsa je len bazénový plavec a počas plavby jej naplno pracovala fantázia. „Ryby, medúzy, jednoducho morské živočíchy, to všetko mi robilo v hlave trochu šarapatu. Musela som to prekonať. Všetky veľké veci sa robia hlavou, a to je základ. Milujem sa vracať k spomienkam, ako som vstúpila na francúzske pobrežie a moje studené chodidlá okúsili teplý piesok.“

Ryby a morské plody na tanieri – áno, vo vode nie. „Sama však pripravím iba naporciované ryby, pretože ja sa nedokážem dotknúť mŕtvej ryby, tobôž, keď má ešte hlavu a treba ju spracovať. Brrr! “

Chce preplávať Gibraltár

Za celý svoj život zodrela desiatky plaviek. Len počas príprave na La Manche ich bolo pätnásť. Ak jej to čas a práca dovolí, každú jednu minútu využije na to, aby si mohla ísť zaplávať. „Záleží to však na službách v práci. Pred koronou sa mi niekedy podarilo ísť na tréning štyri až päťkrát do týždňa. Ak nestíham vodu, idem si aspoň zabehať.“

Minulý rok v septembri sa na La Manche opäť vrátila. Tentoraz ako súčasť šesťčlennej ženskej štafety. Kanál spoločne pokorili s časom 12 hodín 40 minút. V štafete boli známe plavkyne, ale aj také ženy, ktoré sa tomuto športu začali venovať iba pred pár rokmi. Všetky okrem jednej mali cez 40 rokov. 

zdroj: SVK women relay

Zuzana vraví, že s jedlom rastie chuť, a preto plánuje aj ďalšiu plavbu. „Tentoraz by som chcela preplávať cez Gibraltár, zo Španielska do Afriky.“ V súčasnosti jej plány skomplikoval koronavírus. Minulý rok v máji sa jej ozvali, že je na rade, ale kvôli pandemickej situácii bol jej štart pozastavený.

„Gibraltár nie je až tak finančne náročný, ako preplávanie kanálu La Manche. Verím, že by som sa zmestila do 6- až 7-tisíc. La Manche stojí ako také fajné luxusné autíčko. Len za to, že ste sa prihlásili a oni vám odpísali, zaplatíte 1 600 libier, loď 4 500… Je to šialené.“

Keď pacienti klamú

Zuzana je záchranárka v prvej línii. Verí, že pandémia čoskoro skončí a život sa vráti do normálu. „Každý deň sa obliekame do „sexy“ uniforiem, v ktorých sa neuveriteľne potíme, je to veľmi nepríjemné. Samozrejme, nemáme ich pri každom výjazde. Operačné nám oznámi, či ideme k pacientovi, ktorý má COVID-19 alebo nie. Buď prídeme už oblečení, alebo sa ich na seba dávame na parkovisku.“

Najviac ju hnevá, keď pacient neoznámi, že má koronavírus alebo je v domácnosti s niekým, kto ním akurát trpí. „Jednoducho zaklamú a my sa to dozvieme až na mieste, a to len tak medzi rečou. Sme tak neustále vystavení riziku.“

zdroj: archív zj

Vraví, že mnohí ľudia s koronavírusom sa tlačia do nemocnice, ale nie je to vždy dobré riešenie. „Pokiaľ človek dobre dýcha, mal by ostať doma. Ide po občiansky preukaz, zdravotnú kartičku a my vidíme, či sa zadýchava alebo nie. Mnohí si však nechcú dať vysvetliť.“

Psychika robí veľa

Spomína, ako nedávno prišla k mladíkovi, ktorý volal záchranku, pretože sa necítil fit, ale jeho stav nebol až taký vážny. „Neustále s nami vtipkoval a záchranku zavolal, lebo mu akosi nechutilo jesť. Keď sme mu oznámili, že má COVID-19, zložil sa. Psychicky to nezvládol a zrazu mu vystúpili tepoty, bál sa, že zomrie a začal panikáriť. Samozrejme, neustále sme vystavení médiám, ktoré nás strašia, všetko je zle, zle a zle. Nečudujem sa, že človek po tom takto reaguje. Psychika robí veľmi veľa.“

Podľa nej by médiá mali informovať najmä o tom koľko ľudí prepustili z nemocníc a koľkí sa vyliečili, než to, že koľko je nakazených a koľko ľudí zomrelo. A ako sa Zuzana pred koronavírusom chráni? „Ja som ho už mala a priebeh bol ľahký. Samozrejme, beriem vitamíny, utužujem sa a snažím sa myslieť pozitívne.“