Budúcnosť je v paradajkách: Vedci pri výskume použili metódu, ktorá pred časom šokovala svet

Medzi najlepšie zdroje vitamínu D patria ryby a mliečne výrobky. Vitamín D udržiava zdravé svaly, zuby a chráni kosti. Ľudia, ktorí však konzumujú čisto rastlinnú stravu, môžu mať problém so získavaním dostatku niektorých živín, medzi nimi aj vitamínu D.

Tím výskumníkov prišiel s novým potenciálnym a vegánskym zdrojom vitamínu D. Vytvorili gén pre paradajky upravený pomocou technológie CRISPR-Cas9 tak, aby obsahoval prokurzor vitamínu D.

Pokiaľ by si tento proces prevzali farmári a výrobcovia, tieto paradajky by mohli pomôcť riešiť nedostatok vitamínu D vo svete, opisuje to aj štúdia, ktorá bola zverejnená vo vedeckom časopise Nature Plants. 

Revolučný nástroj na úpravu génov

CRISPR-Cas9 technológiu objavila Emmanuelle Charpentierová, riaditeľka inštitúcie, a Jennifer A. Doudnaová, biochemička z Kalifornskej univerzity, píše CNN.

Táto technológia sa dostala do povedomia, keď čínsky vedec použil CRISPR-Cas9 na vytvorenie prvých detí s upravenými génmi. Šokoval svet a tým vyvolal aj búrlivú etickú diskusiu.

Cas9 je typ modifikovaného proteínu, funguje ako nožnice, ktoré vedia odstrihnúť časť reťazcov DNA. Označenie „CRISPR“ znamená zoskupenie pravidelne opakovanej sekvencie DNA v génoch.

zdroj: Unsplash/Sangharsh Lohakare

„DNA je ako návod na použitie pre život na našej planéte,“ píše CNN. „CRISPR/Cas9 sa môže zamerať na miesta v genetickom materiáli.“ Tento druh technológie umožňuje vedcom zmeniť vyradený konkrétny gén alebo vložiť nový genetický materiál na vopred určené miesto v našej DNA. 

Objav, ktorý vie zlepšiť ľudské zdravie a prispieva k environmentálnym výhodám

Doplnky vitamínu D sú dostupné v mnohých krajinách, avšak „jesť paradajku je oveľa lepšie ako vziať si tabletku“, povedala pre CNN profesorka Cathie Martinová. „Myslím si, že mať zdroj vitamínu D v potrave vo forme rastliny tiež znamená, že môžete získať ďalší úžitok z jedenia paradajok.“ 

Pre väčšinu ľudí je strava hlavným zdrojom pre vitamín D. Naše telo si mikroživiny vytvára aj vtedy, keď je pokožka vystavená UVB svetlu. Vedci preto využili podobný proces aj pri rastlinách paradajok. Zložka v šupke paradajky, ktorá dokáže vytvárať vitamín D, je známa ako „7-DHC“ alebo provitamín D3. Ten sa nachádza aj v listoch paradajok a nezrelých zelených plodoch. 

zdroj: Natureplants

„Výskumníci zablokovali gén v rastlinách paradajok, ktorý normálne premieňa provitamín D3 na cholesterol, čo umožnilo akumuláciu provitamínu D3 v zrelých plodoch paradajok,“ opisuje CNN. Na to, aby sa premenil provitamín D3 na vitamín D3, boli paradajky ošetrené UVB svetlom. 

Štúdia, ktorá bola zverejnená v časopise Nature Plants, opisuje to, že provitamín D3 po premene na vitamín D3 by bol ekvivalentný takému množstvu vitamínu D3, ako sa nachádza v dvoch stredne veľkých vajciach alebo v 28 g tuniaka.

Štúdia hodnotí, či by pestovanie rastlín paradajok vonku, kde by boli vystavené prirodzenému slnečnému žiareniu, automaticky viedlo k premene 7-DHC na vitamín D3.

zdroj: Unsplash/Josephine Baran

Technika (CRISPR-Cas9) blokovania génov by sa mohla použiť aj na iné druhy rastlín, ako sú papriky, čili, baklažány či zemiaky. Podľa vedcov by huby mohli byť tiež zdrojom vitamínu D, pokiaľ sú vystavené UVB svetlu alebo pestované vo voľnej prírode.

Technológia CRISPR-Cas9 má veľký vplyv na biomedicínsky výskum, klinickú medicínu a poľnohospodárstvo. 

Potešiť by sa mohli aj vegáni. Doplnky vitamínu D3 totiž zvyčajne vegánske nie sú a ľudia, ktorí nejedia ryby, vajcia či mliečne výrobky môžu mať problém s jeho nedostatkom. „Lanolín, ktorý je hlavným zdrojom (pre D3), sa získava z ovčej vlny. Ovca je stále nažive, takže je to v poriadku pre vegetariánov. Nie je však pre vegánov, a to je jedna z vecí, vďaka ktorým je táto štúdia veľmi výnimočná,“ vysvetľuje pre CNN profesorka Susan Lanham-Newová. 

Samozrejme, kým sa výsledky štúdie pretavia do reality, chvíľu to potrvá. Ak by sa im však podarilo pretaviť výsledky do praxe, potešili by sa nielen vegáni. Obrovské množstvo ľudí trpí nedostatkom vitamínu D, čo sa odráža na ich zdraví. Práve obsiahnutie väčšieho množstva vitamínov v bežnej strave by mohlo byť jednoduchším riešením.