Byť chudobným Slovákom je extrémne drahé, no teraz máme aj Igora Matoviča s „geniálnymi“ plánmi
Autor názoru je vysokoškolský pedagóg, publicista, spoluzakladateľ Dobre. a člen Progresívneho Slovenska.
Kým minister financií pokračuje v prezentácii svojich skvostných nápadov, pre ktoré neboli vypracované žiadne reálne hĺbkové analýzy a pri ktorých neprebehla žiadna odborná diskusia, počet rodín trpiacich chudobou a rodín, ktorým hrozí prepadnutie pod hranice chudoby, narastá závratným tempom.
Dlhodobá chudoba je na Slovensku dômyselná pasca, ktorú náš sociálny štát budoval tridsať rokov. Predstavte si rodinu v obci neďaleko Rožňavy. Mama, otec, päť detí. Keďže je objektívne náročné sa v tomto regióne zamestnať, významný počet rodín žije z rôznych typov podpory od štátu.
„Modelová“ situácia
Hovoríme o podporách v nezamestnanosti, hovoríme o rôznych prídavkoch alebo o finančných (prípadne materiálnych) príspevkoch v hmotnej núdzi. Obaja rodičia, matka i otec, sú nezamestnaní a hľadajú si prácu.
Predstavme si, že otec si tú prácu nájde – ale, samozrejme, v okrese Rožňava nehovoríme práve o vysokých mzdách, a tak bude pracovať za čiastku, ktorá len o málo prekračuje minimálnu mzdu. Otec si konečne našiel prácu, rodina sa potešila, má pocit, že jej svitá na lepšie časy.
Všetko naopak
Na Slovensku je to však úplne naopak a práve v tejto chvíli sa ukáže, že má rodina na konci mesiaca k dispozícii ešte menej peňazí, ako mala predtým. Pretože otec rodiny teraz cestuje do práce, nejaké peniaze denne prevezie.
V prípade okresu Rožňava nemôžeme hovoriť o práve ideálnej sieti hromadnej dopravy, a tak existuje pravdepodobnosť, že náš otec rodiny cestuje zo svojej obce autom, samozrejme, lacnejším a starším autom. Auto je dnes samo extrémne náročné na spotrebu, pretože pohonné hmoty sú u nás na dlhodobom maxime, a okrem toho sa k autu viaže údržba, povinná výbava a poistenie.
Chudoba je extrémne drahá
Okrem toho však platí starý ekonomický princíp, že byť chudobným, to je extrémne drahé. Chudobný človek totiž jazdí na starom aute, ktoré sa často kazí, často potrebuje servis, a preto chudobný človek často platí mechanika – nielen diely pre svoje staré auto, ale aj prácu mechanika.
Ak by si ojazdené auto mal kúpiť človek napríklad zo strednej vrstvy, a teda by to auto malo možno o desať rokov menej, už by tam bol významný predpoklad pre posun k lepšiemu – menej servisu, menej problémov, menej peňazí mechanikovi.
Chudobný človek však väčšinou približne dvadsaťročné auto za menej ako 1 000 eur, a tak je v servise takmer každý druhý mesiac. A odrazu je z toho pravidelná investícia, ktorá trvalo zaťažuje rodinný rozpočet.
Strata benefitov
Okrem toho, že zamestnanému otcovi výrazne rastú výdaje, rodina môže stratiť aj viaceré benefity. Podpora v nezamestnanosti alebo iné podobné služby sú pre oca automaticky stratené. Je tiež možné, že stav rodiny „v hmotnej núdzi“ sa odníme, a to ani nehovoríme o skutočne smiešnych systémoch „životného minima“, ktoré pre takéto rodiny môžu vypočítať, že sú vlastne finančne za vodou.
A už vôbec nehovoríme o tom, že rodina, ktorá mala dlhodobo finančné problémy, je okrem nájomného alebo hypotéky zrejme taktiež zaťažená aj splátkami na pôžičky, z ktorých sa snažila vykrývať financie na prežitie, keď bolo najhoršie.
Pre nami spomínanú rodinu z Rožňavy je existenčným obrovským rizikom, keď sa otec zamestná na pracovnom mieste, ktoré mzdou nedosahuje aspoň 1 000 eur v čistom. To sa však v Rožňave len tak nepodarí nikomu, už vôbec nie napríklad človeku, čo nemá vysokú kvalifikáciu.
Inými slovami, aj keď rodiny v Rožňave snívajú o možnosti pracovať, veľká časť z nich si to nemôže ani dovoliť. Byť chudobným je totiž extrémne drahé. Systém, ktorý Slovenská republika vybudovala, je poistený tak, aby ľudia zostávali chudobnými na celé generácie.
Ešte horšie je to pre rómske rodiny, ktoré okrem týchto sociálnych nastavení, čelia aj segregácii a systémovej diskriminácii – predsa len, človek z Rožňavy, ktorý sa volá Slovák, má aspoň určitú šancu, že sa so svojou sociálnou gramotnosťou a slovenskou výchovou zamestná trebars v Trnave vo fabrike a bude chodiť na týždňovky.
Problémy a Igor Matovič
Ak sa však muž volá Lakatoš, ak vyrástol v rómskej osade, ak mu je svet bielych ľudí ešte stále cudzí, ťažko bude sám zvládať možnosti vycestovania do veľkého sveta na západnom Slovensku.
Ak sa nám zdalo, že Slovák z rodiny v Rožňave má málo šancí chytiť svoj osud do rúk, Róm z Rožňavy nemá takmer nijaké. …a to ešte nevieme, aké nové sociálne dilemy našej ekonomike prinesú priatelia z Ukrajiny, s ktorými sa teraz musíme naučiť počítať, pretože aj z nich sa stávajú plnohodnotní členovia našej spoločnosti, ktorým patrí úcta a primeraná ochrana.
Všetky tieto problémy sme tu mali už pred pandémiou a pred vojnou. Ale teraz k tomu všetkému máme aj ministra Igora Matoviča, ktorý prichádza so svojimi „geniálnymi“ plánmi na zmenu sveta, a pritom nedokáže odborne riešiť ani malé a čiastkové problémy.
Jeho nápady v tomto ohľade sú dokonca také krátkozraké, že s najväčšou pravdepodobnosťou len prehĺbia problémy spomínané v tomto texte, a ich potenciálne riešenie ešte oddialia a ešte sťažia… možno by nás mohlo upokojiť aspoň to, že minister Igor Matovič nás všetkých prosí, aby sme sa modlili, že tento jeho návrh prejde – nežartujem, môžete si to overiť.
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.