Boris Kollár udelí štátnu cenu bývalému prezidentovi či Kuffovi. K tomu si ešte prilepšia o 30-tisíc eur

  • Pri príležitosti Dňa ústavy udelí Boris Kollár štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana
  • Medzi ocenenými je napríklad aj bývalý prezident Ivan Gašparovič
Na snímke vpravo predseda Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) Boris Kollár (Sme-rodina)
Boris Kollár TASR/Pavol Zachar
  • Pri príležitosti Dňa ústavy udelí Boris Kollár štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana
  • Medzi ocenenými je napríklad aj bývalý prezident Ivan Gašparovič

Dnes pri oslave Dňa ústavy predseda parlamentu Boris Kollár odovzdá cenu Jozefa Miloslava Hurbana významným osobnostiam za ich výnimočný prínos v oblastiach ako legislatíva, právo, rozvoj demokracie či ústavnosť na Slovensku, ale aj v humanitárnom sektore.

Ako uvádza portál tvnoviny.sk, medzi ocenenými sú napríklad kňaz Marián Kuffa, herec Juraj Kukura alebo bývalý prezident Ivan Gašparovič. 

Osoby, ktoré získajú štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana, dostanú aj finančnú odmenu. Tá je stanovená ako 25-násobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku z predchádzajúceho roka, čo je viac ako 30-tisíc eur. 

Ústava neslúži na presadzovanie politických cieľov

K dnešnému významnému dňu sa predseda parlamentu vyjadril jasne. Ústava SR by mala podľa neho byť základom stability krajiny, nemala by sa meniť príliš často. Garantuje základné práva a slobody a má slúžiť na spájanie, nie rozdeľovanie občanov. 

„Stabilné štáty majú aj stabilnú ústavu a menia ju len v najnevyhnutnejších situáciách,“ zdôraznil Kollár.

Podotkol, že ústava nemá byť nástroj na presadzovanie politických cieľov. Nemala by sa podľa neho meniť vždy, keď si niekto zmyslí, že mu niektorý článok bráni presadiť jeho záujmy.

Pripustil, že ústava môže mať aj svoje nedostatky. Odmieta však tendencie na zmenu alebo vypustenie preambuly našej ústavy. Poznamenal, že cyrilometodská tradícia má širší ako náboženský dosah a že aj moderné koncepcie vychádzajú z kresťanstva.

Predseda parlamentu pripomenul aj vznik slovenskej ústavy a samostatnej štátnosti. Prvého septembra si podľa jeho slov pripomíname jeden z najvýznamnejších dní v našej histórii, keď bola prijatá prvá skutočne demokratická ústava na našom území.

Pripomenul, že jej znenie vtedy prijala drvivá väčšina parlamentu. Dodal, že prijatím ústavy sa vytvorili všetky predpoklady na to, aby 1. januára 1993 mohla Slovenská republika vstúpiť ako plne suverénny štát do medzinárodných vzťahov.

Schválenie ústavy

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) pred 31 rokmi Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Československa.

Ústava SR
zdroj: TASR/Michal Svítok

Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.

Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NR SR).

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroje: tvnoviny.sk, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá