Ceny nehnuteľností prekonali v druhom štvrťroku 12-ročné maximá

Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie v druhom štvrťroku 2022 vzrástli medziročne o 16,6 %, čo je najviac v histórii zisťovania od roku 2010. Ceny, za ktoré sa nehnuteľnosti skutočne aj predali, tak naďalej zvyšovali dynamiku rastu.

Aktuálny vývoj bol dôsledkom najmä rekordného štvrtinového medziročného rastu realizačných cien nových nehnuteľností. Ich rast prekročil úroveň 20 % prvýkrát. Ako v stredu informoval Štatistický úrad SR (ŠÚ), ceny existujúcich nehnuteľností stúpli miernejšie, v priemere o necelých 13 %.

Situácia v krajoch

V porovnaní s prvým štvrťrokom tohto roka sa realizačné ceny nehnuteľností zvýšili o 5,5 %. Na vývoji cien sa v druhom štvrťroku približne rovnako podieľali existujúce aj nové nehnuteľnosti.

„V dlhodobom porovnaní boli aktuálne realizačné ceny nehnuteľností vyššie ako v priemere počas roka 2010 (bázický index) o 81,5 %. Výraznejší rast sa prejavil u existujúcich nehnuteľností, pričom ich ceny v dlhodobom horizonte boli vyššie až o 91 %,“ uviedla hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová s tým, že nové nehnuteľnosti v priebehu jedenástich rokov zvýšili predajné ceny o 63 %.

Medziročné zvýšenie cien všetkých nehnuteľností bez rozdielu na vek sa prejavilo vo všetkých ôsmich krajoch, situácia sa však významne líšila. Najvýraznejšie, v priemere za celý trh o viac než 20 %, stúpli realizačné ceny v troch okrajoch, a to v Banskobystrickom, Košickom a Trnavskom kraji.

Staršie je drahšie

Ceny ťahali nahor najmä dynamicky rastúce ceny novostavieb, len v Košickom kraji to bolo naopak, staršie, resp. existujúce nehnuteľnosti sa tu predávali drahšie o viac ako 28 %, novostavbám sa ceny medziročne zvýšili o necelých 16 %. Naopak, len minimálne za rok stúpli ceny nehnuteľností v Nitrianskom kraji (o menej ako 3 %) a v Žilinskom kraji (o necelých 10 %).

„Zaujímavosťou tiež je, že až v troch krajoch sa prejavil opačný trend ako na celoslovenskej úrovni, rast cien ťahali najmä prudšie rasty pri starších nehnuteľnostiach ako pri novostavbách. Okrem Košického kraja to platilo tiež v Žilinskom a Trenčianskom kraji, v ktorých medziročný rast cien starších nehnuteľností na bývanie mal približne trojnásobne vyššie tempo ako rast cien novostavieb,“ priblížila Morháčová.

Na väčšine územia SR sa v druhom štvrťroku prudšie zvyšovali najmä ceny novostavieb – v Banskobystrickom kraji o takmer 42 % a vysoké rasty boli aj v Prešovskom kraji (o 26 %) a tradične v Bratislavskom kraji (o 24,9 %), ktorý má líderské postavenie v počte novostavieb bytov medzi krajmi.

Štatistický úrad od druhého štvrťroka 2022 rozšíril výstupy o realizačných cenách nehnuteľností aj na úroveň jednotlivých krajov. Reaguje tak na dopyt užívateľov po údajoch o situácii v regiónoch SR.

Rozšírenie údajov umožnil prechod na kvalitnejší a rozsiahlejší zdroj údajov o cenách – zrealizované obchody zapísané priamo v Katastri nehnuteľností.

Odchod z rodného hniezda

Ceny nehnuteľností majú vplyv aj na odchod mladých Slovákov z rodných domov. V priemere ich opúšťajú až tesne pred dovŕšením 31 rokov.

Trend tak napriek pandémii koronavírusu či rastúcim cenám nehnuteľností podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka ostáva rovnaký už niekoľko rokov.

Slovensko sa v rámci krajín EÚ umiestnilo na treťom mieste, starší domov opúšťajú iba Portugalci a Chorváti. Naopak, najskôr z domu odchádzajú mladí na severe Európy.

zdroj: Unsplash/Brooke Cagle

Okrem cien nehnuteľností či dostupnosti hypoték vplýva na osamostatnenie sa podľa analytika aj dostupnosť nájomného bývania či socioekonomická situácia mladých, ktorí dlhodobo zažívajú vyššiu mieru nezamestnanosti než bežná populácia.

„Riešenie týchto faktorov tak má potenciál umožniť mladým opustiť domov v skoršom veku, napríklad aj formou spolubývania, ktoré je najmä na západe Európy štandardom. Výsledky trhu práce za júl ukazujú pretrvávajúci pozitívny vývoj, keď miera nezamestnanosti klesá už niekoľko mesiacov za sebou,“ uviedol Horňák.

Podiel mladých žijúcich s rodičmi ovplyvňuje aj dostupnosť bývania, ktorá sa pri rastúcich cenách nehnuteľností podľa analytika zhoršuje.

„Rastúce úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch zároveň kladú vyššie nároky na osobné rozpočty mladých, a to aj v kombinácii s nutnosťou spolufinancovania. Tieto trhové podmienky sa však zatiaľ neprejavujú v rastúcom veku odchodu z domu či vyššom podiele mladých bývajúcich s rodičmi,“ skonštatoval Horňák.