Bol odsúdeným na smrť. Neskutočný príbeh sériového vraha z Banskej Bystrice, ktorý bol prezývaný Krvavý bača
- Juraj Lupták, prezývaný Krvavý bača, bol predposledným slovenským trestancom odsúdeným na smrť
- Tento reálny krimi príbeh sa udial na prelome 70. a 80. rokov
- Svojimi činmi si vyslúžil až trest smrti
- Juraj Lupták, prezývaný Krvavý bača, bol predposledným slovenským trestancom odsúdeným na smrť
- Tento reálny krimi príbeh sa udial na prelome 70. a 80. rokov
- Svojimi činmi si vyslúžil až trest smrti
Narodil sa 2.januára 1942 v Banskej Bystrici. Juraj Lupták pochádzal zo sociálne slabšej rodiny. Jurajova matka nemala žiadnu prácu a otec pracoval ako šofér. S rodičmi však veľa času nestrávil. V jeho dvanástich rokoch ho rodičia umiestnili do detského domova, kde strávil zbytok svojho detstva.
Na pohľad išlo o nevýrazného, nezaujímavého a obyčajného chlapca. Rovnako sa nemohol chváliť ani inteligenciou. S IQ 70 len veľmi ťažko skončil osobitnú školu. O čosi horšie dopadol na baníckom učilišti, ktoré nedokončil. Kriminalistika.eu uvádza, že ju musel kvôli zraneniu nohy prerušiť a už nikdy sa do nej nevrátil.
Juraj sa s problémami stretával už od mladosti. Hlavným dôvodom bol alkohol, ktorému prepadol už vo veľmi mladom veku. Príležitostne si našiel prácu na stavbách, pracoval aj ako pomocný pastier oviec. Práve odtiaľ pochádza jeho prezývka Krvavý bača. Málokedy však reálne pracoval. Najradšej nepracoval vôbec, len tak sa poflakoval a všetky zarobené peniaze míňal na alkohol. Keď peniaze nemal, nerobilo mu problém ani kradnutie. Išiel tak v šľapajach svojej matky, ktorá alkoholu podľahla tiež.
V najtemnejšej životnej situácii pil Juraj dokonca aj okenu, teda čistiaci prostriedok na okná. Okena obsahuje okolo 20-22 percent alkoholu. Tá mu zachutila kvôli nízkej cene a dokonca si ju zvykol miešať s vínom. Ľudia ho považovali za primitíva bez záujmov a budúcnosti.
Žil na Salaši s istou asociálnou ženou a jej dcérou
V dnešnej dobe je salaš vnímaný rôzne. Podľa Wikipédie je salaš označenie pre letné sídlo pastierov tvorené ohradou pre ovce, kolibou pre pastiera, senníkmi a samotnými zvieratami. Koliba nebola žiadny luxus. Nakoľko sa samotný salaš považuje len za letné sídlo, bol to drevený dom, kde bolo v jednej miestnosti ohnisko. Dom nemal komín a dym vychádzal von len cez medzery na streche. Spravidla slúžil salaš na spracovanie mlieka, počas nepriaznivého počasia aj ako príbytok pre pastiera. Dlhodobý život v ňom bol ale náročný a nie veľmi pohodlný.
Aj napriek tomu, že Lupták žil so ženou a jej dcérou, nemali dobrý vzťah. Obe sa mu vysmievali a tvrdili, že ho nikdy žiadna nebude chcieť. On sa na margo týchto poznámok mal uraziť a prehlásiť, že pôjde do lesa a nejaké dievča si tam chytí. Tak aj spravil.
Nezačalo to vraždou
Kým sa Juraj Lupták stal vrahom, mal opletačky so zákonom aj predtým. A neboli to len priestupky. Prvýkrát sa vo väzení ocitol kvôli kráteniu dane. Po druhý raz to bolo za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Jeho prvej obeti sa stal osudným práve 6.máj 1978.
Mladú, 20 ročnú ženu, si vystriehol za Banskou Bystricou na lesnom chodníčku pri Vysielači. Juraj si na nič netušiacu Helenu počkal v kríkoch, zozadu ju napadol a škrtil, až kým neupadla do bezvedomia. Následne ju znásilnil a keď sa začala prebúdzať, bil ju päsťami. Odtiahol ju mimo chodníka, kde už mŕtvu Helenu pokryl vetvami. Nakoniec jej ešte z kabelky ukradol 500 korún. O alkohol mal teda postarané.
Teraz už vrah, Juraj Lupták, si i napriek hroznému činu žil naďalej nenápadný život. Telo Heleny sa našlo až po roku a nič nenasvedčovalo tomu, že ženy z okolia Banskej Bystrice by sa mali mať na pozore. Lupták sa síce po jednej z krádeží dostal do väzenia, no po prepustení žil naďalej spokojne. Práve táto krádež mala odpútať pozornosť policajtov od vraždy. A to je možno aj dôvod jeho ďalšieho vyčíňania. Nadobudol pocit, že sa mu nemôže nič stať.
Druhou obeťou sa stalo len 15-ročné dievča
Lupták opitý okenou a vínom vraždil opäť. 2.júna 1982 sa cez Suchý vrch vracalo zo stretnutia dievča menom Mária. Tu si ju aj Juraj vyhliadol. Znovu ju napadol zozadu a rovnako ako prvú obeť, priškrtil ju a znásilnil. Vo chvíli, keď ukrýval telo v jame, pravdepodobne ešte žila. V jej pľúcach sa pri rozbore našli čiastočky hliny. Mária bola tak, ako prvá obeť, okradnutá. Juraj jej ukradol náušnice, hodinky a batoh.
Vrah z tejto vraždy nikdy usvedčený nebol. I napriek tomu, že sa priznal. Sám na súde vypovedal, že počas toho ako ju škrtil, ho Mária uhryzla do prstu. Práve počas svojej výpovede ukazoval tento prst všade naokolo a dožadoval sa ľútosti. To, že bol Juraj primitívny teda posúdiš aj podľa toho, že ho uhryznutie mrzelo viac ako vražda. Dožadoval sa ľútosti i napriek tomu, že reakcia Márie bola sebaobrana.
Vražda priamo v centre mesta
Tentoraz už Juraj nevydržal dlho neútočiť. Na svoju tretiu obeť si počkal nielenže takmer v centre mesta, ale už vyše mesiaca po druhej vražde. Konkrétne 18.júla 1982 spáchal tretiu vraždu pri budove vtedajšieho Krajského národného výboru. Do mesta prišiel s istotou, že si nejakú obeť nájde. Ako vražednú zbraň si doniesol kameň, aby sa už nenamáhal škrtením.
Na svoju obeť čakal za budovou v tme. A tá, bohužiaľ, prišla. Opäť sa na ňu zozadu vrhol a surovo ju bil, až kým nestratila vedomie. Na rozdiel od ostatných, svoju tretiu obeť neznásilnil, pretože menštruovala. Keď sa však žena prebrala, dobil ju na smrť, ukradol jej náušnice a ušiel do hôr, kde sa istý čas schovával.
Práve tento prípad vyvolal paniku medzi obyvateľmi Banskej Bystrice a ženy sa báli samé vyjsť na ulicu. Po vrahovi pátral špeciálny tím. Na základe výpovedí svedkov bol vypracovaný portrét podozrivého a tým sa stal Juraj Lupták. Ten však prekvapivo s vyšetrovateľmi spolupracoval.
Trest smrti
Juraj Lupták šokoval svojím chválením sa. Tváril sa, akoby bol na svoje činy hrdý a s ochotou ukazoval, ako ženy vraždil, kde ich čakal a kade potom utekal. Dokonca sa aj podrobil detektoru lži a tým zo záhadného dôvodu prešiel. To vyšetrovateľov viedlo ku konštatovaniu, že majú dočinenia s geniálnym primitívom.
Akonáhle Juraj zistil, že mu hrozí trest smrti, začal sa báť a všetky svoje tvrdenia poprel. Žil v domnienke, že si odsedí pár rokov a potom bude pracovať v bani, kde zarobí na odškodnenie rodín.
Podľa fdb.cz súdni znalci zistili, že v prípade tohto vraha neexistuje žiadna náprava. Išlo o polyformnú psychopatickú osobnosť s defektnou sexualitou a citovou a sociálnou nezrelosťou. Usúdili že jeho pobyt na slobode by bol naďalej nebezpečný a tak ho Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil za trojnásobný trestný čin vraždy, trojnásobný trestný čin krádeže a dvojnásobný trestný čin znásilnenia na trest smrti, ktorý bol vykonaný v Bratislave 16. júla 1987.
Juraj Lupták, narcistický psychopat?
Za psychopata, ako bol Juraj označený, odborníci považujú človeka so sadistickými a narcistickými sklonmi. Ako Cz24 uvádza, psychopat často nepozná morálku a nevie prejavovať emócie. Býva to spravidla narcista, ktorého životným snom je ovládať druhých a mať moc.
Nie každý psychopat je vrah, avšak Juraj Lupták ním bol. Svoje konanie si uvedomoval a na činy sa pripravil napríklad tak, že mal premyslené únikové cesty. Aj keď jeho obete boli náhodné, dával si pozor kde zaútočí. Čo bolo dôvodom jeho činov a bol Juraj človek s narcistickými sklonmi?
Juraj mal podľa všetkého ťažké detstvo. Prešiel si mnohými situáciami, kedy bolo jeho sebavedomie a osobnosť zhadzovaná. O tom, že mal problém sám so sebou svedčí aj skutočnosť, že na svoje obete zaútočil vždy zozadu. Zo psychologického hľadiska to môže byť prejav nízkeho sebavedomia, nakoľko sa práve výzorom chváliť nemohol. Veľkú úlohu v jeho živote hral alkohol, ktorý ho ako človeka zničil a predovšetkým – zvyšoval jeho agresivitu.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Kriminalistika.eu, Fdb.cz, Ceskekrimi.cz, Wikipédia , Cz24.news