Bratislava pripravuje veľké zmeny v doprave. Chce nimi zabrániť znečisťovaniu ovzdušia

Hovorkyňa hlavného mesta Dagmar Schmucková pre TASR priblížila, že ide o zavádzanie parkovacej politiky, preferencie MHD na križovatkách, budovanie nových bus pruhov, modernizáciu električkových radiál či budovanie cyklochodníkov. „Zlepšenie dopravnej situácie v Bratislave si vyžaduje komplexný balík riešení,“ podotkla.

Krátkodobé a dlhodobé opatrenia

Hlavné mesto je od roku 2021 súčasťou zriadenej pracovnej skupiny na ochranu ovzdušia pre aglomeráciu Bratislava.

„Členovia pracovnej skupiny v spolupráci s externými špecialistami pracujú na návrhu a efektívnejšej realizácii množstva krátkodobých a dlhodobých opatrení, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu ovzdušia v Bratislave,“ doplnila Schmucková.

Ide podľa nej hlavne o opatrenia týkajúce sa dopravy, zefektívnenia monitoringu kvality ovzdušia či tvorby a údržby zelene, a opatrenia na zníženie prašnosti v ovzduší. „Mnohé z opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia sa už realizujú,“ podotkla hovorkyňa.

Ako príklad uviedla projekt 10 000 stromov, projektovú činnosť na výsadbu novej zelene či tvorbu nových vyhradených jazdných pruhov pre MHD, trolejbusových a električkových tratí či cyklotrás.

Znečistené ovzdušie podľa nového výskumu škodí mužom. Má deformovať ich pohlavné ústrojenstvo aj myslenie

Vodíkový autobus

Ako tvrdí Schmucková ďalej, rozbehnutých je aj viacero projektov v rámci ekologizácie MHD. „Jedným z nich je obnova vozidlového parku Dopravného podniku Bratislava (DPB),“ podotkla. Koncom minulého roka začal podľa nej mestský dopravca s testovaním prvého 12-metrového vodíkového autobusu.

„Vodíkový autobus predstavuje ekologické riešenie a prispieva k zníženiu množstva lokálnych emisií,“ doplnila Schmucková s tým, že štyri rovnaké vozidlá dorazia do depa DPB tento rok. Uvažuje sa podľa nej aj nad kúpou ďalších elektrobusov.

SIŽP okrem dopravy eviduje aj viacero priemyselných podnikov, ktoré vypúšťajú znečisťujúce látky do ovzdušia v hlavnom meste. Magistrát považuje za hlavné zdroje znečisťovania ovzdušia veľké a stredné priemyselné zdroje na výrobu tepla a elektrickej energie evidované v databáze NEIS (Národný emisný informačný systém).

zdroj: TASR/Dano Veselský

Nesplnenie povinností

Okrem toho nedávno informovala SITA o tom, že Slovenská republika si len čiastočne splnila povinnosti v oblasti dodržiavania limitných hodnôt prachových častíc PM10.

Nedávno o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie, ktorý tak vyhovel žalobe Európskej komisie z júna 2021. Dôvodom jej podania bolo prekračovanie maximálnych hodnôt častíc PM10 nameraných v ovzduší v Jelšave a aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2019. Ministerstvo životného prostredia SR rešpektuje rozhodnutie Súdneho dvora.

Envirorezort chce Európskej komisii v najbližších týždňoch predstaviť opatrenia na úplnú nápravu nepriaznivého stavu pretrvávajúceho už takmer dve desaťročia. Experti MŽP SR v spolupráci s Environmentálnym fondom pripravujú výzvu pre obce s najvyššou mierou znečistenia ovzdušia.

Výzva bude zameraná na výmenu starých kotlov či podporu výroby drevených brikiet a peletiek. Takýto krok má prispieť k zvýšeniu kvality ovzdušia, ktoré nebude znečisťované spaľovaním druhotných tuhých palív značne prispievajúcich k vytváraniu smogu.

Nedostatky

Konanie pre porušenie povinností v oblasti ochrany ovzdušia začala Európska komisia voči Slovensku už v roku 2009. „Ide o ďalšie konanie, o ktoré sme sa nijako nepričinili, no budeme musieť vyvinúť enormné úsilie, aby sme zabránili prípadnému uloženiu sankcií zo strany Európskej komisie, na ktoré opäť nedoplatí nikto iný, než občania Slovenska,“ zdôraznil dočasne poverený minister životného Ján Budaj.

Šéf envirorezortu odobril plán odborníkov, ktorého cieľom bude v čo najvyššej možnej miere znížiť množstvo prachových častíc na problémových lokalitách.

Amsterdam zakáže vstup autám na naftu, nechce si znečisťovať ovzdušie

Podľa ministra Jána Budaja býva miera znečistenia ovzdušia zrkadlom dokumentujúcim prístup k ochrane životného prostredia v jednotlivých krajinách. Konaniu pre znečistenie ovzdušia čelilo alebo stále čelí celkovo 18 z 27 členských krajín Európskej únie.

„Tým si však nesmieme ospravedlňovať nedostatky, ktoré v tejto oblasti máme. Aj preto sme iniciovali viaceré legislatívne zmeny s cieľom zaradiť Slovensko medzi krajiny chrániace svoje ovzdušie“ podotkol.

Zákon o ochrane ovzdušia

Európska komisia zahájila konanie za znečistené ovzdušie za prvej vlády Roberta Fica (2006 – 2010) v roku 2009. Post ministra životného prostredia vtedy postupne zastávali Jaroslav Izák – SNS, Ján Chrbet – SNS, Ján Mikolaj – SNS, Viliam Turský – SNS, Dušan Čaplovič – SMER SD a Jozef Medveď – SMER SD.

K náprave nedošlo ani počas druhej a tretej vlády Roberta Fica (2012 – 2016 a 2016 – 2020), keď funkciu šéfa envirorezortu zastávali Peter Žiga – SMER SD (2012 – 2016) a László Sólymos MOST – HÍD (2016 – 2020).

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Ochrana ovzdušia patrí medzi priority súčasného vedenia MŽP SR. Aj preto MŽP SR v decembri 2020 spustilo webovú aplikáciu dnesdycham.sk, na ktorej môže verejnosť sledovať kvalitu ovzdušia vo vybraných lokalitách Slovenska.

Vo februári bol v Národnej rade SR schvaľovaný zákon o ochrane ovzdušia. Jeho cieľom je znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, regulácia zápachu či znižovanie emisií priamo na zdroji.

Zákon umocňuje právomoci štátu, okresných úradov aj samospráv, zavádza reguláciu spaľovania druhotných tuhých palív aj posilňuje možnosti vykonania dôslednej kontroly znečisťovania ovzdušia a ukladanie sankcií zo strany štátu.

V legislatívnom procese sú zároveň ďalšie tri návrhy zákonov dôležité pre ochranu ovzdušia na Slovensku – zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a klimatický zákon.