Čakajú Slovensko očkovacie preukazy? Európski lídri sú jednoznačne za
- Grécko a Rakúsko vyzývajú štáty Európskej únie (EÚ), aby zaviedli „pasy" potvrdzujúce očkovanie proti koronavírusu
- Cieľom návrhu, ktorý predložili na virtuálnej diskusii lídrov únie, je, aby mohli ľudia s takýmto certifikátom o očkovaní voľne cestovať
- Niektorí môžu vnímať očkovací pas ako diskrimináciu
- Matovičovi aj Kurzovi sa vakcinačné preukazy pozdávajú
- Grécko a Rakúsko vyzývajú štáty Európskej únie (EÚ), aby zaviedli „pasy" potvrdzujúce očkovanie proti koronavírusu
- Cieľom návrhu, ktorý predložili na virtuálnej diskusii lídrov únie, je, aby mohli ľudia s takýmto certifikátom o očkovaní voľne cestovať
- Niektorí môžu vnímať očkovací pas ako diskrimináciu
- Matovičovi aj Kurzovi sa vakcinačné preukazy pozdávajú
Grécko a Rakúsko vyzývajú štáty Európskej únie (EÚ), aby zaviedli „pasy“ potvrdzujúce očkovanie proti koronavírusu. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že tento krok by mohol pomôcť oživiť trpiaci turistický priemysel v Európe.
Cieľom návrhu, ktorý predložili na virtuálnej diskusii lídrov únie, je, aby mohli ľudia s takýmto certifikátom o očkovaní voľne cestovať v rámci EÚ. Nie všetci v 27-člennom bloku však s návrhom súhlasia.
Francúzsko a Nemecko upozorňujú, že vydávanie takýchto dokumentov by mohlo byť predčasné, pretože zatiaľ nie je k dispozícii dostatok dát o efektivite vakcín v prevencii prenosu vírusu.
Niektorí majú obavy z diskriminácie
Obavy sú aj v súvislosti s tým, že umožnenie voľného cestovania zaočkovanej menšine, zatiaľ čo ostatní – najmä mladí ľudia, ktorí nepatria do skupiny určenej na prioritnú vakcináciu – by museli ďalej dodržiavať obmedzenia, by mohlo byť vnímané ako diskriminácia.
Podľa Grékov by to však diskriminačné nebolo, pretože do krajiny by v lete chceli vpustiť aj nezaočkovaných turistov, no procedúra v ich prípade by bola dlhšia – museli by sa dať otestovať a pravdepodobne aj stráviť nejaký čas po príchode v izolácii. Grécko a Cyprus už súhlasili, že v lete privítajú negatívnych izraelských turistov, ktorí budú vedieť svoj stav dokázať prostredníctvom izraelského „zeleného“ digitálneho certifikátu.
Grécko, rovnako ako spomenutý Izrael, už má digitálne vakcinačné preukazy, zatiaľ čo ďalší, ako Dánsko a Švédsko, zvažujú ich zavedenie.
Ďalšiu komplikáciu predstavuje aj rýchle šírenie nákazlivejších variantov koronavírusu a možnosť ďalších mutácií, čo znamená, že ľudia budú zrejme potrebovať aj ďalšie dávky vakcín, aby zostali chránení.
Matovičovi aj Kurzovi sa vakcinačné preukazy pozdávajú
„Veľmi potrebujeme spoločné európske riešenie, ktoré bude moderné a rovnaké pre každého. Niektoré krajiny sú však opatrné. Mrzí ma, že sme dohodu ani teraz nenašli a pokračovať budeme opäť v marci,“ uviedol Matovič. Ako podotkol, znamená to, že krajiny si budú vytvárať svoje vlastné certifikáty a potom sa spoločné riešenie bude hľadať oveľa ťažšie.
„Chceli by sme, aby s návrhom prišla Európska komisia,“ skonštatoval premiér s tým, že samit pokračuje v piatok ráno diskusiou o obrane a bezpečnosti. Tá sa podľa Matoviča už vyše dva roky odkladá a s novou administratívou v Spojených štátoch amerických nabrala nový vietor. „Vrátime sa aj k diskusii o južnom susedstve,“ poznamenal.
https://twitter.com/sebastiankurz/status/1365016151617646597
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že jeho krajina je za akýsi „zelený pas“, podobný, ako používa Izrael. „To by vám malo umožniť dokázať – prostredníctvom mobilu – že ste otestovaný, zaočkovaný alebo ste sa zotavili (z COVID-19). Náš cieľ je vyhnúť sa zdĺhavým lockdownom a konečne znovu umožniť voľné cestovanie v EÚ,“ napísal.
Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej by malo zhruba tri mesiace trvať vytvorenie dátového systému na použitie na hraniciach a v národných zdravotníckych systémoch, no väčšina krajín súhlasila, že „digitálny vakcinačný certifikát“ by mohol byť v budúcnosti potrebný.
Riešili aj pomalý rozbeh očkovacej kampane
Lídri sa počas štvrtkového stretnutia zaoberali aj hľadaním riešenia kritizovaného pomalého rozbehu očkovacej kampane v únii. Európska komisia (EK) čelí kritike v súvislosti so stratégiou zabezpečovania vakcín a dostala sa tiež do konfliktu s britsko-švédskou firmou AstraZeneca, ktorá výrazne zaostala za prisľúbenou dodávkou na prvý štvrťrok.
Niektoré členské štáty tiež túto očkovaciu látku považujú za horšiu v porovnaní s ostatnými, pričom francúzsky prezident Emmanuel Macron sa napríklad vyjadril, že by mohla byť takpovediac neúčinná v populácii nad 65 rokov, no neuviedol žiadne dôkazy. Tieto pochybnosti viedli niektoré krajiny, ako napríklad Taliansko, k odmietaniu využívania dodávok tejto látky.
Komisia stále plánuje do polovice septembra zaočkovať najmenej 70 % dospelej populácie, no v súčasnosti je to menej ako 10 %. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa v tejto súvislosti vyjadrila, že cíti istotu, že cieľ sa podarí naplniť. „Je to 255 miliónov ľudí v Európskej únii a ak sa pozrieme na plánované čísla, je to cieľ, pri ktorom sme si istí, že ho dokážeme dosiahnuť,“ skonštatovala.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: TASR, SITA