Budúcnosť Slovákov je otázna. Patríme medzi 5 najohrozenejších krajín (ŠTATISTIKA)
- Európska únia zaznamenala historicky najnižšiu pôrodnosť
- Patríme medzi krajiny s najväčším poklesom
- Odborníci varujú pred vážnymi následkami
- Európska únia zaznamenala historicky najnižšiu pôrodnosť
- Patríme medzi krajiny s najväčším poklesom
- Odborníci varujú pred vážnymi následkami
Európska únia sa ocitla v bezprecedentnej demografickej situácii. Najnovšie údaje z roku 2023 odhalili historicky najnižšiu pôrodnosť, pričom Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s najväčším poklesom. Klesajúca pôrodnosť vyvoláva vážne obavy o budúcnosť európskej populácie a ekonomickej stability.
Za výrazný prepad môže viacero faktorov ako životné prostredie či ekonomické zázemie. So štatistikami prišiel portál Daily Mail.
Dramatický prepad v číslach
Štatistiky za rok 2023 priniesli znepokojujúce zistenia. V 27 krajinách Európskej únie sa narodilo iba 3,67 milióna detí, čo predstavuje medziročný pokles o 5,5 percenta. Tento prepad je najvýraznejší od roku 1961, kedy sa začali viesť podrobné záznamy o pôrodnosti v Európe. Situácia je obzvlášť alarmujúca vo východoeurópskych krajinách, kde sa pokles pohybuje v dvojciferných číslach.
Slovensko sa s poklesom 7,7 percenta zaradilo medzi päť krajín s najvýraznejším prepadom pôrodnosti. Horšie na tom bolo len Rumunsko s poklesom 13,9 percenta, Poľsko s 10,7 percenta, Česko s 10 percent a Lotyšsko s 9,2 percenta. Toto však nie je len štatistickým údajom. Situácia predstavuje reálnu hrozbu pre budúci vývoj krajiny, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a ekonomickej prosperity.
Odborníci identifikovali niekoľko hlavných faktorov, ktoré prispievajú k súčasnému stavu. Jedným z dôvodov je rastúci trend zamerania žien na vzdelanie a budovanie kariéry. Moderné ženy často uprednostňujú profesionálny rozvoj pred skorým materstvom, čo vedie k odkladaniu rodičovstva do neskoršieho veku.
Births are declining across the European Union pic.twitter.com/KqjPTdSkaV
— The Rabbit Hole (@TheRabbitHole84) December 12, 2024
Významným faktorom sú aj environmentálne obavy. Čoraz viac mladých ľudí zvažuje dopad rastu populácie na životné prostredie a klimatické zmeny. Niektorí sa dokonca rozhodujú nemať deti, pretože majú obavy o budúcnosť planéty a kvalitu života budúcich generácií.
Posledným faktorom je ekonomická neistota. Vysoké životné náklady, nestabilný pracovný trh a nedostupné bývanie vedú mnohé páry k odkladaniu alebo prehodnocovaniu rodičovstva.
Populácia Slovenska klesá tretí rok po sebe
Slovensko zaznamenáva bezprecedentný demografický vývoj. Po 75 rokoch kontinuálneho rastu populácie bol rok 2023 tretím rokom po sebe, kedy došlo k poklesu počtu obyvateľov. Ku koncu roka 2023 žilo v Slovenskej republike 5 424 687 obyvateľov, čo predstavuje medziročný úbytok viac ako 4-tisíc osôb. Informoval o tom Štatistický úrad SR ešte v apríli roka 2024.
Dva kľúčové faktory ovplyvňujúce populačný vývoj – prirodzený prírastok a migrácia – ukazujú znepokojujúce trendy. Zatiaľ čo úmrtnosť sa po pandemických rokoch vrátila k dlhodobým priemerom, alarmujúci je najmä prudký pokles pôrodnosti.
V roku 2023 zomrelo viac ako 54,1-tisíc osôb, pričom živonarodených detí bolo len 48,6-tisíc. Tento rozdiel vytvoril prirodzený úbytok obyvateľstva o 5,5-tisíc osôb. Je to už štvrtý rok po sebe, keď počet úmrtí prevyšuje počet narodení. Kým v rokoch 2020 až 2022 to bolo spôsobené najmä zvýšenou úmrtnosťou počas pandémie, v posledných dvoch rokoch je hlavným faktorom dramatický pokles pôrodnosti.
Historická analýza
Od vzniku samostatnej republiky v roku 1993 prešla slovenská pôrodnosť výraznými výkyvmi. Z počiatočných 70-tisíc živonarodených detí ročne klesla na začiatku tisícročia pod 51-tisíc. Hoci následne došlo k miernemu nárastu až na 61-tisíc v roku 2011, posledné roky prinášajú historické minimá.
Obzvlášť znepokojujúci je pohľad na dlhodobý vývoj. V 70. rokoch minulého storočia sa na Slovensku rodilo ročne viac ako 100-tisíc detí, čo je dvojnásobok súčasného stavu. Hrubá miera pôrodnosti klesla v roku 2023 na historické minimum 896 detí na 100-tisíc obyvateľov, čo je najnižšia hodnota za posledných 100 rokov.
Jediným pozitívnym faktorom zostáva migračné saldo. V roku 2023 sa na Slovensko prisťahovalo 5,9-tisíc ľudí, čo prevýšilo počet vysťahovaných o 1,4-tisíc osôb. Tento prírastok však nedokázal kompenzovať celkový populačný úbytok.
Od vzniku samostatnej republiky v roku 1993 vzrástla slovenská populácia celkovo o 88,2-tisíc obyvateľov, no súčasný trend naznačuje, že bez významných zmien v demografickom správaní alebo migračnej politike môže Slovensko čeliť dlhodobému populačnému poklesu.
Následky pre spoločnosť
Pokles pôrodnosti prináša závažné následky pre celú spoločnosť. Nedostatok pracovnej sily sa stáva čoraz akútnejším problémom, keďže starnúca populácia odchádza do dôchodku a nie je dostatočne nahrádzaná mladšou generáciou. To môže viesť k vážnym problémom s financovaním verejných služieb, keďže klesá počet ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Experti varujú, že bez aktívnej migračnej politiky môže situácia viesť k výraznému spomaleniu ekonomického rastu. Zároveň upozorňujú na potrebu zásadných zmien v demografickej štruktúre spoločnosti, ktoré budú nevyhnutné pre udržanie fungovania sociálnych systémov.
Niektoré európske krajiny už začali aplikovať aktívne opatrenia na podporu pôrodnosti. Medzi najčastejšie patrí zavádzanie finančných stimulov pre mladé rodiny, zlepšovanie dostupnosti bývania pre mladé páry a rozširovanie siete predškolských zariadení.
Odborníci zdôrazňujú potrebu komplexného prístupu, ktorý by zahŕňal nielen finančné stimuly, ale aj systémové zmeny v pracovnom prostredí. Flexibilné pracovné podmienky, lepšia podpora rodičov na pracovnom trhu a dostupná starostlivosť o deti sú kľúčové pre zlepšenie situácie. Dlhodobé prognózy totiž naznačujú, že bez účinných opatrení sa situácia môže ďalej zhoršovať.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Daily Mail, Štatistický úrad SR