Čaká nás kritické obdobie zmien: Rok 2024 môže priniesť „koniec sveta, ktorý poznáme,“ varuje známy politológ

Vojna na Ukrajine a na Blízkom východe môžu spoločne s mnohými voľbami po celom svete v budúcnom roku priniesť koniec starého svetového poriadku, tvrdí známy politológ Ivan Krastev.

Svetovo uznávaný bulharský politológ v rozhovore v nemeckom denníku Die Welt tvrdí, že nás čakajú veľké zmeny. Zastaviť je ich už nemožné lebo „vlak už odišiel“.

Súčasný svetový poriadok ovplyvní volebný cyklus, ktorý začal tohtoročnými poľskými voľbami a skončí voľbami v USA v novembri 2024. Do volebného cyklu sa zapoja takmer štyri miliardy ľudí.  

„Na konci tohto cyklu sa svet môže ukázať ako úplne iné, nové miesto,“ vysvetlil politológ. Upozornil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin vyčká na to, kto sa stane víťazom volieb a až potom môže začať rozmýšľať nad mierom alebo ďalším postupom na Ukrajine.

Výhra Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, ktorý pravdepodobne získa republikánsku nomináciu, by zmenila nielen USA, ale aj Európu. Trump predstavuje veľkú výzvu pre európsku obrannú politiku, ale aj pre ďalší osud Ukrajiny. Existujú obavy, že by Trump vystúpil zo Severoatlantickej aliancie (NATO) a otázna by bola tiež ďalšia vojenská pomoc pre Ukrajinu. Bývalý prezident sa vyjadruje o vojne na Ukrajine nejednoznačne, najskôr ruského prezidenta Vladimira Putina pochválil, neskôr ruskú agresiu odsúdil. Neskôr znova vyjadril obdiv k Putinovi, a tvrdil, že k vojne by nedošlo keby bol on prezidentom. 

Obavy tiež vyvoláva Trumpova impulzívnosť, ktorá sa prejavila napríklad pri útoku na sýrsku základňu, ktorú obývali Rusi. Bývalý prezident útok nariadil po tom, ako mu jeho dcéra Ivanka ukazovala fotky obetí, ktoré mali zahynúť po zásahu chemickými zbraňami. Páchateľom tohto hrozného činu bol režim sýrskeho diktátora.

„Ale aj keď Biden vyhrá, nebude schopný obnoviť svet, ktorý sme poznali predtým. Vlak opustil stanicu – vstupujeme do riskantného obdobia transformačných zmien vo veľmi odlišných kútoch sveta,“ vysvetlil politológ.

Cesta smrti: Rusi sú už „len" 3 km od Avdijivky. Postupujú ako zombie, nezastavia sa pred ničím

Európska politika už nebude, čo bývala 

Krajiny globálneho juhu, ako je Brazília či India, môžu súčasné krízy využiť vo svoj prospech.

„Pre tieto stredné mocnosti je kríza medzinárodného poriadku skôr príležitosťou ako hrozbou,“ vysvetlil politológ, ktorý pravidelne prispieva svojimi analýzami do denníku The New York Times. Podotkol, že tieto krajiny si myslia, že nastal ich čas a chcú rozhodovať o dôležitých udalostiach.

„Menej sa preto obávajú o stav sveta a viac sa starajú o posilnenie svojej pozície na medzinárodnej scéne,“ uvádza Krastev.

Európska politika podľa politológa tiež nebude tým, čím bývala. Európski politici budú musieť v nasledujúcich rokoch konať experimentálne.

zdroj: TASR/John MacDougall/Pool Photo via AP

Potrebné bude tiež nájsť rovnováhu medzi dvoma tábormi voličov, ktoré si myslia, že Európa stojí na prahu existenčnej krízy. Jednou sú klimatickí aktivisti a druhou sú protimigrační aktivisti.

„Klimatická ľavica a protiimigrantská pravica sú dve hnutia, ktoré sa najviac obávajú katastrofy, pretože veria, že ak sa nepríjmu naliehavé opatrenia dnes, zajtra bude neskoro,“ vysvetľuje politológ.

Ukrajinu ohrozuje aj vojna na Blízkom východe 

Ohrozená je aj Ukrajina, kým sa Putinovi podarilo presvedčiť svojich obyvateľov, že sú vo vojne so Západom a NATO, naopak to nefunguje. Len málokto na Západe si myslí, že jeho krajina je vo vojne s Alianciou.

„Má dokázať, že prozápadná Ukrajina nemôže byť ničím iným ako zlyhávajúcim štátom a NATO nikdy nebude schopné izolovať alebo poraziť Rusko. V mnohých ohľadoch sa táto vojna zdá nekonečná,“ povedal politológ.  

zdroj: IDF/Abir Sultan

„Z tohto dôvodu sa domnievam, že treba urobiť všetko pre to, aby sa dokázalo, že Ukrajina je fungujúci štát aj v podmienkach dlhotrvajúcej vojny. Samozrejme, existuje riziko, že Západ túto agresiu odsunie do úzadia, krajina sa vyľudní a väčšina utečencov, ktorí ju po ruskej agresii opustili, sa nebude chcieť vrátiť,“ vysvetlil.

Súčasná vojna Izraela a Hamasu je pre Ukrajinu nepriaznivá, Kyjevu chýbajú zbrane, ale aj medzinárodná pozornosť.

Navyše táto vojna vyvoláva napätie aj v Európe, medzi pôvodným obyvateľstvom a migrantmi moslimského vierovyznania.