Celá generácia nepracuje ani neštuduje. Európsku krajinu drví zvláštny fenomén „nini“

Španielsko je aktuálne na čele nie veľmi potešujúceho rebríčka. Podľa najnovšieho prieskumu v krajine neštuduje ani nepracuje až 17 % populácie. Podľa najnovšej správy Education at a Glance 2023 je s týmto číslom nad priemerom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ten totiž predstavuje 15 %.

Španielsko pritom so spomínanou pohromou nezápasí prvýkrát. Aj naďalej však zostáva jednou z európskych krajín s najvyšším podielom mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov, ktorí neštudujú ani nepracujú. Hovorí sa im „nini“.

Spomedzi krajín EÚ majú vyššie percentá Česká republika, Taliansko a Rumunsko (31 %, 24 % a 22 %). Napríklad také Grécko má podobné percento ako Španielsko. Na opačnom konci rebríčka sú Švédsko, Nórsko a Nemecko, kde je percento neaktívnych ľudí pod 10 %.

„Je ťažké nájsť si prácu v Španielsku, pretože väčšina pracovných ponúk vyžaduje skúsenosti, ktoré nemôžete získať, ak nikdy nedostanete príležitosť. Okrem toho, platy sú dosť nízke v porovnaní s rastúcimi cenami všetkého,“ povedal Jan, dvadsaťjedenročný Španiel, pre Euronews.

Janovou poslednou prácou v roku 2022 bol nákup a predaj produktov. Potom sa mu už zamestnanie nájsť nepodarilo, a tak sa rozhodol vrátiť do školy a doštudovať. 

Od ukončenia stredoškolského štúdia pred letom však nedostal ani jednu pracovnú ponuku, aj keď ju aktívne hľadal.

Mesto našlo unikátny návod, ako „zachrániť národ“: Rodiny v ňom chcú mať oveľa viac detí ako bežne

Podľa Nacha Sequeiru, generálneho riaditeľa nadácie Exit Foundation, ktorá pracuje na znížení miery predčasného ukončenia školskej dochádzky medzi zraniteľnými mladými ľuďmi, problém spočíva v takzvanej „výbušnej kombinácii“.

„Španielsko má druhý najvyšší počet ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku v Európskej únii, hneď po Rumunsku. Okrem toho má krajina príliš veľa nezamestnaných mladých ľudí, je absolútnym lídrom v nezamestnanosti mladých ľudí, ale aj v zahraničí,“ uviedol Sequeira pre Euronews.

Zatiaľ čo niektoré štáty majú povinnú školskú dochádzku až do veku 18 rokov, v Španielsku je to „iba“ 16 rokov. „Realita v zamestnaní je taká, že mladého človeka do 18 rokov nezamestnajú nikde, tak prečo ho necháme odísť zo školy v 16 rokoch?“ dodal Sequeira.

Španielsko chce v rebríčku klesať, aké je tajomstvo úspechu iných krajín?

Sequeiru v najnovšej správe OECD zaráža najmä jedna štatistika, ktorú označuje za „vážny problém“.

„Vo väčšine krajín je oveľa viac neaktívnych ľudí ako nezamestnaných, ktorí si prácu aktívne hľadajú. V Španielsku je to však naopak. Pribúdajú mladí ľudia, ktorí si hľadajú prácu, no nevedia ju nájsť,“ vysvetľuje.

„Je tu problém nesúladu. Na jednej strane máme mladých ľudí, ktorí chcú pracovať. Na tej druhej ale prevažuje nedostatok správneho vzdelania na to, aby mohli využiť dostupné ponuky práce,“ dodáva.

Kým Španielsko sa stále snaží zbaviť sa tohto negatívneho prvenstva, ostatné krajiny EÚ sa svojimi číslami chvália už roky.

Problémom juhoeurópskej krajiny je tak nestabilný pracovný trh, ako aj vzdelávanie, ktoré sa niekedy príliš skoro opúšťa. Tajomstvom iných krajín je práve venovanie pozornosti rozvoju žiakov v triede.

„Severské krajiny majú dlhú tradíciu vzdelávacieho systému druhej šance,“ povedal Per Kornhall, švédsky odborník na vzdelávanie, pre Euronews.

Ďalším dôvodom, na ktorý expert poukázal, je, že Švédsko má legislatívu, podľa ktorej obce zodpovedajú za monitorovanie mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku.

Francúzsko je ďalším príkladom krajiny, ktorá venuje vzdelávaniu osobitnú pozornosť. „Snažia sa pomôcť študentom v oblastiach, kde je väčší výpadok, rozdeľovaním tried do menších skupín, aby mohli študentom pomáhať individuálnejšie,“ hovorí Gara Rojas, analytička OECD.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa OECD (@the_oecd)

Ako sme ťa už informovali, Slovensko sa v súvislosti s obdobným problémom pohybuje tesne nad priemerom Európskej únie. Konkrétne, každý ôsmy mladý Slovák vo veku od 15 do 29 rokov nepracuje ani sa nezúčastňuje na vzdelávaní. 

Táto situácia postihuje častejšie mladé ženy (približne 14 %) v porovnaní s mladými mužmi (necelých 11 %). Dôvodom môže byť krátkodobá alebo dlhodobá nezamestnanosť, zdravotné obmedzenia, nedostatok motivácie hľadať prácu alebo rodinné povinnosti.