Čaputová: Ak by sa NATO zapojilo do konfliktu na Ukrajine, bola by to tretia svetová vojna

Ak by sa NATO zapojilo do priameho aktívneho vojenského konfliktu s Ruskom na Ukrajine, znamenalo by to vstup do tretej svetovej vojny. Myslí si to prezidentka SR Zuzana Čaputová. V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo tiež uviedla, že treba robiť ďalšie sankcie voči Rusku a ďalšie kroky pomoci voči Ukrajine. Hlava štátu nemá informácie o tom, že by sa mala schvaľovať ďalšia vojenská pomoc Slovenska pre Ukrajinu.

Rusko pripravuje útok na Kyjev, tvrdia Ukrajinci

„Prekročiť hranicu aktívneho boja našich ozbrojených síl na Ukrajine by znamenal vstup do tretej svetovej vojny,“ vyhlásila prezidentka. Zároveň uviedla, že sa nestotožňuje so slovami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že by NATO a EÚ trpeli v rámci svojho postoja nejednotou.

Slovensko by sa stalo stranou vojny

Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by sme podľa nej museli zabezpečovať vojenskou silou. „Znamenalo by to vstup ozbrojených síl členských krajín Aliancie na územie Ukrajiny a vyslovene súčasť boja. Vstúpili by sme do vojenského konfliktu a stali by sme sa stranou vojny,“ ozrejmila.

Debaty o vstupe Ukrajiny do EÚ sú podľa Čaputovej do veľkej miery symbolickým krokom. Dodala, že Ukrajina má európsku ašpiráciu a treba s ňou začať predvstupové rokovania. Mala by dostať štatút kandidáta. Členstvo Ukrajiny v NATO je podľa nej omnoho komplikovanejšie a jej vstup do Aliancie podľa nej dnes reálne nie je možný.

Vojská majú zastrašovací účinok

Dočasná predsunutá prítomnosť jednotiek NATO na Slovensku by podľa hlavy štátu znamenala deklarovanie pripravenosti, jednoty. „Vďaka tomu, že sme v NATO, sme pod bezpečným dáždnikom NATO, a to musí mať svoje praktické konzekvencie,“ povedala s tým, že SR nie je ohrozená priamo, no chceme sa správať zodpovedne a preventívne. Ide podľa nej skôr o princíp zastrašenia. Má to byť ochrana pred prípadným presahom konfliktu na územie krajín NATO.

Prezidentka neeviduje žiadosť o povolenie služby v ukrajinskej armáde, máme podľa nej veľmi zdĺhavý proces. Ak by sa vláda rozhodla zmeniť zákon, nebola by podľa svojich slov prekážkou pri posudzovaní individuálnych žiadostí. Hovorí o konkrétnych prípadoch, pokiaľ by napríklad Ukrajinci so slovenským občianstvom chceli ísť domov bojovať.

Zdôraznila, že nestačí dať Ukrajine len humanitárnu pomoc, ale treba zasielať aj technickú pomoc, pretože krajina sa bráni voči agresorovi. Nemôžeme sa podľa nej prizerať, ako sú obeťami aj nevinní civilisti. Nerozumie preto výhradám opozície.

Vyhostenie diplomatov je na stole

Náš rezort zahraničných vecí podľa prezidentky koordinuje možné vyhostenie diplomatov s ostatnými krajinami EÚ.

„Vzhľadom na informácie, ktorými disponujeme od našich spravodajských služieb, je v niektorých prípadoch veľmi zrelý čas. Treba to zodpovedne zvážiť,“ povedala.

Sankcie voči Rusku sú podľa nej masívne a bezprecedentné a ich dôsledky nastupujú postupne. Vidí priestor ísť v nich ďalej. Hovorí sa o personálnych sankciách voči rodinným príslušníkom politického vedenia či o odpojení zvyšných ruských bánk zo systému SWIFT.

Odstrihnutie od ruského plynu ako súčasť sankcií je podľa prezidentky možné. „Máme zásoby zhruba na rok a niektoré možno aj s presahom ďalej. Nemá to byť individuálny prístup jednotlivých krajín, ako si budú kompenzovať odstrihnutie sa, ale spoločný postup EÚ, a to je dobrá správa,“ povedala. Spoločný nákup v rámci EÚ môže totiž podľa nej znamenať lepšie vyjednávanie cien na svetovom trhu.