Bude bojovať až do konca. Juhokórejský prezident odoláva zatknutiu, už tretí deň sa skrýva

  • Južná Kórea zažíva najväčšiu politickú krízu za posledné desaťročia
  • Svojim stúpencom v noci na štvrtok odkázal, že bude „bojovať až do konca“
  • Južná Kórea zažíva najväčšiu politickú krízu za posledné desaťročia
  • Svojim stúpencom v noci na štvrtok odkázal, že bude „bojovať až do konca“

Suspendovaný juhokórejský prezident Jun Sok-jol, ktorému boli pozastavené právomoci po jeho neúspešnom pokuse zaviesť na začiatku decembra v krajine stanné právo, zostáva v prezidentskej rezidencii v Soule a vo štvrtok sa už tretí deň po sebe vyhol svojmu zatknutiu. Jeho ochrankári polícii opäť zabránili zadržať ho. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Zatykač na Jun Sok-jola bol vydaný v utorok v súvislosti s vyšetrovaním vyhlásenia stanného práva z 3. decembra. Jun bol predtým trikrát predvolaný na výsluch, no výzvu zakaždým ignoroval. Kontroverzné vyhlásenie stanného práva vyšetruje prokuratúra a spoločný tím polície, ministerstva obrany a protikorupčného úradu.

Pred rezidenciou vládne napätie medzi stúpencami a odporcami

Pred rezidenciou sa utáborili jeho priaznivci aj odporcovia. Cez policajtov na seba vykrikujú nadávky. Keď sa vo štvrtok zvečerilo, pro-Junovi demonštranti mávali svetielkami a skandovali heslá proti jeho obžalobe, zatiaľ čo niektorí odporcovia mávali vlajkami vyzývajúcimi na jeho popravu. Polícia sa ich odtiaľ pokúsila vo štvrtok vytlačiť.

Vo vyhlásení adresovanom demonštrantom Jun varoval, že suverenitu Južnej Kórey ohrozujú „vnútorné a vonkajšie sily“. Prostredníctvom svojho právnika Jun odkázal, že bude „bojovať až do trpkého konca za ochranu tohto národa“.

Hovorca hlavnej opozičnej Demokratickej strany Čo Sung-le označil Junov list za „blúznenie“ a obvinil ho z podnecovania nepokojov.

Polícia neuspela ani s domovou prehliadkou

Okrem zatykača, ktorého platnosť sa skončí 6. januára, vydal súd aj príkaz na domovú prehliadku. Podľa Junovho právnika sú oba príkazy „nezákonné a neplatné“, pretože boli vydané na žiadosť orgánu, ktorý nemá vyšetrovacie právomoci.

Prezidentská bezpečnostná služba vyšetrovateľom bránila vo vstupe do objektov s odvolaním sa na zákon zakazujúci prehliadky priestor obsahujúcich štátne tajomstvo bez súhlasu zodpovednej osoby.

Vyšetrovatelia majú mať obavy zo stretu s ochrankou

Junov právnik varoval, že policajti budú čeliť zatknutiu prezidentskou bezpečnostnou službou, ak sa ho pokúsia zadržať v mene Úrad pre vyšetrovanie korupcie v radoch vedúcich predstaviteľov (CIO), pričom uviedol, že ich právomoc je obmedzená na kontrolu davu a udržiavania poriadku na verejnosti.

Pozorovatelia predpokladajú, že práve kvôli obavám z možného stretu s ochrankou sa zatiaľ vyšetrovatelia nepokúsili vniknúť do rezidencie a Jun Sok-jola zatknúť. Píše iDnes.cz.

Južná Kórea čelí najväčšej kríze za posledné desaťročia

Jun šokoval svojich spoluobčanov aj svet, keď 3. decembra v krajine nečakane vyhlásil stanné právo, čo odôvodnil snahou „vykoreniť sily, ktoré napomáhajú KĽDR, a brániť demokratický ústavný poriadok“.

Stalo sa tak prvýkrát za posledných 50 rokov. Po niekoľkých hodinách sa však proti prezidentovmu rozhodnutiu postavil parlament a vyhlásenie stanného práva nakoniec odvolala vláda.

Následne 14. decembra poslanci odhlasovali začatie impeachmentu, o ktorom rozhodne Ústavný súd. Jun bol medzitým suspendovaný z funkcie.

Vyhlásenie stanného práva uvrhlo Južnú Kóreu do najhoršej politickej krízy za posledné desaťročia. Napätie eskalovalo minulý týždeň, keď parlament schválil aj odvolanie dočasného prezidenta Han Tok-sua. Iniciovala ho opozícia za to, že odmietol dokončiť impeachment. Novým dočasným prezidentom sa tak stal Čchoe Sang-mok.

Akciu pozastavili

V prezidentskom sídle v Soule trval konflikt medzi vyšetrovateľmi a prezidentskou ochrankou približne šesť hodín. Pokus o zadržanie juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola ale pre krajinu skončil neúspechom. Úrady totiž oznámili, že výkon príkazu na zatknutie pozastavujú pre obavy o bezpečnosť. 

Napätá atmosféra si vyžiadala nasadenie 2 700 policajtov a 135 policajných autobusov, najmä po tom, čo deň predtým došlo k stretom medzi prezidentovými priaznivcami a odporcami. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Jonhap.

„Pokiaľ ide o dnešné vykonanie zatykača, bolo rozhodnuté, že ho v skutočnosti nie je možné vykonať z dôvodu prebiehajúceho konfliktu. Obavy o bezpečnosť personálu na mieste viedli k rozhodnutiu zastaviť vykonanie príkazu,“ uviedol vo vyhlásení Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO).

Celá akcia sa začala krátko po siedmej hodine ráno miestneho času, keď sa príslušníci protikorupčného úradu v sprievode polície pokúsili vstúpiť do prezidentského sídla. Ich postup však najskôr zablokovala vojenská jednotka a následne prezidentská bezpečnostná služba.

Zatykač na prezidenta a príkaz na domovú prehliadku vydal súd v utorok v súvislosti s vyšetrovaním vyhlásenia stanného práva zo začiatku decembra.

Platnosť zatykača je stanovená do pondelka 6. januára. Situáciu komplikuje aj fakt, že prezident už predtým ignoroval tri predvolania na výsluch, čo vyvolalo vážne znepokojenie protikorupčných vyšetrovateľov. Tí teraz zvažujú ďalšie kroky. Právny zástupca prezidenta však spochybňuje legitimitu celého postupu.

Zatykač aj príkaz na prehliadku označil za „nezákonné a neplatné“ s odôvodnením, že boli vydané orgánom bez príslušných vyšetrovacích právomocí. Zároveň oznámil, že podnikne právne kroky proti postupu vyšetrovateľov.

Medzinárodná reakcia a budúcnosť Južnej Kórey

Situácia v Južnej Kórei prilákala pozornosť medzinárodného spoločenstva, pretože krajina, známa ako demokratický úspech v Ázii, čelí najväčšej politickej kríze za posledné desaťročia.

Ako štvrtá najväčšia ekonomika Ázie a kľúčový spojenec USA sa Južná Kórea ocitla v neistej situácii, ktorá môže ovplyvniť nielen domácu politiku, ale aj jej postavenie na medzinárodnej scéne.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: TASR, iDnes.cz, channelnewsasia

Najnovšie videá

Trendové videá