Bojové vozidlá za takmer 2 miliardy eur. Slovensko plánuje obrovskú investíciu

Vláda SR na dnešnom rokovaní schválila návrh Ministerstva obrany (MO) SR na obstaranie 152 kusov pásových obrnených vozidiel CV90 MkIV s 35 mm kanónom prostredníctvom medzivládneho kontraktu so Švédskym kráľovstvom.

Tieto vozidlá postupne nahradia až polstoročnú dosluhujúcu techniku Pozemných síl Ozbrojených síl (OS) SR.

Kľúčová výzbroj

Spolu s kolesovými bojovými obrnenými vozidlami 8×8 ide zároveň o kľúčovú výzbroj pre zabezpečenie ochrany a obrany Slovenskej republiky a najvýznamnejší krok k vybudovaniu ťažkej mechanizovanej brigády, ktorý SR vypláva v zmysle medzinárodných záväzkov voči kolektívnej obrane NATO.

Celkové predpokladané náklady na obstaranie pásovej techniky vrátane odhadovaných nákladov na infraštruktúru sú vo výške približne 1,688 miliardy eur s DPH. Informoval o tom na tlačovej konferencii minister obrany Jaroslav Naď.

zdroj: Startitup

Kabinet súhlasil s poradím komplexných ponúk vlád tak, ako ho predložil minister Naď. Ministerstvo obrany SR odporúčalo na základe výsledkov hodnotenia v prvom rade švédske vozidlo CV90 s 35 mm kanónom na podvozku MK IV, druhým v poradí bolo taktiež CV90 s rozdielnym – 30 mm kanónom.

V rebríčku komplexného vyhodnotenia ďalej nasledovala maďarská ponuka s vozidlom LYNX KF41 a španielska s vozidlom ASCOD.

„Som vďačný kolegom za jednoznačnú podporu výberu, ktorý v maximálnej možnej miere vyhovuje požiadavkám Ozbrojených síl SR, stanoveným finančným limitom vrátane celkovej ceny vozidla, logistickej podpory, prevádzkových nákladov, ako aj kritériám reálneho zapojenia domáceho obranného priemyslu,“ hovorí Naď.

„Primárnym subkontraktorom bude štátna spoločnosť ZTS – ŠPECIÁL a z projektu budú dlhodobo profitovať ďalšie desiatky slovenských štátnych a súkromných spoločností,“ doplnil.

Hlbšia vojenská spolupráca

Na projekte a vyhodnotení sa podieľal projektový tím zložený z približne 60 odborníkov z MO SR a OS SR vo všetkých posudzovaných oblastiach, ale v určitých aspektoch tiež odborníci z Ministerstva hospodárstva SR. Návrh rezortu obrany bol predmetom predbežného a medzirezortného pripomienkového konania.

Materiál bol zároveň priebežne konzultovaný a následne aj predložený na posúdenie Ministerstvu financií SR – Útvaru hodnoty za peniaze. Ďalším krokom bude príprava medzivládnej dohody medzi vládou SR a vládou Švédskeho kráľovstva na dorokovanie a uzatvorenie medzivládnej dohody a realizačnej zmluvy.

Medzi výhody akvizície na úrovni vláda – vláda patrí nielen podstatné zvýšenie garancie dodania obstarávanej techniky, ale aj možnosť hlbšej vojenskej spolupráce a prehlbovania strategických partnerstiev.

Minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď na svojej sociálnej sieti uviedol, že nákupom vozidiel zvýšime obranyschopnosť Slovenska a splníme si aliančný záväzok ku ktorému sme sa ako krajina dobrovoľne zaviazali ešte za predošlej vlády. Okrem toho Naď nezaprel ani svoje nadšenie nad schválením návrhu.

„Som hrdý, že táto vláda robí zodpovedné rozhodnutia pre zaistenie našej bezpečnosti. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí mesiace makali na príprave tak zásadného projektu,“ píše Naď.

Súčasť NATO

Okrem toho dnes vláda schválila návrh, ktorý odporúča prezidentke SR Zuzane Čaputovej podpísať protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Aby sa Švédsko a Fínsko stali plnoprávnymi členmi NATO, je potrebné, aby členské štáty NATO schválili prístupový protokol.

Dôvodom rozhodnutia vstupu oboch krajín do NATO sú zásadné zmeny v bezpečnostnom prostredí v Európe a potreba posilniť vlastnú bezpečnosť a obranu po začatí ruskej invázie v Ukrajine vo februári 2022.

zdroj: SITA/Johanna Geron/Pool via AP

Podpisu prístupového protokolu predchádzajú prístupové rokovania, ktorých cieľom je formálne potvrdiť záväzky vyplývajúce zo všetkých aspektov členstva v NATO (politické, vojenské, rozpočtové, legislatívne).

Na záver prístupových rokovaní Švédske kráľovstvo a Fínsko potvrdia rešpektovanie a plnenie povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Severoatlantickej zmluvy.

Protokol má charakter politickej medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej zmluvy vojenskej povahy a pred ratifikáciou si vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Švédsko i Fínsko sú dlhoročnými partnerskými krajinami NATO. „Bezpečnosť severoatlantického priestoru, a teda aj bezpečnosť Slovenskej republiky sa pristúpením Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Severoatlantickej zmluve posilní. Švédske kráľovstvo spolu s Fínskou republikou patrí medzi najaktívnejších partnerov NATO, prispieva do operácií a misií NATO, plne zdieľa demokratické hodnoty a princípy spojencov, má moderné a vybavené ozbrojené sily schopné zaisťovať bezpečnosť krajiny a prispievať do kolektívnej obrany NATO,“ informovali v schválenom návrhu.