Bratislavský realitný trh na tom bude mizerne aj tento rok. Ponuka bytov nepokryje stúpajúci dopyt
- Zo štatistík vyplýva, že situácia v Bratislave je druhá najhoršia spomedzi štátov EÚ
- Trpí výrazným nedostatkom bytových jednotiek
- Zo štatistík vyplýva, že situácia v Bratislave je druhá najhoršia spomedzi štátov EÚ
- Trpí výrazným nedostatkom bytových jednotiek
Bratislava trpí výrazným nedostatkom bytových jednotiek. Jednou z najdôležitejších povinností samospráv je vypracovanie funkčnej bytovej politiky. Mesto má byť tým, kto zabezpečí, aby ľudia mali strechu nad hlavou. Nie developeri a ani ich projekty.
Práve kritická situácia nedostatku nájomných bytov môže problém vyostriť. Ľudia sa v najhoršom prípade môžu ocitnúť na ulici. Trpia sociálne slabší, ale aj mladé rodiny. Naše hlavné mesto sa celkovo nachádza hlboko pod európskym priemerom v poskytovaní dostupného nájomného bývania. Horšie je na tom len Fínsko. Vyplýva to z každoročných štatistík, ktoré vypracoval Eurostat.
Bytov sa počas koronavírusu postavilo menej
Bytová výstavba na Slovensku sa na konci roka 2020 výrazne spomalila. Oproti rovnakému obdobiu roka 2019 klesla o 22,8 percenta, čo predstavuje najväčší pokles za posledné tri roky. Celkovo sa vo štvrtom kvartáli začalo stavať 5 037 bytov. Z toho až 71,7 percenta tvorili byty v rodinných domoch. Ich počet sa medziročne znížil o 4,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad SR s tým, že medziročne klesol počet rozostavaných bytov.
Počet dokončených bytov však bol v roku 2020 medziročne vyšší o 6,5 percenta a dosiahol 21 490 bytov. S výnimkou poklesu v druhom štvrťroku bol pritom v kladných číslach počas celého roka 2020. Písala o tom tlačová agentúra SITA.
Oproti 31. decembru 2019 sa počet rozostavaných bytov znížil o 3,3 percenta na 76 339. Vyšší bol počet rozostavaných bytov v rodinných domoch, ktorý medziročne vzrástol o 0,3 percenta na 48 854. V roku 2020 začala výstavba 19 744 nových bytov.
Nová politika má priniesť viac nájomného bývania
Nová bytová politika už beží mesiac. Bratislavskí mestskí poslanci schválili Koncepciu mestskej bytovej politiky na roky 2020-2030, ktorú pripravovala pracovná skupina vedená námestníčkou primátora Luciou Štasselovou.
Koncepcia pokrýva oblasti, akými sú napríklad budovanie mestského bytového fondu, správa, údržba a obnova bytového fondu, spolupráca so súkromným sektorom, dostupné bývanie pre sociálne ohrozené skupiny, ľudí bez domova a ďalšie.
„Mestské nájomné bývanie zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní bývania a zvyšovaní životných štandardov pre skupiny znevýhodnené na trhu s bývaním. Po vzore miest ako je Viedeň, je potrebné adoptovať ucelený koncepčný prístup k výstavbe bytového fondu, rôznym formám spolupráce a k regulácii nakladania s mestským bytovým fondom. Základom je pritom dôkladná analýza súčasného stavu bývania v hlavnom meste a jeho územných predpokladov, ktoré sa musia pretaviť do podoby územného plánu mesta,“ napísal Samuel Achberger z MIB – Sekcia verejných priestorov.
Bratislava momentálne rozhoduje o lokalitách, kde by sa nájomné bývanie dalo umiestniť.
„Mesto Bratislava už zároveň začalo s prípravou výstavby mestských nájomných bytov na vlastných pozemkoch a v lokalitách, kde je takáto výstavba možná a vhodná. Príkladmi takýchto rozpracovaných lokalít sú napríklad Parková ulica, Terchovská ulica či Muchovo námestie v Petržalke, ktoré rozšíria mestský bytový fond o nové nájomné byty,“ informovala TASR hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Magistrát deklaruje, že sa takisto venujú rekonštrukcii bytov a budov, ktoré má mesto vo svojom vlastníctve, alebo ktoré získalo do svojho vlastníctva a sú nevyužívané či v zlom technickom stave.
Nájomné bývanie vníma bratislavská samospráva ako významný pilier bývania v mestách. Priznáva však, že v Bratislave bolo mimoriadne zanedbané a v rámci hlavných miest V4 má Bratislava najnižší počet mestských nájomných bytov.
„Bratislava preto nevyhnutne potrebovala základný koncepčný materiál, ktorý definuje, ako bude vyzerať mestská bytová politika v najbližšom období a prezentuje víziu smerovania mesta v tejto oblasti,“ poznamenala Rajčanová.
Bratislava sa inšpiruje zahraničím
Metropolitný inštitút Bratislavy v posledných dňoch začal zverejňovať svoje zámery. Na Facebooku zverejnil projekty, ktorými by sa mesto chcelo inšpirovať. Medzi nimi bol aj bruselský projekt na nájomné bývanie, ktorý vznikol prerobením továrne na mydlo na bývanie pre nízkopríjmové rodiny.
„V Bruseli v roku 2005 mesto zakúpilo pozemok bývalej továrne na mydlo a vyhlásilo súťaž pre mestské nájomné bývanie. Projekt Savonnerie Heymans sa nachádza neďaleko centra mesta. Víťazný návrh od MDW Architecture zachoval industriálneho ducha miesta z 18. storočia a zároveň priniesol 42 nájomných bytov. Autori označujú projekt ako mestskú „dedinu“, ktorá prináša nový spôsob bývania v mestskom prostredí. Bytom dominuje starý komín, pozostatok továrne, ktorý zachováva odkaz na industriálnu históriu,“ píše inštitút v príspevku.
Byty majú byť určené pre rodiny s nízkym a stredným príjmom a reprezentujú budúcnosť, v ktorej je zachovaná a podporovaná diverzita obyvateľstva.
Inšpirácia môže prísť aj z opačného kúta sveta. Mesto prezentovalo aj ďalšiu zaujímavú realizáciu sociálneho bývania, ktorá vznikla práve v Čile, kde je paradoxne jeden z najväčších rozdielov v obyvateľstve medzi bohatými a chudobnými na svete.
„Projekt bývania Quinta Monroy v Inquique vznikol, ako odpoveď na nedostatok bývania pre sociálne slabších, kde architekt Alejandro Aravena mal premeniť slumy na sociálne bývanie. Aravena prišiel s netradičným nápadom – poskytnúť základnú bunku bývania so všetkým potrebným pre život, ktorú by si mohli budúci obyvatelia jednoducho rozšíriť podľa svojho vkusu. Vzhľadom na skutočnosť, že 50 % objemu každej jednotky sa nakoniec postaví svojpomocne, musela byť budova navrhnutá tak, aby umožnila každej jednotke rozšíriť sa vo svojej štruktúre. Počiatočná budova musela preto poskytovať rámec, ktorý by zabránil negatívnym účinkom vlastnej výstavby v priebehu času, ale aby sa tiež uľahčil proces rozširovania,“ doplnil inštitút v poste.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra
Zdroje: TASR, TS Inštitút urbánneho rozvoja, SITA, MFSR, MIB, Eurostat