Ceny energií naháňajú európskym firmám najväčší strach, ukázal prieskum

Narušenie dodávateľského reťazca, potenciálny nedostatok energie a komodít, oneskorené platby či zvýšenie cien, to sú podľa európskych obchodných komôr len niektoré z najvážnejších ekonomických dôsledkov vojenských udalostí na Ukrajine.

Prieskum na túto tému realizovala Asociácia európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambres. Zúčastnila sa ho aj Slovenská obchodná a priemyselná komora.

Firmy sa pre konflikt na Ukrajine najviac obávajú rastu cien energií

Drvivá väčšina respondentov má najväčšiu obavu z rastu cien energií. Najviac postihnutými ekonomickými aktivitami sú energetika, cestovný ruch, farmaceutický priemysel, strojárstvo, stavba lodí, kovopriemysel, logistika a doprava a poľnohospodárstvo.

Osem z desiatich opýtaných považuje za mimoriadne naliehavé aj ťažkosti spojené s dodávkami surovín a s potrebou hľadania alternatívnych trhov.

Tretina respondentov zdôraznila, že reštriktívne sankcie SWIFTu voči Rusku spôsobujú obrovské ťažkosti pri každodennom riadení podnikov.

Slovenská obchodná a priemyselná komora je verejnoprávna inštitúcia, ktorá pôsobí na celom území Slovenska a je zameraná na ochranu a podporu podnikania a na koordináciu spoločných záujmov svojich členov v podnikateľskej činnosti v tuzemsku i v zahraničí.

Z odvetvového hľadiska sú jej členmi podnikateľské subjekty naprieč celým hospodárstvom – výrobné, obchodné firmy, banky, poisťovne, spoločnosti poskytujúce služby, poľnohospodárske a potravinárske subjekty a tiež stredné odborné školy.

Ruská aj ukrajinská ekonomika tento rok klesnú najviac za 25 rokov

Ruská vojna proti Ukrajine stiahne ekonomiky Ukrajiny aj Ruska do najhlbšej recesie za viac než 25 rokov, očakáva Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Ak by sa však čoskoro uzavrelo prímerie, ukrajinská ekonomika by sa mohla v roku 2023 výrazne oživiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruská invázia, ktorá sa začala 24. februára, ničí Ukrajinu a spôsobila, že Západ prijal tvrdé sankcie proti Moskve, ktoré ju odstrihli od globálneho finančného systému a prudko zvýšili ceny komodít a energií.

Vojna tiež prinútila EBOR, ktorá pôsobí v rozvíjajúcich sa ekonomikách v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe, v strednej Ázii, Turecku a východnom Stredomorí, znížiť prognózu rastu v tomto roku pre tento región o 2,5 percentuálneho bodu na 1,7 %.

EBOR očakáva, že ukrajinský hrubý domáci produkt (HDP) sa tento rok prepadne o 20 % a ruský o 10 %. Pôvodne počítala s expanziou o 3,5 %, respektíve o 3 %.

Vojna na Ukrajine sa dotkla územia, na ktoré pred začiatkom pandémie pripadalo 60 % HDP krajiny, uviedla hlavná ekonómka Beata Javorciková. Ak by sa však v priebehu niekoľkých mesiacov uzavrelo prímerie, ukrajinský HDP by podľa nej v roku 2023 mohol stúpnuť o 23 %.

Uvedené predikcie EBOR vychádzajú z relatívne „optimistických“ predpokladov, ako je zníženie cien potravinových komodít a pokles ceny ropy na 90 USD (80,89 eura) za barel (159 litrov).

Ruská ekonomika by potom na budúci rok mala stagnovať, keďže tvrdosť sankcií stúpne. Pre obe krajiny bude tohtoročný prepad najprudší od roku 1994, keď región zasiahli ekonomické turbulencie spôsobené rozpadom Sovietskeho zväzu.

EBOR odhaduje, že sankcie na ropu a plyn spôsobili Rusku výpadok príjmov z exportu okolo 30 miliárd USD alebo 2 % HDP. „Avšak aj po zrušení sankcií bude reputácia Ruska ako investičnej destinácie zničená,“ uviedla Javorciková. „Ešte nejaký čas sa budú pripomínať diskusie o znárodnení majetku nadnárodných spoločností.“ (1 EUR = 1,1126 USD)