Budeme za Taiwan bojovať až do konca. Bude to pre vás cesta smrti, varoval čínsky minister obrany USA
- Čínsky minister obrany nezvyčajne ostro kritizoval USA
- Uviedol, že Čína je odhodlaná bojovať proti vyhláseniu nezávislosti Taiwanu „do konca"
- Čínsky minister obrany nezvyčajne ostro kritizoval USA
- Uviedol, že Čína je odhodlaná bojovať proti vyhláseniu nezávislosti Taiwanu „do konca"
Čínsky minister obrany Wej Feng-che sa v nezvyčajne ostrom prejave obul do Spojených štátov. Minister uviedol, že Čína bude „bojovať až do samého konca“, aby zabránila Taiwanu vo vyhlásení nezávislosti, uvádza TASR.
„Budeme bojovať za každú cenu a až do samého konca. Toto je pre Čínu jediná voľba,“ povedal Wej Feng-che na bezpečnostnom samite v Singapure.
Varoval, že tí, ktorí sa usilujú o nezávislosť Taiwanu v snahe rozdeliť Čínu, určite nedosiahnu svoj cieľ a vydajú sa tak „cestou smrti“.
„Nikto by nemal podceňovať rozhodnosť a schopnosť čínskych ozbrojených síl chrániť územnú celistvosť Číny,“ varoval Wej Feng-che.
Peking a Washington sa vzájomne obviňujú
Prejav čínskeho ministra na bezpečnostnej konferencii prišiel len deň po tom, čo americký minister obrany Lloyd Austin obvinil Čínu z „provokatívnych a destabilizačných“ vojenských aktivít v blízkosti Taiwanu a v indicko-pacifickom regióne.
Čína naopak obvinila Spojené štáty z a „zasahovanie“ do vnútorných záležitostí Číny.
„Niektorí ľudia v USA sa snažia potlačiť Čínu na všetkých frontoch. Ak chcete konfrontáciu, budeme bojovať až do samého konca,“ cituje ministra obrany Washington Post.
„Ak niekto vynúti vojnu s Čínu, armáda neuhne,“ dodal šéf obrany. „Ľudová oslobodzovacia armáda bojovala s mnohými mocnými protivníkmi a získala mnoho víťazstiev.“
Uvoľnenie napätia stretnutie neprinieslo
Austin a Wej sa v piatok stretli v Singapure. Obe strany zopakovali, že by chceli svoje vzťahy zlepšiť, stretnutie, ktoré je v čase prísnych pandemických opatrení Číny výnimočné, však neprinieslo nejaké uvoľnenie napätia. Podľa agentúry Reuters nič nenasvedčuje tomu, že by v riešení nezhôd došlo k prelomu.
Austin uviedol, že Spojené štáty budú naďalej stáť pri svojich spojencoch, vrátane Taiwanu. Zopakoval, že politika Spojených štátov voči Taiwanu sa nezmenila.
Pred nedávnom americký prezident Joe Biden uviedol, že Spojené štáty sú odhodlané brániť ostrovný štát v prípade, že by ho Čína napadla. Biely dom ale v vzápätí toto tvrdenie „poopravil“ a uviedol, že na stratégii jednotnej Číny sa nič nezmenilo.
Peking považuje Taiwan za svoju provinciu a razí tak princíp jednej Číny. Demokratickú vládu označuje za separatistickú. Taiwan ale fakticky nebol provinciou Číny.
Oba štáty vznikli po občianskej vojne v roku 1949, v dôsledku ktorej sa komunisti dostali k moci v pevninskej Číne a nacionalisti vedený generálom Čankajškom ušli na Taiwan.
Už viackrát sa predstavitelia Číny vyjadrili, že sa nebránia ani možnosti prevziať ostrov násilím. Obyvatelia Taiwanu si ale myslia, že Peking si mohol vziať príklad z ruskej invázie na Ukrajinu a odložiť plány na inváziu Taiwanu pokiaľ nebude lepšie pripravený, aby nedopadol ako Moskva.
Rusko muselo v priebehu invázie meniť svoje politické ciele. Z pôvodného dobytia Kyjeva a zmeny vlády v hlavnom meste sa operácie presunuli na východ Ukrajiny.
Mierny odklon od ruského naratívu
Portál Politico si tiež všimol, že išlo o prvé vystúpenie čínskeho ministra obrany od ruskej invázie na Ukrajinu. Wej sa síce držal ruského naratívu, ktorý je prítomný i v čínskych médiách, ale inváziu označil za vojnu, čo je odklon od Rusmi používanej „vojenskej špeciálnej operácie“.
Čo ale Čínu a Rusko spája, je nedôverčivosť voči Spojeným štátom, ktoré vidia ako strojcu ich problémov.
„Kto je vedúca osobnosť za týmto (za vojnou na Ukrajine)?“ povedal Wej. „Kto získa najviac? Kto prilieva olej do ohňa?“ konšpiroval minister.
Wej odmietol, že by Čína mohla požiadať o stiahnutie vojsk z Ukrajiny, ale povedal, že je čas, aby USA a NATO hovorili s Ruskom a „vytvorili podmienky pre skoré prímerie“.
Istý európsky diplomat opísal Weiove komentáre o Taiwane ako „silnejšie ako zvyčajne“.
Zdroje: TASR, Washington Post, Reuters, Politico