Boris Klempa: Čokoľvek šľachetné urobíte, vždy sa nájde niekto, kto za tým vidí niečo zlé (ROZHOVOR)

Slovenský vedec a virológ Boris Klempa sa stal jednou z ústredných tvárí boja proti pandémii koronavírusu na Slovensku. Bol to práve Klempa, ktorý sa podieľal na vývoji nových PCR testov a rovnako práve on stál pri začiatkoch sekvenovania pozitívnych vzoriek na Slovensku.  

Práve vedci boli počas pandémie nesmierne vyťažení a pracovali „vo dne, v noci“. Ich práca však nebola vždy dostatočne ohodnotená. Boris Klempa, rovnako ako aj ostatní vedci, bol častým terčom agresie Slovákov. 

Prácu Borisa Klempu však ocenila porota Krištáľového krídla. Spoločne s biochemikom Pavlom Čekanom sú nominovaní na ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Medicína a veda. 

• Či bol hlas vedcov v boji s koronavírusom dostatočne vypočutý
• Čo si myslí Boris Klempa o vakcíne Sputnik V
• Ako na Slovensku prebieha sekvenovanie vzoriek
• Čo mohlo zapríčiniť, že sa Slovensko ocitlo na čele rebríčka v počte úmrtí spôsobených koronavírusom

Všetci prežívame náročné obdobie, vy ste ho však kvôli práci zrejme prežívali ešte intenzívnejšie. Ako sa momentálne cítite?

Prednedávnom som absolvoval operáciu Achillovej šľachy. Momentálne som teda PN a na niekoľko ďalších týždňov budem pripútaný k domovu. Ale myslím si, že domáce prostredie mi prospieva. V poslednom období som cítil, že už mám toho skutočne veľa. 

Zohrávali ste významnú rolu v boji s pandémiou koronavírusu. Za vašu prácu ste boli nominovaný aj na cenu Krištáľového krídla, galavečer bude 20. júna. Prekvapilo vás to?  

Priznám sa, že s oceneniami, ktoré pochádzajú z čisto vedeckého prostredia, už mám isté skúsenosti. Keďže som bol počas pandémie mimoriadne exponovaný, tak je aj trochu prirodzené, že sa moje meno medzi návrhmi objavovalo.

Cena Krištáľové krídlo je však svojím celospoločenským dosahom predsa len trochu nad rámec, takže ma nominácia príjemne zaskočila a som za ňu veľmi vďačný. Vážim si ju najmä pre zloženie komisie, ktorá o nej rozhodovala.

Taktiež som veľmi vďačný za to, že som nominovaný spoločne s Pavlom Čekanom. Vidím v tom veľkú symboliku, pretože nás spojila práve pandémia. Také otvorené partnerstvo čisto akademického pracoviska s biotechnologickou spoločnosťou, aké sa nám podarilo vytvoriť, je v našich podmienkach niečo mimoriadne a pre mňa určite veľmi obohacujúce.

Vedci sa počas pandémie stali verejne známymi osobami. Zaplnili ste mediálny priestor a ľudia vás v médiách vídajú pravidelne. Popularita však so sebou prináša aj negatívne stránky. Stretávate sa s útokmi? 

S útokmi na moju osobu som sa stretol tiež, ale v oveľa nižšej miere ako moji kolegovia. To, prečo zažívam v porovnaní s ostatnými kolegami menej atakov, môže byť ovplyvnené tým, že nie som na sociálnych sieťach. To ma asi do istej miery „ochraňuje“. Myslím si, že neexistuje človek, pre ktorého by to bolo príjemné. Je to vždy veľmi negatívne a smutné. 

Jeden z častých argumentov „nepriateľov“ vedcov bol, že vďaka pandémii zbohatli. Tento názor však asi pravdivým nebude. 

Ja na pandémii určite nijako neprofitujem. Napríklad Pavol Čekan je z daného názoru veľmi nešťastný. Vnímam to tak, že značnú časť svojej aktivity venuje tomu, aby ukázal, že to tak nie je. Považujem za absurdné, aby musel predstaviteľ aplikovanej vedy niekoho presviedčať, že svoju prácu nikdy nevykonával pre zisk. 

Ja aj Pavol Čekan sme sa snažili nezištne pomáhať, kde a ako sa dalo. Žiaľ, ako spoločnosť sme na tom tak veľmi zle, že aj nezištná pomoc skôr vyvolávala otázniky a podozrenia, namiesto toho, aby to bolo vnímané pozitívne. 

Tento rok mi teda dal aj takúto lekciu – čokoľvek šľachetné urobíte, vždy sa nájde niekto, kto za tým vidí niečo zlé. 

Politická obec tiež nemala smerom k vedeckej komunite najzmierlivejší slovník. Igor Matovič na sociálnej sieti 8. apríla 2021 prehlásil: „Gratulujem, idioti! Zobrali ste si za rukojemníkov zdravie milióna ľudí na Slovensku! Buchnite si šampanské.“ Bol daný výrok mierený aj proti vám? 

Neviem, to musí vedieť on. Ja som sa bezprostredne necítil byť oslovený, ale napriek tomu ma to veľmi pobúrilo. Je to typ správania, ktoré nemá čo robiť vo verejnom priestore, nech už by bolo namierené voči komukoľvek.

Môžu aj takéto výroky prispievať k slovenskému „odlivu“ mozgov? 

Určite to k tomu prispieva, ale nemôžeme si myslieť, že toto je jediný dôvod, pre ktorý sa niekto zbalí a odíde. Atmosféra, ktorá tu vzniká takýmito výrokmi, je zlá a do istej miery je to šírenie nenávisti. 

Mám pocit, že vo viacerých kľúčových situáciách nebol hlas vedcov dostatočne vypočutý.

Bolo to vždy tak, alebo je to momentálne agresívnejšie? 

Áno, momentálne sú útoky častejšie a agresívnejšie. Môžeme predpokladať, že je to ovplyvnené pandémiou, keďže zažívame situáciu, ktorá tu nikdy nebola a všetci sú podráždenejší. 

V boji proti koronavírusu mala významné zastúpenie aj vedecká komunita. Opatrenia však v konečnom dôsledku prijímala vláda. Boli ste rovnocennými partnermi?

Určite sme neboli rovnocennými partnermi. Ale to sme ani nečakali – zodpovednosť majú politici ako volení zástupcovia. To, že sa to niekedy podarilo, a niekedy to nebolo brané do úvahy, je, žiaľ, politická realita. Naše úmysly však boli čo najviac pomôcť krajine.  

Samozrejme, mám pocit, že vo viacerých kľúčových situáciách nebol hlas vedcov dostatočne vypočutý. Napríklad počas leta sme dosť intenzívne naznačovali, že sa treba dôkladne pripravovať na blížiacu sa situáciu. Takisto si myslím, že bola nešťastne poňatá aj celá situácia okolo plošného testovania.

A všetci vieme, ako to bolo pred Vianocami, kedy sme sa snažili intenzívne upozorňovať na to, čo sa blíži. 

Zdá sa, že hlas odborníkov nebol vypočutý ani pri nákupe vakcíny Sputnik V. Aj vy ste sa v minulosti vyjadrili, že Sputnikom sa zaočkovať nedáte. Zmenili ste názor? 

Nie, môj názor zostáva rovnaký.

Treba však podotknúť, že spočiatku boli zo strany vedeckej komunity na vakcínu Sputnik V pozitívne ohlasy. Prvé vedecké informácie, ktoré o danej vakcíne prichádzali, boli veľmi zaujímavé. Vedeli sme, že technológia je taká istá ako pri AstraZenece či Johnson & Johnson. Z technologického hľadiska sa nedalo vakcíne nič vytknúť. 

Veľmi zaujímavá bola aj kombinácia prvej a druhej dávky, v ktorých sú použité dva rôzne adenovírusy. Výsledky klinických skúšok publikovaných v Lancete boli takisto mimoriadne pozitívne.

My sme sa tešili akejkoľvek vakcíne, ktorá sa blížila k registrácii. Počítali sme ale s tým, že výrobca urobí všetky potrebné kroky preto, aby bola vakcína riadne registrovaná. Ak by tak bolo, nebol by žiadny dôvod sa voči nej stavať kriticky.

Celá tá kritika vychádza z absencie transparentnosti. 

Aké sú argumenty?

Mnohí argumentujú, že vakcínou Sputnik V sa očkuje vo viacerých krajinách. Treba si však uvedomiť, že sa o tom len hovorí, ale z týchto krajín nie sú o priebehu očkovania k dispozícii žiadne konkrétne dáta. To je to, čo ma znepokojuje najviac.

Napríklad o vakcíne AstraZeneca vieme všetko – každý jeden prípad negatívnych účinkov je prepieraný. O Sputniku nevieme takmer nič. Práve táto absencia vedomostí je prezentovaná ako dôkaz bezpečnosti. Nedáva mi to zmysel. 

Taktiež treba podotknúť, že laboratórne skúšky, ktoré boli robené aj v našom ústave, dopadli dobre. Ale jednou vecou je overenie konkrétnej šarže, a druhou je posudzovanie účinnosti a bezpečnosti vakcíny, ku ktorej treba komplexné dáta z klinických skúšok a z výrobného procesu. Politikom aj verejnosti sa dané veci zlievajú dokopy. 

Pravdou je, že Sputnik V a napríklad AstraZeneca sú z technologického hľadiska rovnaké. Bola teda dôvod na kúpu neregistrovanej vakcíny, ak existovala registrovaná alternatíva? 

Ja rozumiem tomu, že situácia nie je čierno-biela. Rovnako rozumiem tomu, ak má niekto potrebu zabezpečiť čo najviac vakcín vtedy, keď je ich nedostatok. Momentálne sme v takej situácii, kedy máme vakcín dostatok.

V tejto chvíli nevidím racionálny dôvod, prečo si zvoliť neregistrovanú vakcínu. 

So sekvenovaním vzoriek začalo „vaše“ Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied. Mali sme so sekvenovaním vzoriek začať skôr? 

So sekvenovaním sme nezačali neskoro, ale prebiehalo len v akademickom prostredí a len čisto z vedeckej zvedavosti. Vzorky sme začali spoločne s kolegami z Prírodovedeckej fakulty UK a Matfyzu sekvenovať už v lete z vlastného vedeckého záujmu. 

Mali sme však oveľa skôr začať so systematickým sekvenovaním na úrovni štátu. Toto sme znovu chytali za chvost. V čase, kedy systém mohol byť etablovaný, my sme len začínali.

Svet je už tak prepojený, že zo dňa na deň môže byť určitá mutácia už na druhej strane zemegule. 

Ako momentálne prebieha sekvenovanie? 

Pri Ministerstve zdravotníctva SR bola vytvorená pracovná skupina, ktorej som súčasťou aj ja. Samotná Európska komisia zaviazala svojich členov, aby sa so sekvenovaním pozitívnych vzoriek začalo. Plánom bolo osekvenovať minimálne 5 % náhodne vybraných pozitívnych vzoriek. 

So sekvenovaním sme začínali v čase, kedy bol počet pozitívnych prípadov vysoký. Päť percent vtedy vychádzalo na približne 500 vzoriek týždenne. 

Momentálne sa epidemická situácia zlepšila a počet pozitívnych prípadov klesol. Päť percent teda vychádza na menšie číslo ako 500. Nie som však stotožnený s tým, že len napĺňame daný úväzok. Podľa môjho názoru by sme mali sekvenovať čo najviac, minimálne tých 500 vzoriek týždenne, ale kľudne aj všetky pozitívne vzorky.  A myslím si, že by sme mali sekvenovať inak. Nie som spokojný, ako to prebieha. 

Ako inak? 

Najväčší problém vidím v tom, že príliš dlho trvá, kým sa pozitívne vzorky dostanú na sekvenovanie. Vo všeobecnosti sú to minimálne 2 – 3 týždne. V čase, keď zistíme, že niekto mal napríklad juhoafrický variant, je daný človek pravdepodobne už vonku z karantény.

Vtedy nám zostáva už len dúfať, že nakazený karanténu dodržiaval. 

Na Slovensku je najdominantnejším typom stále britská mutácia. Môžeme očakávať ešte agresívnejšiu? 

Stále treba počítať s tým, že sa takéto veci budú diať. Svet je už tak prepojený, že zo dňa na deň môže byť určitá mutácia už na druhej strane zemegule. 

Je to teda celé o pripravenosti. Musíme mať ľudí prichádzajúcich zo zahraničia pod kontrolou a rovnako musíme mať aj prehľad o tom, aké kmene v našej krajine cirkulujú. Môže sa stať aj to, že nový variant vznikne aj u nás. 

V minulosti sa už stalo, že vírus takéhoto typu „preskočí“ na človeka. Čakali ste, že šírenie nového typu koronavírusu prepukne v celosvetovú pandémiu? 

Nečakal som to. Pramenilo to najmä z historickej skúsenosti – mali sme tu SARS, ktorý nadobudol medzinárodný charakter. Podarilo sa ho však zastaviť len izolačnými opatreniami. 

Ja som sa teda nádejal, že ak by aj došlo k medzinárodnému rozšíreniu, že sa to podarí zvládnuť podobne ako pri SARS-e. Od čias SARS-u bol výskum koronavírusov pomerne intenzívny. Predpokladal som teda, že vďaka pokroku a lepšej príprave nedosiahne šírenie nového koronavírusu ani len rozmer SARS-u. 

Všetko však zmenil fakt, že tento vírus šíria ľudia, ktorí nemajú v čase infekčnosti príznaky.

Slovensko napriek tomu, že nebolo pripravené, zvládlo prvú vlnu bravúrne. Nakoniec sme sa však dostali na čelo rebríčka v počte úmrtí. Čo to mohlo spôsobiť? 

To, že sme to tak dobre zvládli na jar, bolo pravdepodobne zapríčinené tým, že zavádzanie opatrení bolo veľmi razantné a skoré. Bohužiaľ, to ako zvládnete prvú vlnu, nemá žiadny vplyv na ďalšie. Teda pokiaľ sa nezachováte znova tak isto. 

Do kritického zimného obdobia sme vstupovali s veľmi zlou východiskovou situáciou. Problém pravdepodobne nastal už na konci leta, kedy sa veľké množstvo ľudí vrátilo s vírusom. Nakazení však neboli dostatočne podchytení a prišlo k nekontrolovateľnému šíreniu. 

Hygienici nezvládali mapovať kontakty a problematické boli aj testovacie kapacity. Viedlo to k nárastu hospitalizácií, v dôsledku ktorých kolaboval zdravotnícky systém. 

To, že sme boli jednou z najhorších krajín, mohlo byť spôsobené aj zúboženosťou nášho zdravotníckeho systému. Nie je to výsledok tejto vlády, to je niečo, čo si tu ťaháme už od revolúcie – k zdravotníckemu systému a zdravotníkom sa správame zle. 

Situácia sa však pomaly zlepšuje. Nastal čas, kedy si môžeme vydýchnuť? 

Trvá to už dlho a na vydýchnutie teda treba využiť každú príležitosť. Áno, môžeme si vydýchnuť, ale musíme zostať ostražití. Systém na pozadí musí fungovať.

Je nepopierateľným faktom, že vyššia zaočkovanosť nám bude pomáhať. Ja osobne veľmi dúfam, že v lete budeme pokračovať v trende zlepšujúceho sa vývoja pandemickej situácie.

Poučenia zo sveta tu stále sú, nesmieme na to zabúdať. Stačí sa pozrieť na Indiu, ktorá si myslela, že to má za sebou, ale nemá. Malo by to byť takým mementom, že „to“ nemáme úplne za sebou. Musíme teda stále dodržiavať určitú mieru opatrení. Chcel by som apelovať na ľudí, aby sa nespoliehali len na to, čo im niekto zakáže, ale aby si sami dokázali riziká racionálne vyhodnotiť. 

Predpokladám, že tretiu vlnu môžeme očakávať aj na Slovensku. Dá sa „predpovedať“, kedy príde? 

Počas tejto pandémie sme zažili už viacero prekvapení. Nechcem byť teda nejaký veštec. Najracionálnejším predpokladom však je, že k ďalšej vlne príde na jeseň. 

To, aká silná tá vlna bude, závisí predovšetkým od nás – pokiaľ budeme schopní zachytávať prípady a nezahltí sa systém, tak to zvládneme. Rozhodujúcim faktorom bude aj miera zaočkovanosti. Stále však bude dostatok nezaočkovaných na to, aby kompletne zahltili zdravotnícky systém. Bude teda naďalej dôležité včasné pretrhávanie reťazcov šírenia.