Po supercele dnes udrú búrky: Meteorológovia varujú, pre tieto okresy vydali výstrahy
- Časti Slovenska hrozia intenzívne búrky
- Meteorológovia vydali výstrahu 1. stupňa
- Časti Slovenska hrozia intenzívne búrky
- Meteorológovia vydali výstrahu 1. stupňa
Na strednom a východnom Slovensku sa v nedeľu môžu vyskytnúť búrky spojené s prudkým lejakom, vetrom či krúpami.
Výstraha prvého stupňa platí pre okresy Brezno, Revúca, Liptovský Mikuláš, Tvrdošín a celý Prešovský a Košický kraj. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.
Výstraha prvého stupňa
Počas prudkého lejaku by mohlo v priebehu 30 minút spadnúť 20 až 30 milimetrov zrážok. Nárazy vetra by mohli dosiahnuť 65 až 85 kilometrov za hodinu.
„Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie,“ upozornili meteorológovia.
Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov, ako sú stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov.
Vietor môže polámať konáre, spôsobiť pád slabších stromov či menšie škody na strechách. Rizikom pre ľudí sú poletujúce trosky a nezabezpečené predmety. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku. Výstrahy platia do nedele 20.00 h.
Zvýšenie výstrahy
V niektorých okresoch Košického a Prešovského kraja zvýšili meteorológovia výstrahu pred búrkami na druhý stupeň. Platí do nedele do 18.00 h. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.
Meteorológovia v daných oblastiach očakávajú silné búrky spojené s prudkým lejakom s intenzitou 30 až 55 milimetrov za 30 minút a nárazmi vetra 70 až 90 kilometrov za hodinu s krúpami.
Druhostupňová výstraha platí pre väčšinu Košického kraja. Výnimkou sú okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov, pre ktoré je vydaná výstraha prvého stupňa. V Prešovskom kraji sa vyššia výstraha vzťahuje na okresy Kežmarok a Levoča.
Povodňová sobota
Včera, v sobotu, sa zase musela časť Slovenska popasovať so supercelou. Tá zasiahla severovýchod Slovenska, spôsobila aj škody. Silné búrky včera priniesli desiatky mm zrážok.
Dusná atmosféra bola aj v obci Zborov, kde starosta vyhlásil tretí stupeň povodňovej aktivity. Rozvodnený potok totiž zalial cesty, ale aj dvory niektorých rodinných domov.
El Niño verzus Slovensko
Startitup už v tomto článku opisoval jeden z meteorologických javov, ktorý by mal potrápiť aj Slovensko. Ide o fenomén El Niño.
„Sú dve možnosti. Za posledných 30 rokov sa El Niño mimoriadne prejavil dvakrát. Raz to bolo extrémnymi teplotami v Bratislave v roku 1983. Vtedy sme zaznamenali 45 tropických dní, pričom normál je tak polovica,“ opisoval meteorológ Peter Jurčovič pre Startitup.
„A potom bol tuším v roku 1998 druhý El Niño, vtedy sa zase prejavil extrémnymi zrážkami. A v roku 2002 alebo 2003 v Prahe vytopilo metro a podobne. Čiže sa prejaví buď extrémnymi teplotami, alebo extrémnymi zrážkami,“ tvrdí expert.
Meteorológ vysvetľuje, že jeden aj druhý jav súvisia s jedným faktom, a to teplým vzduchom. Platí totiž, že čím je teplejší vzduch, tak tým viac je vzduch schopný do seba prijať viac vlahy.
Podľa experta ďalej platí, že „záleží už len na tom, ako sa vyvíja situácia, či to ostane len pri teplotách alebo to pôjde do extrémnych dažďov“.
Sprievodné javy fenoménu El Niño v USA sú okrem iného aj silné tornáda. Hrozí niečo podobné aj na Slovensku? „Tornáda sú typické pre Ameriku, síce v Hodoníne pred pár rokmi bolo tornádo, avšak ako sa hovorí, jeden mráz ešte nerobí zimu,“ myslí si známy meteorológ.
Prítomnosť veternej smršti však podľa neho v súvislosti s pôsobením El Niña na Slovensku nemožno vylúčiť.
Tento úkaz spojený s globálnym otepľovaním sa tentokrát vracia v dramatickejšej podobe. V máji sme ťa o ňom už informovali. Pribudli však nové informácie, ako to, kedy ho očakávať a ako bude vyzerať.
Vedci sa obávajú, že po prvý raz v histórii môže priemerná teplota vzduchu stúpnuť o viac ako 1,5 °C. Toto číslo považujú za bod zlomu. Po jeho prekročení sa dramaticky zvýši riziko extrémnych záplav, sucha, požiarov a nedostatku potravín.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: SHMÚ, Startitup, TASR