„Brazílsky Donald Trump“ dostal 8-ročný politický ban. Bolsonaro dostal po prstoch za bludy
- Volebný súd zakázal bývalému prezidentovi Brazílie uchádzať sa o funkciu do 2030
- Rozhodnutie padlo po tom, čo ho uznal vinným zo zneužitia moci
- Volebný súd zakázal bývalému prezidentovi Brazílie uchádzať sa o funkciu do 2030
- Rozhodnutie padlo po tom, čo ho uznal vinným zo zneužitia moci
Brazílsky najvyšší volebný súd zakázal bývalému prezidentovi Jairovi Bolsonarovi uchádzať sa o politickú funkciu až do roku 2030. Toto rozhodnutie súdu prišlo po tom, ako ho už skôr uznal vinným zo zneužitia moci a aj verejnoprávnych médií počas svojej minuloročnej kampane, ako o tom informuje CNN.
Verdikt súdu tak znemožňuje 68-ročnému Bolsonarovi kandidovať v prezidentských a kongresových voľbách v roku 2026 a v komunálnych voľbách v rokoch 2024 a 2028.
„Nie som mŕtvy, budeme pokračovať v práci,“ reagoval bývalý brazílsky prezident, ktorý rozhodnutie súdu označil za „bodnutie do chrbta“. Zároveň avizoval odvolanie na Najvyšší súd, ako o tom informuje TASR. Jeho právnici počas procesu tvrdili, že jeho vyhlásenia nemali žiaden vplyv na výsledok volieb.
Týmto rozhodnutím Bolsonarovi teda skončila de facto akákoľvek nádej na víťazstvo v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2026, totiž až päť zo siedmich sudcov uznalo bývalého prezidenta vinným.
Obvinenie sa týka aj tvrdenia o elektronických hlasovacích lístkoch, ktoré podľa neho boli náchylné na hackerské útoky a podvody. Toto jeho tvrdenie označil súd ako podkopávanie brazílskej demokracie nepravdivým tvrdením.
Sudca Alexandre de Moraes, ktorý predsedal súdu, hlasoval ako posledný. „Potvrďme svoju vieru v našu demokraciu a právny štát,“ povedal po hlasovaní za verdikt o vine.
Ako píše CNN, sudca dodal, že týmto hlasovaním brazílske orgány ukážu, že netolerujú „zločinecký extrémizmus útočiaci na štátnu moc, falošné správy, dezinformácie, ktorými sa snažia oklamať voličov“.
Problematický prejav
Celá vec sa začala, ako pripomína BBC, okolo jeho prejavu, ktorý predniesol minulý rok ešte ako prezident. V strede júla totiž do svojho domu v hlavnom meste pozval zahraničných diplomatov, kde nepravdivo tvrdil, ako sme to aj vyššie spomínali, že elektronické hlasovacie lístky sú náchylné na hackerské útoky a sú používané k podvodom.
Bývalý prezident sa proti tomuto bránil tým, že on len „jednoducho vysvetlil, ako voľby v Brazílii fungujú“, pričom nekritizoval ani neútočil na samotný volebný systém. Celé toto stretnutie s diplomatmi bolo pritom aj naživo vysielané v televíziách a aj na sociálnych sieťach.
Bolsonaro ešte pred prehratými voľbami vlani v októbri spochybňoval férovosť elektronického hlasovacieho systému. Prokuratúra ho neskôr obvinila, že na základe týchto nepodložených tvrdení jeho stúpenci po voľbách vtrhli do budovy prezidentského paláca, Kongresu a Najvyššieho súdu, uvádza agentúra TASR.
Spochybňovanie systému
Jair Bolsonaro sa minulý rok počas kampane a po vyhlásení výsledkov rozhodol vydať rovnakou cestou ako bývalý americký prezident Donald Trump, totiž Bolsonaro nikdy verejne neuznal svoju porážku vo voľbách, v ktorých tesne prehral, o ani nie 2 milióny hlasov, proti súčasnému prezidentovi Luizovi Ináciovi „Lulovi“ da Silvovi, ktorý v druhom kole 30. októbra mimoriadne tesným rozdielom zvíťazil nad Bolsonarom.
Začiatkom roka jeho priaznivci, ktorí taktiež odmietli uznať výsledok volieb, 8. januára vtrhli do brazílskeho Kongresu, prezidentského paláca a aj do sídla Najvyššieho súdu, ktorý totálne zdemolovali.
Napodobnili tak útok na kapitol, ktorý majú na svedomí fanúšikovia Donalda Trumpa. Tí boli presvedčení, že bývalý americký prezident svoje druhé voľby v skutočnosti vyhral a Joe Biden nie je legitímny prezident. Preto sa o Bolsonarovi hovorí aj ako o „brazílskom Trumpovi“.
Kauza za kauzou
Americký portál Vox pripomína, že za úradovania prezidenta Bolsonara sa odlesňovanie brazílskej Amazónie prudko zvýšilo, pričom podľa jednej analýzy po tom, čo Bolsonaro prehral s Lulom, by sa malo ročné odlesňovanie brazílskej Amazónie do konca desaťročia znížiť o takmer 90 %.
Po tom, čo sa Bolsonaro dostal k moci, znížil výdavky na vedu a environmentálne agentúry, prepustil odborníkov na životné prostredie a presadzoval oslabenie práv pôvodných obyvateľov. Dôraz dával na rýchle odlesňovanie a podporu agropriemyslu.
Ešte počas leta minulého roka brazílska federálna polícia vyzvala, aby bol prezident Bolsonaro obvinený zo šírenia hoaxov a dezinformácií o epidémii koronavírusu. Prezident totiž šíril falošné informácie o spojení medzi AIDS a vakcínami na covid. Na koronavírus len v Brazílii zomrelo viac ako 680 000 ľudí.
Preukázateľné klamstvá šírili počas pandémie aj slovenskí politici a dnes sa nevyhýbajú ani klamlivým „varovaniam“ pred sfalšovanými voľbami. Na Slovensku si však, na rozdiel od Brazílie, s takýmito politikmi nevieme rady.
Zdroje: TASR, CNN, BBC, Vox