Bratislavský hrad je v čase krízy osvetlený denne do 23:00. Takto sa šetrí? Pýta sa Radovan Ďurana

Autor analýzy je hlavný analytik pre verejné financie v INESS.

V minulom roku sa na osvetlenie Bratislavského hradu spotrebovalo o 26 % menej elektriny ako v roku 2021. Slušná úspora, poviete si. Lenže na platby za elektrinu sa vynaložilo o 46 % viac. Jednoducho cena elektriny vzrástla o toľko, že aj štvrtinová úspora spotreby znamená rast nákladov skoro o polovicu. 

Tento príklad považujem za symptomatický príbeh šetrenia vo verejných financiách. „Veď sa znížila spotreba,“ vraví štátny úradník. Je to problém vyplývajúci z existencie verejných rozpočtov. Na rozdiel od súkromnej firmy, verejná správa nemá jednoznačnú stopku vo výdavkoch. Vždy je tu totiž možnosť zvýšenia daní, alebo financovania na dlh. 

Hradný paradox

Steny Bratislavského hradu sú osvietené do 23:00 každý deň. Prečo? Pre koho? Koľko by sa dalo ušetriť, keby hrad „svietil“ len do 21:00? A dá sa ísť aj ďalej. Čo by sa stalo, ak by jeden rok nebol hrad osvetlený vôbec? Samozrejme, o pridanej hodnote tohto osvetlenia by pamiatkoví manažéri dokázali viesť dlhé prednášky. Lenže my nie sme v normálnych časoch. Deficit rozpočtu verejnej správy by tento rok mal dosiahnuť 8 mld. eur. 

Predpokladám, že zamestnanci hradu a ani väčšina Slovákov nevedia, čo si majú pod týmto číslom predstaviť. Skúsim to prirovnať. Najdôležitejšia daň pre štátnu kasu je DPH. Každé štvrté euro, ktoré vyberie štát, vyberie práve na DPH. Ako spotrebitelia platíte z väčšiny svojich nákupov 20 % DPH do štátnej kasy. Kúpite si mobil v hodnote 240 eur, z toho štátu zaplatíte na DPH 40 eur.

A teraz si predstavte, že pred domom vás zastaví daňový úradník s kasičkou, na ktorej je napísané „na vyrovnaný rozpočet“ a vypýta si ďalších 32 eur. Z každého nákupu by ste ešte museli zaplatiť ďalšiu 16 % vyrovnávaciu daň. 

Hraničiace s nerealitou

Že si to neviete predstaviť? Že úspory Slovákov dosahujú len 10 % ich príjmov a nemohli by si to dovoliť? Dohromady je na vkladových účtoch Slovákov 46 mld. eur. Takmer pätina týchto úspor by zmizla, ak by mali byť výdavky dorovnané na účet obyvateľov.

Pre neustále a v posledných rokoch vysoké deficity štátny dlh vzrástol tak dramaticky, že prekonal aj pôvodne nemysliteľné hranice dlhovej brzdy Ústavného zákona, ktorý mal vládu brzdiť od nezodpovedného míňania a ochrániť budúce generácie. Preto jeho tvorcovia do zákona dali extrémne prísnu pokutu, ak dlh presiahne únosné medze – povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet verejnej správy. 

Ten môžete dosiahnuť radikálnym zvýšením daní, ale len teoreticky. Takmer dvojnásobnú DPH by ľudia neboli ochotní zaplatiť, utrácali by menej, prípadne by nakupovali v zahraničí. Ostáva len druhá možnosť, okresať výdavky.

Lenže to si nevie nikto predstaviť. Štátny tajomník ministerstva financií to zhrnul jasne: „Je to hraničiace s nerealitou, aby Slovensko budúci rok hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom.“ Štát utráca nad pomery reálneho bohatstva krajiny. Politici sa však spoliehajú, že problém s vyrovnaným rozpočtom riešiť nebudú, lebo zvolením novej vlády opäť dostanú dvojročnú priepustku od prísnych pravidiel dlhovej brzdy. 

Dánsky príklad

Iste, môžete povedať, že veľký deficit je spôsobený vysokou cenou energií. Lenže to nie je pravda. Energie môžu iba za polovicu 8-miliardového deficitu. A zároveň sú v EÚ 4 štáty, ktoré sa chystajú aj v tomto roku hospodáriť s prebytkom(!). Kto mal stabilizované verejné financie a každé euro prevráti dvakrát, si dokáže poradiť aj s energetickou krízou. 

Jednou z týchto krajín je Dánsko. Nasledujúci príklad dokonale ilustruje, ako je tam diametrálne odlišný prístup k rozpočtovaniu. Dánska vláda presadzuje, aby sa zvýšil rozpočet na obranu na požadované 2 % HDP už v roku 2030, nie až v roku 2033. Na zvýšené výdavky treba dodatočné zdroje, a keďže zodpovedná vláda dlhodobé výdavky nechce financovať na dlh, prišla s návrhom na zrušenie štátneho sviatku.

Ďurana z INESS: Vláda si „kúpila lásku“ domácností na úkor obrovského zadĺženia

Kresťanského sviatku, ktorý sa v Dánsku slávi od roku 1686. Jeho zrušenie by malo podľa vlády vďaka vyššej ekonomickej aktivite priniesť dodatočných 430 mil. eur. daní. Samozrejme, proti tomuto návrhu sa zdvihol odpor, nedáva moc zmysel ani ekonomicky a je otázne, či návrh prejde. Dôležitá je ale podstata. Deficitné financovanie je zakázaná zóna.

Ak chce vláda nové výdavky, musí buď ušetriť, alebo zvýšiť príjmy. Adekvátne to komunikuje verejnosti, ktorá sa tak často stáva súčasťou riadenia verejných financií. To je obrovský rozdiel oproti Slovensku, ktoré ešte ani len nezažilo vyrovnaný rozpočet. U nás sa pochvala nedáva za zodpovedné hospodárenie, ale za  výrok „podelili sme sa s občanmi“. Na účet budúcich generácií.

Cvičenie bez dlhodobého efektu

Veľmi ľahká úniková cesta deficitom sa tak podpisuje na myslení zamestnancov verejnej správy, vrátane ministerstva financií. Ťažké dilemy a nepríjemné úsporné opatrenia v prevádzke sa buď neuskutočnia, alebo neprežijú. Viď desaťpercentné zníženie počtu zamestnancov na ministerstvách vnútra a práce, ktoré vydržalo len rok. 862 pracovných miest bolo opäť vytvorených. V tejto logike sú aj písané analýzy úspor Útvarom hodnoty za peniaze. Ušetrené prostriedky nemajú znižovať deficit, ale naďalej sú k dispozícii ministerstvám. 

Niežeby snaha o úspory nebola. Ale týka sa hlavne investičných a IT projektov, ktoré tvoria menšinu verejných výdavkov. Tieto úspory ale väčšinou odstraňujú prvoplánovú korupciu, menej sa pýtajú na skutočnú potrebu výdavkov. A tak nás už ani neprekvapuje, že po miliardách investovaných na digitalizáciu, počet štátnych zamestnancov neklesá, ale rastie. 

Situácia je alarmujúca, ľudia sa boja chudoby, ich peňaženky sú zdevastované zdražovaním

Dlhová brzda okrem vyrovnaného rozpočtu znamená ešte jednu povinnosť. Viazať v tomto roku 3 % výdavkov štátneho rozpočtu. Tých 750 mil. eur predstavuje jednu desatinu celkového deficitu. Je to také cvičenie na nečisto, ako by vyrovnaný rozpočet mohol vyzerať. Prečo nanečisto? Neprebehnú personálne audity, analýzy efektivity sociálnych politík, neprijmú sa potrebné úsporné reformy.

Bude to cvičenie bez dlhodobého efektu. Ako keď sa namiesto naučenia sa poriadneho dýchania pri kraule, rozhodnete bazén preplávať na jeden nádych. Bazén pokoríte, ale jazero nepreplávate. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre