Bratislava chce vysadiť 10 000 stromov a kríkov, jeden si môžeš kúpiť za stovky eur aj ty
- Mesto Bratislava chce do roku 2022 vysadiť 10 000 stromov a kríkov
- Samospráva preto spustila iniciatívu, v rámci ktorej hľadá partnerov z firiem, inštitúcií, organizácií a komunít. Rovnako do nej pozýva Bratislavčanov
- Verejnosť môže iniciatívu podporiť darom na výsadbu alebo sa môže zapojiť priamo do sadenia
- Mesto Bratislava chce do roku 2022 vysadiť 10 000 stromov a kríkov
- Samospráva preto spustila iniciatívu, v rámci ktorej hľadá partnerov z firiem, inštitúcií, organizácií a komunít. Rovnako do nej pozýva Bratislavčanov
- Verejnosť môže iniciatívu podporiť darom na výsadbu alebo sa môže zapojiť priamo do sadenia
Matúš Vallo má v pláne vysadiť v Bratislave 10 000 nových nových drevín a vytvoriť tri nové mestské aleje. Pribudnúť majú napríklad na Panónskej a Brnianskej ulici.
Od roku 2019 mesto už vysadili 1 016 stromov, 271 stromov v rámci náhradnej výsadby a 745 stromov navyše, čo je viac ako sa Bratislave podarilo vysadiť spolu počas predošlých štyroch rokov.
Podľa oficiálneho vyhlásenia chce mesto, aby miestne lesy a parky plnili predovšetkým rekreačnú funkciu. Na poprednom mieste má byť obmedzenie hospodárskej ťažby dreva. Nesmie sa pritom brať ohľad na majiteľov alebo správcov lesov, ktorí zvyknú ničenie lesov obhajovať.
„Pri úpravách verejného priestoru a pri projektovaní nových stavieb je potrebné dbať na zníženie dopadov klimatických zmien, na ktoré dnes Bratislava pripravená nie je. Bratislavčania trávia voľný čas športom a pre udržanie a rozvíjanie tohto trendu potrebujeme otvoriť čo najviac areálov a plôch na rekreačný šport,“ oznámilo v programovom vyhlásení zastupiteľstvo mesta.
V tomto kontexte je dôležité spomenúť, že v mestách zachytávajú listnaté stromy až 27 % a ihličnaté 28 % prachu. Stromy a kríky pritom pôsobia aj ako protihluková bariéra. Pás stromov širokých 10 metrov znižuje hluk o 1 – 6 dB.
Pri obnove zanedbaných parkov a verejných priestranstiev má byť prioritou rozširovanie priepustných plôch. Týmto spôsobom by sa mala zvýšiť odolnosť mesta voči horúčavám. Predsa len, neustále rozširovanie betónových plôch sálajúcich teplo Bratislavu nikam neposunie.
Jeden strom za 700 eur
O necelý mesiac sa začne hlavná výsadbová sezóna a magistrát chce dať možnosť obyvateľom, organizáciám, komunitám či firmám, aby sa mohli zapojiť do sadenia drevín alebo na túto činnosť finančne prispeli. „Všetci môžu prispieť svojím voľným časom, prácou, ale aj sumou, ktorá bude venovaná na výsadbu stromov,“ spresnil Vallo.
Orientačný náklad na jeden veľký strom navyše je 700 eur. Táto suma pokrýva sadbový materiál, odbornú výsadbu a starostlivosť a novo zasadený strom v období troch rokov.
V novembri mesto pripravuje prvú akciu sadenia stromov, a to v Horskom parku, kde plánuje omladzovať les. Magistrát zároveň pripravuje s mestským Metropolitným inštitútom Bratislavy manuál starostlivosti o zeleň. Dokument bude podľa primátora hotový do konca roka a prinesie odborné postupy starostlivosti o zeleň v meste.
„V spolupráci s niektorými mestskými časťami pripravujeme aj jednotný evidenčný systém zelene, ktorý nám pomôže mať prehľad o zeleni a lepšie sa o ňu starať,“ poznamenal Vallo.
Výsadba drevín je podľa splnomocnenca pre životné prostredie Kovarika jedným z nosných prvkov, ako mesto prispôsobiť na zmenu klímy. Magistrát sa však stretáva aj s ťažkosťami pri výsadbe, napríklad s inžinierskymi sieťami pod povrchom.
„Niektoré plochy sú zdanlivo voľné, ale mnohé z nich sú zaťažené inžinierskymi sieťami. Toto je pre nás jedna z najväčších bariér pri výsadbe,“ poznamenal splnomocnenec. Za výsadbou jedného stromu sa podľa jeho slov skrýva veľa preverovania, či je ho možné zasadiť práve na plánované miesto.
„Voľných plôch v meste je málo,“ skonštatoval Kovarik. Spolu so svojimi kolegami z magistrátu deklaruje, že pracujú na výbere vhodných lokalít i drevín na výsadbu a rovnako sa starajú o to, aby zeleň po zasadení aj prežila.